V rafinérskom biznise prebieha výrazná racionalizácia kapacít. Prežijú podniky, ktoré sa dokážu najlepšie adaptovať na podmienky v Európe.
Európske rafinérie čelia paradoxnej situácii. Aj keď ich produkciu môžu v najbližších rokoch podporovať geopolitické otrasy a nedostatok palív, dlhodobý výhľad je podstatne menej priaznivý. Sektor má za sebou obdobie vysokých marží, no napriek tomu sa jeho dlhodobá budúcnosť komplikuje.
Očakáva sa výrazná racionalizácia rafinérskych kapacít. Neznamená to, že ropné rafinérie zmiznú. Tie najkonkurencieschopnejšie sa môžu premeniť na výrobcov chemických produktov a nízkouhlíkových palív.
Na problém upozornil denník Financial Times, podľa ktorého má európska rafinérska kapacita do roku 2035 klesnúť približne o pätinu na niečo vyše deväť miliónov barelov denne. Európa už v roku 2025 stratila približne 500-tisíc barelov dennej kapacity.
Nejde pritom iba o teoretický scenár. Spracovanie ropy ukončil britský Grangemouth, talianske Livorno zastavilo primárne spracovanie už v roku 2024 a významné zmenšenie kapacity sa uskutočnilo alebo uskutočňuje aj v nemeckých rafinériách.
Otázkou tak je, ktoré rafinérie si zachovajú konkurencieschopnosť, zostanú na trhu a ako sa zmení ich výroba.
V článku sa dozviete:
- akým výzvam čelia európske rafinérie,
- o koľko sa môže znížiť kapacita rafinérií do roku 2050,
- ktoré faktory budú rozhodovať o úspešnosti transformácie odvetvia,
- ako je na tom Slovnaft v porovnaní s okolitými rafinériami,
- aké sú investičné plány skupiny MOL na najbližšie roky a čo čaká bratislavskú rafinériu.
Rafinérie narážajú na viacero výziev
Jedným z najväčších problémov pre rafinérske spoločnosti je dopyt. Spotreba nafty a ďalších plynových olejov v Európe dosiahla vrchol už v roku 2017. Rozširovanie elektromobility zároveň postupne znižuje spotrebu benzínu. S&P Global uvádza, že od roku 2025 vstupuje európsky dopyt po rope do štrukturálneho poklesu.
Súčasne pribúdajú konkurenti mimo Európy. Moderné rafinérie na Blízkom východe, v Indii či Afrike dokážu ťažiť z nižších cien energií a práce, novších technológií a väčšieho rozsahu. Príkladom je nigérijská rafinéria Dangote.
Európske podniky pritom čelia rastúcim nákladom na energie, emisie a údržbu starnúcich zariadení. S&P Global vo svojej analýze predpokladá, že náklady rafinérií spojené s emisnými povolenkami vzrastú približne zo 60–80 centov za barel v roku 2025 na 3–4 doláre v roku 2035. Štúdia pritom pre svoj model predpokladá postupné odstránenie bezplatných povoleniek pre výrobu palív a plné uplatnenie nákladov ETS od roku 2035.
Vývoj pravidiel ETS pritom zostáva otvorený. Európska komisia v júli 2026 navrhla jeho úpravu s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Pre rafinérie je kľúčové najmä to, do akej miery zostanú chránené pred uhlíkovými nákladmi konkurentov mimo EÚ. Rafinérsky sektor totiž zatiaľ nie je súčasťou CBAM, ktorý má pri vybraných priemyselných odvetviach postupne nahrádzať bezplatné emisné povolenky.
Problémom preto nie je iba to, či rafinéria dokáže zarobiť dnes. Dôležité je, či bude schopná generovať dostatočnú maržu aj po ďalších investíciách, nákladoch na CO2 a pri klesajúcom dopyte po klasických palivách.
Zostáva vám 69% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.