Rebríček najtransparentnejších verejných firiem v roku 2019 vedie tepláreň

Štátne, mestské a župné firmy na Slovensku zväčšili svoju otvorenosť voči verejnej kontrole za uplynulé štyri roky iba mierne. Hoci dovedna hospodária s miliardami eur, činnosť mnohých ich manažérov je pod menším dohľadom, ako je to pri starostoch malých obcí. Vyplýva to z analýzy Transparency International Slovensko (TIS).

Rebríček meral celkovo 57 indikátorov rozdelených do šiestich oblastí. Dáta pochádzajú predovšetkým z webových stránok firiem, ich výročných správ a účtovných závierok, z Centrálneho registra zmlúv, údajov na portáli Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ale aj z dotazníkov zasielaných v mene Transparency a infožiadostí od bežných občanov.

Samotný rebríček transparentnosti nemeria korupciu, ale predovšetkým otvorenosť informovania a existenciu jasných pravidiel. „Firmy v čele rebríčka sa tak nedajú automaticky označiť za odolné voči korupcii alebo nekalým praktikám, ich prípadné odhaľovanie však môže byť vďaka väčšej otvorenosti jednoduchšie,“ zhrnula TIS.

Vedie Tepláreň Košice

Najtransparentnejšou verejnou firmou v roku 2019 sa podľa najnovšieho rebríčka TIS stala Tepláreň Košice, a.s. (TEKO). Táto štátna akciovka dosiahla v hodnotení 89 % a ako jediná aj rating A+.

Celkovo druhé Mestské lesy Košice a.s. so 75 % sú zároveň najtransparentnejšou spoločnosťou spomedzi mestských firiem.

Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili mestské firmy prevádzkujúce kúpaliská THERMALPARK DS, a.s. z Dunajskej Stredy so ziskom 11% a TERMÁL s.r.o. z Veľkého Medera s 15-percentným skóre.

Z energetických podnikov dosiahli v rebríčku TIS okrem TEKO nadpriemerné hodnotenie spoločnosti Tepelné hospodárstvo, s.r.o. na 10. mieste (60 %), Bratislavská teplárenská, a.s. na 21. mieste (54 %), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. na 26. mieste (52 %), Slovenský plynárenský priemysel, a.s. na 28. mieste (51 %), Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. na 34. mieste (46 %) či Žilinská teplárenská, a.s. na 41. mieste (41 %).

Viaceré energetické podniky však dosiahli podpriemerné hodnotenie. Sú nimi TEHOS, s.r.o. na 48. mieste (39 %), Martinská teplárenská, a.s. na 50. mieste (39 %), EMKOBEL, a.s. na 52. mieste (39 %), Trnavská teplárenská, a.s. na 54. mieste (39 %), Enerbyt, s.r.o. na 56. mieste (38 %), Transpetrol, a.s. na 68. mieste (31 %), MeT Šala, s.r.o. na 79. mieste (28 %), Zvolenská teplárenská, a.s. na 82. mieste (26 %), Popradská energetická spoločnosť, s.r.o. na 84. mieste (25 %), CZT Ružomberok s.r.o. na 87. mieste (24 %), ENERGO-SK, a.s. na 91. mieste (23 %) či Bardterm, s.r.o. na 96. mieste (20 %).

TEKO si polepšila

Košická tepláreň si porovnaní s dvomi predošlými hodnoteniami TIS v rokoch 2015 a 2012 výrazne polepšila. Kým pred štyrmi rokmi dosiahla v hodnotení 56 %, pred siedmimi rokmi to bolo iba 48 %.

Relatívne najlepšie hodnotenie TEKO získala v oblasti dotácií a charity (100 %) a personalistiky (94 %). Menej lichotivo hodnotenie pre tepláreň dopadlo, naopak, v oblasti obstarávania a majetku (83 %) a hospodárskych ukazovateľov (84 %).

V celkovom hodnotení teplárni poškodil najmä nízky priemerný počet uchádzačov v súťažiach, ktoré spoločnosť organizovala v uplynulých piatich rokoch. Známku firmy tiež znížil relatívne veľký počet rozhodnutí o súťažiach, ktoré ÚVO vydal v neprospech spoločnosti, či nie dostatočné zverejňovanie výnosov, nákladov, úverov a ziskov.

Najlepšie dopadli štátne firmy

Transparency v rebríčku hodnotila celkovo 100 firiem v 100 % verejnom vlastníctve, z toho 48 štátnych, 47 mestských (vrátane 14 vodárenských vlastnených viacerými mestami a obcami), tri župné a dve univerzitné spoločnosti.

Hodnotené spoločnosti ročne hospodária s takmer 10,5 miliardami eur, čo je suma, ktorá by sa dala prirovnať k dvom tretinám príjmov štátneho rozpočtu. Zamestnávajú aj desaťtisíce ľudí a štyri z nich – Železnice Slovenskej republiky, Slovenská pošta, a.s., Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. – patria medzi top 10 najväčších zamestnávateľov v krajine.

„Hoci verejné firmy ovplyvňujú kvalitu služieb od cestnej infraštruktúry, cez mestskú dopravu, kúrenie, pitnú vodu, likvidáciu odpadu až po verejnoprávne médiá, ich manažérov dokáže často verejnosť kontrolovať menej, ako starostov,“ uvádza TIS.

Celkové skóre transparentnosti verejných firiem tesne presiahlo 40 %. Oproti roku 2015 (38,2 %) ide iba o veľmi mierny progres. O niečo otvorenejšie sú pritom štátne firmy (47,1 %) oproti mestským (35,4 %), župným (29,9 %) a univerzitným (20,3 %).

„Takýto výsledok je do istej miery logický, keďže štátne spoločnosti majú v priemere väčšie rozpočty i viac zamestnancov. Rozhodujúcim je však najmä prístup manažmentu, prípadne vlastníka spoločnosti, čo dokazuje aj druhá priečka košických Mestských lesov s pomerne nízkymi výnosmi necelých šesť milión eur a iba 46 zamestnancami,“ tvrdí TIS.

Nahlásenú korupciu 50 % firiem nerieši

Najvyššie skóre dosiahli firmy v priemere v oblasti Hospodárske ukazovatele (47 %). Najmä vďaka zverejňovaným výročným správam a účtovným závierkam má dnes verejnosť podľa TIS pomerne veľké množstvo údajov o činnosti i finančnej situácii spoločností.

Napriek tomu platí, že stále takmer polovica firiem nezverejňuje žiadne plány svojich výkonnostných kritérií na ďalší rok a spätne nezverejňuje ani ich plnenie. Verejnosť si tak len veľmi ťažko môže vytvoriť relevantnú mienku o výkonnosti a efektívnosti štátnych či mestských manažérov.

Naopak, najnižšie priemerné skóre získali firmy v oblasti Etika (32 %), kde aj napriek strojnásobeniu spoločností s etickým kódexom oproti roku 2015, až dve tretiny z nich takéto pravidlá zverejnené na webstránke stále nemá.

Štandardom zatiaľ nie je ani protikorupčná stratégia či dôveryhodný systém riešenia ohlásených nekalých praktík.

„Súčasťou hodnotenia v tejto oblasti bol aj test, v ktorom sme sa na firmy anonymne obrátili s informáciou, že jeden z jej zamestnancov mohol pri výkone svojich povinností prijať dar vyššej hodnoty. V priebehu dvoch týždňov prejavilo ochotu zaoberať sa anonymným podnetom iba 46 zo 100 spoločností,“ upozorňuje TIS.

Výnimky z Infozákona nadužívajú

Problémy s nízkou transparentnosťou podľa analýzy Transparency pretrvávajú aj v ďalších oblastiach. Mnohé firmy stále nadužívajú výnimky z Infozákona a odmietajú zverejňovať údaje o dôležitých zmluvách alebo sprístupňovať platy manažérov. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.