Šéf Teplárne Košice: CZT je správnou cestou, ekonomicky aj ekologicky je nespochybniteľné

„Za posledných 10 rokov sme robili mnoho súťaží a podľa mojich skúseností sa z veľkých európskych firiem na našom slovenskom trhu priamo neangažuje prakticky nikto. Do súťaží sa nám skoro vždy hlásia len slovenské a české spoločnosti,“ tvrdí Ing. Ladislav Koch, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ štátnej akciovej spoločnosti Tepláreň Košice (TEKO).

V rozhovore Ladislav Koch hovorí:

• aké sú prvé dopady koronakrízy na teplárenstvo,
• ako emisné povolenky hýbu s cenou tepla,
• koľko stojí prechod z uhlia na zemný plyn,
• aký objem tepla v Košiciach pochádza z odpadu a biomasy,
• ako vyzerá spolupráca s ÚRSO pri cenotvorbe,
• koľko nových odberateľov sa pripája k systému CZT v Košiciach,
• prečo odpájanie od CZT podľa neho nedáva zmysel,
• na aké problémy TEKO naráža pri vyhlasovaní súťaží.

Obchodovanie s povolenkami je nastavené zle

Začnime aktuálnou témou. Pandémia koronavírusu prepukla v závere vykurovacej sezóny. Ako sa vás mimoriadna situácia dotkla?

Prijali sme mimoriadne opatrenia, aby sme ochránili zamestnancov, väčšina ľudí, ktorí môžu majú homeoffice a pracujú z domu. Vo výrobe to, samozrejme, také jednoduché nie je. Vytvorili sme záložné tímy, ktoré sú doma a sú v plnej pohotovosti pre prípad, ak by sa situácia skomplikovala. Verím, že koronakrízu prekonáme posilnení bez toho, aby sme akokoľvek obmedzovali dodávky tepla a elektriny.

Naše dodávateľské práce sme obmedzili na minimum. Vykonávajú sa len nevyhnutné práce a pri dodržaní najprísnejších hygienických opatrení, aby sme pandémiu prežili všetci v zdraví. Musím zaklopať, zatiaľ sa nám to darí.

Viacerí dodávatelia energií už hlásia problémy domácností a firiem s platbami za energie. Akú platobnú disciplínu majú v súčasnej situácii vaši odberatelia?

Čo sa týka odberateľov, posledné dni nám prichádzajú žiadosti o zníženie preddavkových platieb. Niektorí odberatelia nám prestali uhrádzať platby za marec. Našťastie neplatiacich odberateľov zatiaľ nie je veľa. Pri platbách za apríl už ale očakávame rapídne zhoršenie platobnej disciplíny.

Situácia preto môže byť problematická aj pre nás, keďže potrebujeme udržať primeraný cash flow. Záväzky voči svojim dodávateľom máme aj my. V predstihu sme preto situáciu začali riešiť aj s bankami, aby sme boli pripravení, ak na strane našich odberateľov nastane závažnejšia situácia a zvýši sa počet neplatiacich odberateľov.

Zaregistrovali ste v uplynulých týždňoch znížený dopyt po energiách?

Iba v malej miere. Zhruba 70 % tepla od nás odoberá mestská spoločnosť, Tepelné hospodárstvo Košice, ktoré teplo ďalej distribuuje bytovým družstvám. Spoločnosť nám zatiaľ nehlásila žiadne problémy s platbami od svojich odberateľov, ale predpokladám, že situácia sa časom tiež skomplikuje. Ľudia, ktorí dnes nie sú v práci a nezarábajú, môžu mať problém vôbec prežiť.

Zvyšných 30% nášho portfólia tvoria priami odberatelia tepla, nemocnice, školy, univerzity, mestská plaváreň a obchodné centrá.Z týchto odberateľovsú aktuálne problematické len mestská plaváreň a Steel aréna, ktoré sú pre pandémiu uzavreté a nemocnica, tá je však problematická dlhodobo.

Na druhej strane treba povedať, že súčasná kríza tlačí nadol ceny energií aj emisných povoleniek, ktoré sú vašimi nákladmi. Napríklad cena emisných povoleniek vlani lámala rekordy okolo úrovne 30 eur/t, v marci tohto roku sa ale prepadla o 30 %. Budete z toho profitovať? Alebo máte povolenky nakúpené na dlhé obdobie dopredu?

Rád by som nakupoval na veľa rokov za čo najnižšie ceny, lebo emisné povolenky nám zvyšujú náklady a v konečnom dôsledku aj koncové ceny pre odberateľov. Ale problematika emisných povoleniek je veľmi komplikovaná.

Ceny povoleniek sú dnes nižšie ako pred koronakrízou, ale ťažko predikovať ich ďalší vývoj. Nikto z nás nemá sklenenú guľu a nevieme predpovedať, kedy ceny emisných povoleniek klesnú na optimálne minimum.

Našou hlavnou funkciou je výroba elektriny a tepla. Nemáme k dispozícii profesionálny maklérsky tím, ktorý by iba sledoval vývoj cien povoleniek. Rozhodnutia o nákupe emisných povoleniek preto konzultujeme s obchodníkmi s CO2 s medzinárodnou pôsobnosťou – Vertis Environmental Finance a ACT Financial Solutions. Títo brokeri majú vlastné tímy analytikov, ktorí každodenne spracúvajú informácie o možných vplyvoch na cenu povoleniek.

Dnes máme vysporiadaný celý rok 2019 a sčasti máme nakúpené emisné povolenky aj na rok 2020, nie však celé množstvo.

Problémom z nášho pohľadu je, že povolenky za každý rok sa odovzdávajú až v apríli nasledujúceho roka. Firmy preto musia viazať v povolenkách svoj cash.

Náklady na nákup povoleniek sú ale nákladom, ktorý môžete, predpokladám, premietnuť aj do regulovaných koncových cien.

Je to komplikovanejšie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku, podľa ktorej nie všetky naše náklady na nákup povoleniek spadajú do oprávnených nákladov. Započítava nám iba ich časť.

Mňa však najviac hnevá, že systém obchodovania s emisiami je otvorený a zarábajú v ňom najmä rôzne zahraničné investičné fondy, ktoré majú k dispozícii miliardy eur a vedia cenu emisných povoleniek vyhnať do výšin. Podľa môjho názoru by sa obchodovanie s povolenkami malo týkať len tých firiem, ktoré spadajú do schémy obchodovania a mali by s nimi obchodovať medzi sebou. V súčasnosti na povolenkách zarába niekto úplne iný, doplácajú na to energetické firmy a v konečnom dôsledku zbytočne rastú ceny energií pre domácnosti.

Samozrejme, týka sa to nie len energetických firiem, ale všetkých, ktorí sú povinní obchodovať s emisnými povolenkami.

Ešte väčšími položkami sú pre vás, predpokladám, nákupy energetických surovín pre výrobu. Nakupujete uhlie a plyn vždy na dlhšie obdobie alebo reagujete na aktuálny cenový vývoj?

Uhlie aj zemný plyn nakupujeme vždy na vykurovaciu sezónu, uzatvárame ročné kontrakty. Od toho sa vyvíjajú naše náklady, ktoré zapracúvame do cenových návrhov predkladaných ÚRSO.

Prechod na plyn je drahý, ale výhodný

Vlani ste dokončili investíciu za 35 miliónov eur do nových plynových motorov Rolls-Royce, ktoré nahradili staršie kotly na uhlie. O koľko ste vďaka tomu znížili spotrebu uhlia?

Investícia bola odovzdaná v auguste 2019 a od septembra je v prevádzke. Dnes už tieto motory fungujú naplno. Má to priamy dopad na spotrebu uhlia, využitím novej technológie spotrebujeme o 30 až 50 tisíc ton uhlia menej, ako to bolo doteraz.

Zároveň nám investícia dala hlavne flexibilitu. Vieme vďaka nej vyrobiť viac elektrickej energie. To nám umožní naše hospodárske výsledky ešte zlepšiť, hoci aj v predošlých rokoch sme boli vždy v pomerne slušnom zisku.

Akú veľkú časť vašej produkcie dnes už tvorí elektrina?

Odkedy sme spustili nové plynové motory, nárast v dodávkach elektriny je veľký. V tomto roku očakávame úroveň dodávok okolo 380 000 MWh, v minulých rokoch sme dodávali zhruba 220 000 MWh.

Čo sa týka plynu a uhlia, ktoré palivo dnes u vás prevažuje?

Pred modernizáciou bol pomer medzi uhlím a plynom zhruba 70 % ku 30 % plyn, teraz sa pomer zmení zhruba na 60 % ku 40 % v prospech uhlia, ale možno sa budeme blížiť až k pomeru 50 % k 50 %.

Po skončení po vykurovacej sezóny budeme tepláreň prevádzkovať v letnom režime – na výrobu elektriny a teplej vody budeme využívať iba zemný plyn.

Aký vplyv bude mať zmena palivovej základe na vaše náklady? Zvýši zemný plyn koncovú cenu tepla?

Všetko závisí od toho, koľko bude stáť zemný plyn a koľko budú stáť emisné povolenky. Uhlie je momentálne z pohľadu cien výhodnejšie ako plyn, ale pri spaľovaní uhlia sa uvoľňuje viac emisií, na ktoré potrebujeme emisné povolenky, čo produkciu tepla predražuje.

Pri cene povoleniek 30 eur za tonu už uhlie nie je lacnejšie ako výroba z plynu. Rozhodli sme sa, že uhlie budeme utlmovať aj z hľadiska ochrany životného prostredia, každý z nás predsa chce dýchať čistejší vzduch ako doteraz.

Útlm uhlia je samozrejme dlhá cesta, investície do dekarbonizácie stoja desiatky miliónov eur. Myslím si, že aj Európska únia by mala na tieto investície prispieť viac. Na modernizáciu a rekonštrukciu našich zariadení sme už využili všetky možnosti a fondy, ktoré boli na Slovensku dostupné. Ročná spotreba uhlia však u nás stále dosahuje 100 až 120 tisíc ton.

Od budúceho roka začne fungovať Modernizačný fond, ktorý budú napĺňať práve výnosy z emisných povoleniek. Budete z neho žiadať o podporu?

Vznik Modernizačného fondu sme privítali a pripomienkovali prostredníctvom Slovenského zväzu výrobcov tepla. Ako prispievatelia máme záujem, aby sa časť peňazí z emisných povoleniek vracala do modernizácie našich spoločností. Samozrejme pripravujeme ďalšie modernizačné projekty a určite sa chceme uchádzať o podporu, aby sme mohli v ekologizácii a modernizácii pokračovať.

Dve spaľovne odpadu v Košiciach by neboli efektívne

Čo sa týka ďalších investícií uvažujete do budúcnosti aj nad využívaním ďalších palív, napríklad odpadov, biomasy, prípadne geotermálnej energie?

Nad spaľovaním odpadu neuvažujeme. V Košiciach už jedna spaľovňa je a z nášho pohľadu by bolo kontraproduktívne mať v jednom meste dve zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov.

Čo sa týka biomasy, drevnej štiepky, nie je pre nás relevantná. Sme najväčšia tepláreň na Slovensku a potrebovali by sme jej obrovské množstvo.

Dlhé roky sa v Košiciach hovorí o geotermálnej energii. Stav je však taký, že my nie sme vlastníkmi vrtu, ktorý je v blízkosti mesta a posledné roky s nami vlastník ani nekomunikuje. Komunikácia bola intenzívna naposledy niekedy okolo roku 2010, ale k riešeniu sme nedospeli, hoci sme mali záujem.

Musí to byť výhodný projekt pre všetky zainteresované strany. Posledné roky majiteľ nerobí žiadne kroky pre to, aby sa zdroj využíval.

Zastavme sa ešte pri odpadoch. Aj vzhľadom na rastúce náklady skládkovania v najbližších rokoch zrejme bude rásť dopyt po energetickom zhodnocovaní odpadu na Slovensku. Nebude to pre vás zaujímavé ani do budúcna?

Na to, aby sme mohli energeticky zhodnocovať odpad, najprv by sme ten odpad potrebovali získať. Už existujúca košická spaľovňa zmluvne pokrýva svoju spádovú oblasť, takže z tohto pohľadu sa mi nezdá ako efektívne riešenie mať v jednom meste dve zariadenia na spaľovanie odpadu. Pri spaľovaní odpadu sú navyše environmentálne požiadavky ešte prísnejšie, preto nad odpadom neuvažujeme.

Ak by TEKO chcela prejsť na energetické využívanie odpadu, aké investície by si to vlastne vyžadovalo?

V súčasnosti máme kotly, ktoré spaľujú zemný plyn a kotly na uhlie. Museli by sme investovať do úplne novej technológie, odstaviť uhoľné kotly a vybudovať nové zariadenie, ktoré by využívalo odpady aj zemný plyn. Vyžadovalo by si to obrovské investície.

Prečítajte si ďalšie rozhovory:

• Alena Popovičová: Ľudia nerozumejú tomu, že spaľovne majú bezpečné emisie

• Ján Karaba: Obnoviteľné zdroje sú pre ministerstvo trpené dieťa Bruselu

• Michal Hudec: Ak by štát skutočne chcel znížiť ceny energií, nástroje na to má

Časť vašich dodávok tepla už aj dnes tvorí teplo vyrobené z odpadu a štiepky, konkrétne ide o produkciu elektrárne na biomasu v areáli VSS Košice a spaľovne odpadu patriacej spoločnosti KOSIT. O aký objem tepla ide a ako tieto dodávky fungujú v praxi?

V oboch prípadoch ide o ekologické zdroje. Spolu dodávajú teplo zhruba na úrovni siedmich až ôsmich percent našej výroby.

V praxi to funguje tak, že teplo dodávajúdo našej siete a cez nás sa distribuuje koncovým odberateľom. V Košiciach teda už dnes využívame teplo, ktoré vzniká pri spaľovaní odpadu.

Na vašom webe som sa dočítal, že využívate aj malé fotovoltické zdroje. Fungujú podľa novo zavedeného konceptu lokálneho zdroja?

Lokálny zdroj existuje v novej legislatíve, ale my máme fotovoltické panely už 10 rokov. Je to iba veľmi malý zdroj s celkovým inštalovaným výkonom 54 kW

S ÚRSO máme korektné vzťahy

V roku 2017 aj 2018 TEKO hospodárila so ziskom viac ako milión eur a ako ste už naznačili, zisk ste dosiahli aj v minulom roku. Kam tieto zdroje smerovali?

V roku 2017 sme dividendu neodviedli, zisk sme použili na kofinancovanie modernizačných procesov. V roku 2018 sme na dividende odviedli štátu 150 tisíc eur a zvyšok opäť použili na modernizáciu.

Za rok 2019 sme dosiahli zisk po zdanení 2,2 milióna eur. V tomto roku chceme odviesť dividendu v objeme 200 tisíc eur a zvyšok sa použije na modernizačný proces, ale aj splátky úveru, ktoré sme si museli vziať kvôli ekologizácii a modernizácii teplárne.

V súvislosti s emisnými povolenkami sme sa už dotkli cenovej regulácie. Spomenuli ste, že ÚRSO vám v plnej miere neuznáva náklady na nákup povoleniek. Ako je to so zvyškom nákladov?

Toto je jasne upravené legislatívou a ÚRSO postupuje v súlade s ňou.

Áno, ide však o sekundárnu legislatívu, vyhlášky, ktoré vydáva sám ÚRSO.

Súhlasím. Je to však platná legislatíva a my sa jej musíme prispôsobiť.

V uplynulých rokoch u vás išla nahor fixná aj variabilná zložka ceny tepla. Dôvodom bol rast cien energetických surovín, ktoré sú vaším oprávneným nákladom v cenových konaniach?

Variabilná zložka vzrástla kvôli vyšším nákladom na zemný plyn i uhlie. Bolo to v období hospodárskeho rastu. Teraz predpokladám, že ceny uhlia aj plynu na rok 2021 budú klesať a variabilná zložka ceny klesne. Veľký vplyv majú tiež emisné povolenky, ktoré zdraželi zo siedmich na 20 až 25 eur.

Čo sa týka fixnej zložky, na tú majú vplyv naše investície, keďže sa zvyšujú naše odpisy. Vplyv má taktiež regulačný príkon, teda dodávka tepla pre našich odberateľov, ktorú si zazmluvnia. Naším cieľom je v každom prípade poskytovať konkurenčné a čo najnižšie ceny.

Niektorí účastníci trhu, napríklad dodávatelia energií, tvrdia, že ÚRSO nie vždy uznáva všetky ich oprávnené náklady a svoje rozhodnutia riadne nezdôvodňuje. Aká je skúsenosť TEKO s rokovaniami s regulátorom? Vedie s vami ÚRSO pri tvorbe cenových rozhodnutí dialóg?

My máme s ÚRSO korektné vzťahy, z môjho pohľadu je spolupráca s úradom vždy vecná. Pravidelne spolu diskutujeme a vždy, keď sa vyskytnú nové okolnosti, tak to konzultujeme.

Samozrejme aj mysi vieme predstaviť, že do oprávnených nákladov by sa nám toho premietlo viac, ale na druhej strane musíme rešpektovať legislatívu tak, ako je nastavená. ÚRSO je tu na to, aby skonštatoval, čo je zákonné a oprávnené.

Odpájanie od CZT prehĺbi energetickú chudobu

Zastavme sa pri inej oblasti legislatívy. Zákon o tepelnej energetike od roku 2014 domácnostiam neumožňuje odpájať sa od centrálneho zásobovania teplom (CZT) bez súhlasu prevádzkovateľa systému. Došlo v posledných šiestich rokoch k odpájaniu z vášho systému? Na základe akých kritérií zámery posudzujete?

Musím odpovedať komplexnejšie. Nie je to celkom tak, že my ako dodávateľ tepla môžeme zakázať odpojenie sa. My sme podľa tohto zákona účastníkom stavebného konania, do ktorého spadá aj odpájanie, budovanie bytových kotolní, developersképrojekty a podobne. Naším záujmom je, samozrejme, na našom území dodávať teplo pre všetkých.

Mali sme niekoľko žiadostí o odpojenie, ale vzájomnou diskusiu sme si to vysvetlili. Od nás sa aktuálne neodpája nikto, pričom zhruba 90 % nových odberateľov v Košiciach sa pripája do nášho systému CZT.

Nepripájajú sa len tí odberatelia, ktorí nemajú k dispozícii rozvody a vybudovanie nového rozvodu by nebolo ekonomicky efektívne ani pre nás ani pre nového odberateľa.

Takže z vášho pohľadu je teplárenský zákon nastavený správne?

Áno, legislatíva je nastavená dobre. Viete, podľa niektorých liberálnejších názorov má každý človek právo na vlastný kotol. Ja by som s tým polemizoval. Myslím si, že ak má každý človek právo na vlastný kotol, musí mať aj právo na čisté životné prostredie a vzduch, ktorý dýcha.

Prestavte si 12-poschodový panelák, kde by každý jeden byt mal vlastný kotol a z neho komínček. Ak by ste mali v takom bytovom dome bývať a dýchať emisie a na váš balkón by dopadali imisie vašich susedov, asi by ste neboli radi. Dnes je to, bohužiaľ, v niektorých mestách realita. Výhoda centrálnych zdrojov je z hľadiska ekologizácie nespochybniteľná. 

Prečítajte si tiež

• Karol Galek: Teplárne majú čistý monopol. Nech si ľudia vyberú najvýhodnejší spôsob výroby tepla

Domácnosti sa však púšťajú do výstavby bytových kotolní najmä kvôli finančným úsporám.

Predajcovia kotlov často apelujú na ekonomickú stránku veci. Pri výpočte ceny tepla vychádzajú len z ceny plynu. Ostatné náklady súvisiace s obstaraním, prevádzkou, opravami a servisom kotolne vôbec nezohľadňujú.

A na rozdiel od veľkých zdrojov, tieto kotly nie sú v schéme obchodovania s emisnými povolenkami, a to napriek tomu, že každá taká kotolňa produkuje aj emisie a taktiež imisie, ktoré dopadajú na susedné bytovky. My na rozdiel od „kotlikárov“ ponúkame zákazníkom komplexnú službu 24 / 7 / 365.

Treba si uvedomiť, že ak povolíme odpájanie, určite nie 100 % našich odberateľov bude schopných sa odpojiť. Nie každý má na to, aby si postavil vlastnú kotolňu. A v tom je problém.

Ak by sa od nášho systému CZT odpojila, napríklad, polovica odberateľov, zvyšným 50 % odberateľov by sa predražila dodávka tepla, pretože fixné náklady by sa rozpočítali medzi nich. Všetkým, ktorý by v systéme zostali, by dodávky tepla zdraželi. Už dnes je problémom energetická chudoba a týmto by sa problém len prehĺbil. Preto si myslím, že CZT majú význam ekologicky aj ekonomicky.

Ako tepláreň prevádzkujete aj rozvody tepla, o ktorých je reč?

Prevádzkujeme okolo 130 kilometrov primárnych rozvodov, ktoré vedú k našim odberateľom. Sekundárnu sieť v Košiciach vlastní Tepelné hospodárstvo Košice.

Do súťaží sa hlásia len české a slovenské firmy

Transparency International Slovensko vlani vyhodnotila vašu tepláreň ako najtransparentnejšiu verejnú firmu v krajine. Oproti dvom predošlému hodnoteniam v rokoch 2012 a 2015 ste si výrazne polepšili. Akými opatreniami ste to dosiahli?

Už v roku 2015 sme v rebríčku obsadili siedme miesto. Vtedy som sa rozhodol, že v ďalšom rebríčku musíme byť prví. Samozrejme nebolo to také jednoduché. Stretol som sa vtedy so zástupcami Transparency International, aby sme si podrobne prešli ich odporúčania.

Prvým krokom bolo, že sme prekopali náš základný komunikačný kanál, ktorým je webová stránka. Dnes sa na nej dozviete všetko o výrobe, ekonomických ukazovateľoch, investíciách, súťažiach, sponzoringu a daroch, ale aj o jednotlivých manažéroch. Na svojom webe máme uverejnené naozaj všetko a myslím, že aj Transparency International to vyhodnotila ako jeden z najdôležitejších počinov.

Obstáli sme aj v reakciách na fiktívne podnety občanov poukazujúcich na nekalé praktiky a nemali sme problém zodpovedať na akékoľvek informácie odvolávajúce sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aj keď boli otázky nad rámec zákonom stanovených oblastí.

Okrem toho zákon aj nám ukladá povinnosť zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, čo samozrejme robíme tiež. Chápeme záujem verejnosti a sme si vedomí aj našej zodpovednosti za preukazovanie hospodárnosti využívania prostriedkov štátu. 

Z hľadiska transparentnosti sme už asi urobili maximum, v celkovom hodnotení sme získali 89 % zo 100 % a s náskokom ho vedieme. Sme na ten výsledkom naozaj hrdí.

V ostatnom období sme mimoriadne spokojní aj so zavedením systému manažérstva kvality proti korupcii podľa ISO 37 001. Stali sme sa tak prvou energetickou spoločnosťou na Slovensku, ktorá takýto certifikát získala.

Priestor na zlepšenie však ešte existuje. V hodnotení TEKO poškodil najmä relatívne nízky priemerný počet uchádzačov v súťažiach. Čím si to vysvetľujete? Nedal by sa súťažami osloviť väčší počet firiem?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.