Lacná výroba ešte neznamená lacnú elektrinu. Wang pomenoval skryté náklady transformácie

Rozširovanie obnoviteľných zdrojov a pokles emisií automaticky neznamenajú, že domácnosti a podniky budú platiť za elektrinu menej. Pri hodnotení energetickej transformácie treba sledovať nielen cenu výroby, ale aj spôsob financovania, regulácie a fungovania celej elektrizačnej sústavy. To bola hlavná téza prednášky Williama Hongsonga Wanga, ktorý pôsobí na Universidad Europea de Madrid.

Ekonóm vystúpil 7. septembra v bratislavskom Hoteli Devín na podujatí z cyklu CEQLS, ktoré pripravili Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a denník Energie-portal.sk. Jeho prezentácia prepájala závery štyroch výskumných a analytických prác o európskej energetike.

„Nie sme proti ochrane životného prostredia. Otázkou je, ako ho môžeme chrániť lepšie, rozumnejšie, efektívnejšie a s nižšími nákladmi,“ zdôraznil Wang. Spor podľa neho nespočíva v samotnom environmentálnom cieli, ale vo výbere nástrojov, ktorými sa má dosiahnuť.

Vyšší podiel obnoviteľných zdrojov nevysvetľuje všetko

Wang sa vrátil k výskumu Nemecka, Dánska a Spojeného kráľovstva, ktorý publikoval so spoluautormi v roku 2021. Na porovnaní ukázal, že rast podielu obnoviteľných zdrojov a znižovanie emisií sprevádzal aj rast cien elektriny pre konečných odberateľov. Zároveň však jednoznačne odmietol jednoduchú interpretáciu, podľa ktorej samotný rozvoj obnoviteľných zdrojov nevyhnutne spôsobuje zdražovanie.

„Nemôžete jednoducho povedať, že máme vyšší podiel obnoviteľných zdrojov a zároveň vyššie ceny, a preto vyššie ceny spôsobila obnoviteľná energia. Môžu tam byť aj iné faktory,“ upozornil.

Za jeden z nich označil daňové a poplatkové zaťaženie. V historickom porovnaní z roku 2016, ktoré prezentoval, predstavovali dane a odvody približne 53 percent ceny elektriny pre domácnosti v Nemecku a 64 percent v Dánsku. Britský podiel bol podstatne nižší. Ide o historické údaje z citovanej štúdie, nie o dnešné zloženie účtov.

Podobný problém ilustroval na Španielsku. V jeho historickom vyčíslení tvorili dane, poplatky a ďalšie položky súvisiace s verejnými politikami približne 60 percent priemyselného účtu za elektrinu. Nešlo pritom len o DPH, ale aj o podporu obnoviteľných zdrojov, náklady nepevninských systémov či položky spojené s tarifným deficitom. Aj v tomto prípade ide o historické údaje.

Podľa Wanga je preto zavádzajúce posudzovať zaťaženie odberateľa iba podľa sadzby DPH. Podstatné je vidieť všetky položky a vedieť, prečo vznikli. „Musíme zabezpečiť, aby bola každá vrstva nákladov viditeľná a aby ju bolo možné spochybniť,“ povedal.

Nákladom je aj konkurent, ktorý na trh nevstúpi

Druhou skupinou skrytých nákladov sú podľa ekonóma dôsledky regulácie. Nemusia sa prejaviť ako samostatná položka na faktúre. Môžu mať podobu investície, ktorá sa neuskutoční, alebo firmy, ktorá sa pre administratívne prekážky nedostane na trh. V prezentácii spomínal cenové zásahy, licenčné obmedzenia a podmienky, ktoré chránia existujúcich hráčov pred konkurenciou.

Wang nespochybňuje, že veľké energetické spoločnosti majú technologické, personálne či organizačné výhody. Problém podľa neho vzniká vtedy, keď ich postavenie nechráni kvalita služby, ale obmedzenie vstupu ďalších podnikateľov.

„Ak nedovolíte iným energetickým firmám konkurovať tým existujúcim, bude menej konkurencie. Menej konkurencie nie je dobré pre inovácie ani pre spotrebiteľov,“ uviedol.

Jeho argumentácia vychádzala z trhovo orientovaného environmentalizmu. Ceny podľa neho poskytujú informácie o nedostatku a dopyte, podnikatelia na ne reagujú investíciami a konkurencia umožňuje overovať, ktoré riešenia fungujú. Dotácie môžu tento proces zmeniť tak, že firmy namiesto zákazníka súťažia o priazeň poskytovateľa verejnej podpory.

PPA ako príklad toho, čo môže fungovať

Za pozitívny príklad označil Wang zjednodušenie španielskych pravidiel pre malé zdroje, výrobu v mieste spotreby a vlastnú spotrebu elektriny. Tieto zmeny spájal aj s rozvojom dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny, známych ako PPA.

V prednáške ich ilustroval modelom, pri ktorom dodávateľ inštaluje solárne panely u zákazníka, zabezpečuje ich údržbu a elektrinu dodáva na základe dlhodobého kontraktu. Skrátenie povoľovania podľa neho pomáha zákazníkom dostať sa k obnoviteľnej energii skôr a otvára priestor novým obchodným modelom.

„Mali by sme mať viac deregulácie v energetike, aby ľudia získali dostupnejšie ceny a lepší prístup k obnoviteľnej energii,“ povedal. Zároveň pripomenul, že aj vláda, s ktorou v iných otázkach nesúhlasí, môže prijať užitočné opatrenia.

Odlišne hodnotil verejné záruky spojené s PPA. Na príklade španielskeho fondu FERGEI otvoril otázku, či štát nepreberá riziká, ktoré by mohli oceňovať a niesť súkromní účastníci trhu. „Prečo túto prácu nenecháme súkromným poisťovniam?“ pýtal sa.

Elektráreň je iba jedna časť systému

Ďalšiu skupinu nákladov podľa Wanga vytvára samotná prevádzka elektrizačnej sústavy. Výrobu treba prepojiť s prenosom, cezhraničnými vedeniami, flexibilitou, akumuláciou a spotrebou. Slabé miesto v tomto reťazci sa môže prejaviť preťažením siete, obmedzovaním výroby, vyššími potrebami vyrovnávania sústavy alebo stratou hodnoty vyrobenej elektriny.

Španielsko podľa jeho prezentácie v roku 2025 vyrábalo 55,5 percenta elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň však potrebovalo významné investície do infraštruktúry. Wang uvádzal 1,424 miliardy eur vložených do prenosovej siete a 486 kilometrov nových prenosových obvodov. Tieto dva investičné údaje potvrdzuje aj výročné vykazovanie prevádzkovateľa Red Eléctrica.

Osobitnú pozornosť venoval prepojeniu s Francúzskom. Vzájomný obchod podľa neho umožňuje využívať rozdielne výrobné možnosti oboch krajín: španielske obnoviteľné zdroje aj francúzske jadrové elektrárne. Pri otázkach z publika zároveň spresnil, že zlepšenie prepojenia vyžaduje úsilie na oboch stranách hranice.

Wang pripomenul aj hospodárske škody spôsobené výpadkami elektriny a skúsenosť Španielska s rozsiahlym blackoutom. Nedostatočné prepojenie spájal s obmedzenými možnosťami pomoci zo susedných krajín.

Redakčné doplnenie: Pripomeňme, že záverečná správa expertnej skupiny ENTSO-E z marca 2026 opisuje príčiny blackoutu z 28. apríla 2025 ako kombináciu oscilácií, nedostatkov riadenia napätia a jalového výkonu, poklesov výroby a odpájania zdrojov. Ide teda o širší problém fungovania a riadenia sústavy, nie o potvrdenie jedinej príčiny.

Kto zaplatí rozšírenie sietí?

V diskusii po prednáške zaznela aj otázka, ako rozdeliť náklady na siete medzi výrobcov a spotrebiteľov. Ďalší účastník ju spojil s elektrifikáciou priemyslu: ak podniky nahrádzajú fosílne palivá elektrinou, kto má zaplatiť rozšírenie infraštruktúry, najmä keď ju prevádzkujú štátne spoločnosti?

Wang odpovedal najmä argumentom o ponuke, dopyte a úsporách z rozsahu. Rast dopytu pri obmedzenej ponuke podľa neho krátkodobo zvyšuje ceny, zatiaľ čo investície a nové technológie môžu v dlhšom období znižovať výrobné náklady. Konkrétny mechanizmus rozdelenia nákladov na posilňovanie sietí medzi jednotlivé skupiny používateľov však v odpovedi nepredstavil.

Na otázku, či vôbec vidí pozitívnu úlohu štátu, odpovedal, že politici majú chrániť vlastnícke práva, rešpektovať trhové pravidlá a odstraňovať prekážky. Pri existujúcich verejných výdavkoch zdôraznil efektívnosť ich použitia a postupný charakter reforiem.

„Nie je to tak, že politici nemajú robiť nič. Môžu konať z trhovejšej perspektívy a viac rešpektovať trhové pravidlá,“ povedal Wang.

Jeho záverečné odporúčanie smerovalo aj k samotným odberateľom: čítať účty za elektrinu a zaujímať sa o všetky položky, nielen o spotrebovanú energiu. „Ak sa ľudia nestarajú o vlastné peniaze, veríte, že sa o ne politici budú starať viac než oni sami?“ uzavrel jednu zo svojich hlavných výziev.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.