Obchodníci, dodávatelia a technologické firmy vysvetľujú, prečo sú dnes presné predikcie, kvalitné dáta a flexibilita cennejšie než kedykoľvek predtým.
Energetický trh sa rýchlo mení. Nástup obnoviteľných zdrojov, rastúca volatilita cien elektriny, rozvoj flexibility, snaha o rozlíšené tarify a napredujúce predikčné modely vytvárajú nové podmienky pre obchodníkov, dodávateľov aj koncových odberateľov.
Práve týmto témam sa venoval odborný panel na energetickej konferencii e-focus.sk, kde diskutovali zástupcovia obchodníkov s energiami, dodávateľov, prevádzkovateľov IT systémov a technologických firiem.
V článku sa dozviete:
či dodávatelia pociťujú záujem klientov o produkty denného trhu,
prečo domácnosti nie sú podľa dodávateľského združenia pripravené na aktívne riadenie spotreby a dynamické tarify,
- aký model dynamických taríf navrhuje,
čo je kľúčom k úspešnému obchodovaniu s elektrinou v súčasnosti,
- ako obchodník s elektrinou využíva flexibilitu,
- prečo sa menšia flexibilita zatiaľ rozvíja pomalšie,
- čo by mohlo odstrániť jednu z bariér pri flexibilite.
Trh s elektrinou sa dynamicky mení aj z pohľadu obchodníkov s komoditou. Viac rôznych zdrojov, kratšie obchodné intervaly, väčšia volatilita cien.
„Najskôr sme ako obchodníci riešili forwardy. No potom zákazníci začali mať viac batérií, fotovoltiky, kogeneračných jednotiek, priemyselnú flexibilitu. Prešlo sa na kratšie intervaly zúčtovacej ceny odchýlky. S trhom už začali hýbať aj bežní zákazníci.
„Dovtedajšia ‘pohodička’ sa zmenila na nutnosť aktívnejšieho vstupovania. Rastie volatilita, trh je dynamickejší,” popisoval vývoj trhu s elektrinou Michal Mičáň zo spoločnosti KASI Energo.
Dodávatelia elektriny však nejaký prechod bežných zákazníkov z forwardových na denné produkty nepociťujú. Dokonca sa vraj výrazne znížilo aj migrovanie medzi jednotlivými dodávateľmi.
„Retail je momentálne orientovaný najmä na istotu. Prevládajú forwardové produkty s čo najdlhšou viazanosťou. Aj tieto treba, samozrejme, zaisťovať a dokupovať na dennom trhu, ktorý tam musí byť zakompovaný,” objasňuje Juraj Marček, predseda Združenia dodávateľov energií.
Podľa neho existujú špecifické kategórie odberateľov so záujmom o kratšie dynamické produkty, pre ktorých majú niektorí dodávatelia pripravené produkty a funguje to.
„Ale dynamické produkty nie sú pre všetkých. Nie každý odberateľ vie riadiť svoju spotrebu. Dynamické tarify prinášajú okrem výhod aj riziká. Tá volatilita je naozaj veľká, keď si porovnáme rok 2020 a 2025.”
Dáta ako nová energetická komodita
Diskusia sa opakovane vracala k významu dát. Robert Maier, produktový riaditeľ spoločnosti Sféra zdôraznil, že objem informácií v energetike rastie exponenciálne. „Na celoeurópskom vnútrodennom trhu sa zo systému OKTE vymenia stovky informácií za jedinú sekundu.“
Podľa neho slovenská infraštruktúra zvláda nárast dát dobre aj vďaka rozvoju. „Podarilo sa zrealizovať technologický upgrade systému ISOT práve preto, aby zvládal exponenciálny nárast počtu dát.“
Určité limity však vidí na celoeurópskej úrovni. „Občas sa stáva, že európsky intraday trh narazí na svoje maximá a potom sa musí riešiť situácia na centrálnej strane.“
Problémom ostáva aj transparentnosť trhu. „Dnes nie je jednoduché objektívne vyhodnotiť likviditu vnútrodenného trhu, pretože verejne dostupné dáta jednoducho neexistujú.“
Význam dát potvrdil aj zástupca dodávateľov energií: „Celý trh stojí na dátach. Keď nemáme dáta, sme slepí a nevieme sa správne rozhodnúť.“
Predikcie rozhodujú o zisku aj strate
Práve dáta sú kľúčom aj pre odhad budúceho vývoja trhu s elektrinou. Hoci výrazným faktorom je tu počasie, ktoré nemožno presne predvídať.
Čoraz väčší význam zohráva presnosť predikcie. Teda odhad, koľko sa v danom čase vyrobí, aká bude spotreba a aké zdroje sa aktivujú.
„Dobrá predikcia na D+1 je alfa a omega celého tradingu,“ vraví M. Mičáň.
Pripomenul prípad z Moravy, kde nečakaná oblačnosť spôsobila výpadok výroby fotovoltík. „Zrazu nám v jednej hodine chýbalo 60 MW a museli sme okamžite reagovať.“ Pomohli plynové elektrárne.
Podľa experta nestačí mať algoritmy, treba im aj rozumieť. „Ak si niekto urobí backtesting na ročných dátach a chce to pustiť na trh, je to celé zle. Dáta sú dnes úplne iné.“
R. Maier prirovnal vývoj predikčných nástrojov k vývoju mobilných telefónov.
„Kedysi boli predikčné modely drahé a ťažko dostupné. Dnes si vie predikciu vytvoriť prakticky každý. Predikcie budú absolútnym štandardom. Každá firma už dnes stavia svoje business modely na predikciách.“
Dodávatelia: Produkty by nemal určovať regulátor
Podľa zástupcu dodávateľov slovenský retailový trh ešte nie je pripravený na aktívne riadenie spotreby, napríklad cez dynamické tarify v domácnostiach.
„Dostať sa zo súčasného stavu do toho, že niekto bude schopný reagovať na 15 minútové ceny, je veľmi ťažko predstaviteľné. Je to ako po naučení sa malej násobilky začať s algebraickými rovnicami. 15 minút je dosť krátke obdobie na to, aby sme podľa toho prali, varili kávu a robili ďalšie činnosti.”
Odmietol snahy regulátora určovať podobu produktov na trhu. „Produkty majú prichádzať od dodávateľov, nie od úradu.“
Podľa J. Marčeka by povinné zavedenie dynamických taríf pre všetkých dodávateľov znamenalo vyššie náklady a viac byrokracie. „Nie je to správny spôsob uvažovania.“
Okrem toho pripomenul, že dynamické tarify, tak ako ich upravuje legislatíva EÚ, sú neregulovaným produktom. A teda ich poskytovanie v podmienkach regulácie by bolo problematické.
Za realistickejší model považuje tarifné pásma namiesto 15-minútového oceňovania. „Pásma vyzerajú pri domácnostiach perspektívnejšie ako 15-minútové ceny,“ myslí si.
Diskusia sa zčasti dotkla aj smart meračov. R. Maier sa nazdáva, že plošné zavádzanie IMS nie je optimálna cesta.
„Plošne akékoľvek riešenie nedáva zmysel. Treba sa pozrieť individuálne. Chata v horách — asi to ekonomiku nedáva. Ale tam, kde je potenciál využiť dáta pre flexibilitu a zdieľanie, IMS zmysel dáva."
Flexibilita ako obchodný model
Jedným z nových prvkov na trhu s elektrinou je flexibilita, do ktorej poskytovania sa môže zapojiť viacero subjektov. Spôsobov ako môžu výrobcovia a odberatelia elektriny poskytovať flexibilitu je viacero.
Od podporných služieb, cez vnútrodenný trh až po vyrovnávanie odchýlky. Podľa experta je tých možností viac a je dobré spoliehať sa na mix.
„Každý deň je iný a je lepšie využiť niečo iné. Ale je dôležité vedieť tú flexibilitu použiť hneď. Môžete mať nejakú papierovú flexibilitu 100 MW, čo je super, ale okamžite môžete použiť napríklad iba 20 MW.”
„Do 5 minút po signáli sa musí rozbehnúť kogeneračná jednotka, do dvoch sekúnd nabehnúť batéria. Treba s tým vedieť hýbať. Každý deň je iný a potrebujete nejaké hybridné riešenie,” vysvetľuje M. Mičáň.
„Využívame flexibilitu zlievarní či iných parnerských firiem – baterky, fotovoltiky, čerpadlá. Keď sme v nejakom probléme, pozastavíme tepelné čerpadlo, nabijeme bojler alebo zapneme kogeneračnú jednotku. Samozrejme, druhá strana to musí mať dobre zaplatené.”
Retail flexibilita
Menšia flexibilita sa zatiaľ rozvíja pomalšie. Tomáš Bača, developer IT systémov v spoločnosti IPESOFT to ilustroval na dvoch reálnych príkladoch, ktoré spoločnosť riešila.
Zákazník, technologický nadšenec, si inštaloval mix zdrojov, vrátane fotovoltiky, batérie a kogeneračnej jednotky. Ekonomická kalkulácia však ukázala dlhú návratnosť investície kvôli malému výkonu.
„Akademicky veľmi zaujímavé riešenie, ale ekonomika nevychádzala,” vraví.
V rámci riešení pre domácnosti sa spoločnosť podieľala aj na projekte, kde sa inštalovali tepelné čerpadlá a ďalšia vykurovacia vzduchotechnika v rámci inteligentnej domácnosti. No opäť sa objavil podobný problém.
„Málokto, kto má dosť peňazí na to, aby ušetril v domácnosti pár eur, obetuje tomu svoj komfort. A komu je tých pár ušetrených eur dobrých, zase nemá technologickú spôsobilosť, či inštalovaný inteligentný merač.
„Flexibilita napreduje pomaly preto, že sa musia prekonávať tieto bariéry. Veľké hrozienka z koláča už sú zjedené, teraz sa začína jesť tvrdý chlieb. Kto je ochotný začať hrýzť, postupne sa prehrýza.”
Rôzne technológie a štandardy
Rast flexibility vytvára nové technické výzvy. Zástupca IT firmy upozornil, že agregátori dnes narážajú na problém integrácie rôznych technológií.
„Ak mám desať rôznych zariadení, desaťkrát sa musím namáhať, aby som každý zdroj dokázal zapojiť.“
Riešenie vidí v koncepte tzv. agregátora druhej úrovne — subjektu, ktorý by poskytoval štandardizované technologické rozhranie pre zariadenia výrobcom. Takýto model má výrazne znížiť náklady agregátorov a urýchliť rozvoj flexibility.
„Môže to byť výrobca zariadení tepelných čerpadieľ alebo meničov fotovoltiky, ktorý dodáva veľké množstvo podobných zariadení.”
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.