Názor. Slovensko má elektrinu. To ešte neznamená energetickú silu

V lete 2024 ukázali večerné cenové špičky v juhovýchodnej Európe slabinu, ktorú ročná bilancia výroby nevidí. Pre Slovensko je v tom podstatná lekcia: o energetickej sile nerozhoduje iba to, koľko elektriny krajina za rok vyrobí, ale koľko bezpečných možností má sústava v kritickej hodine.

Problém sa naplno ukázal vo večernej špičke. Solárna výroba prudko klesla, flexibilných zdrojov bolo málo a obmedzená cezhraničná kapacita znižovala možnosť doviezť lacnejšiu elektrinu zo zvyšku EÚ. Výsledkom boli cenové špičky.

Takto hlavné príčiny opisuje Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) vo svojej monitorovacej správe z 20. mája 2026. Na účely tejto analýzy ACER označuje ako strednú Európu Rakúsko a Slovensko. Cenový rozdiel medzi juhovýchodnou a strednou Európou podľa agentúry pretrvával počas celého roku 2025 aj v prvých mesiacoch 2026, čo interpretuje ako znak štrukturálneho problému.

Slovensko pritom vstupuje do ďalšej fázy európskej elektrifikácie zo silnej pozície. V roku 2025 dosiahla podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví hrubá výroba elektriny 29,985 TWh. Jadrové elektrárne tvorili 64,43 percenta výroby a spotreba elektriny sa medziročne zvýšila iba o 0,06 percenta. Výrobná základňa teda nie je hlavný slovenský problém.

Silná výrobná základňa je výhoda. Nie je to však ešte stratégia.

Ročná bilancia nepovie, či pri výpadku veľkého zdroja možno bezpečne doviezť potrebný výkon, či sa dá v primeranom čase pripojiť nový veľký priemyselný odberateľ, či sieť zvládne nové regionálne toky alebo prudkú zmenu výroby a spotreby. Výrobná bilancia, prenosová kapacita a flexibilita sú tri rozdielne vlastnosti elektrizačnej sústavy. Kritická hodina ich spojí do jedného problému.

760 megawattov za jedným úzkym miestom

Dobrým príkladom sú Levice. SEPS vo svojom desaťročnom pláne počíta s rekonfiguráciou 400 kV vedení pri Leviciach. Projekt s odhadovanými nákladmi 17,3 milióna eur je plánovaný na roky 2027 až 2029. Podľa SEPS má odstrániť úzke miesto ovplyvňujúce európske obchodovanie a zvýšiť prenosovú schopnosť profilu medzi Slovenskom a Maďarskom približne o 760 MW smerom do Maďarska a o približne 100 MW opačným smerom.

Vnútroštátne aktívum tak môže plniť regionálnu funkciu. Rozhodujúci nemusí byť nový zdroj ani nové vedenie cez hranicu. Hodnotu môže vytvoriť aj odstránenie jedného úzkeho miesta vo vnútroštátnej sieti, ak tým vznikne ďalšia možnosť pre celý región.

To má aj finančný dôsledok. ACER v samostatnom policy paperi z 18. mája 2026 upozorňuje na problém investícií, pri ktorých náklady vzniknú prevažne v jednom štáte, zatiaľ čo časť prínosov sa prejaví za hranicami. Súčasný rámec podľa agentúry nezabezpečuje, aby sa takéto cezhraničné náklady a prínosy vždy rozdelili férovo.

Pre Slovensko je preto dôležité nielen rozvíjať sústavu tak, aby využilo svoju regionálnu polohu. Rovnako dôležité je presadzovať, aby preukázateľná európska funkcia domácej infraštruktúry nebola automaticky financovaná iba slovenskými používateľmi siete. Miesto, kde aktívum stojí, a miesto, kde vzniká jeho úžitok, nemusia byť totožné.

Ak závod príde, sieť musí byť skôr

Rovnakú otázku už otvárajú aj nové pravidlá prístupu do siete. Komisia 17. júla 2026 predložila návrh zmien pravidiel sieťových poplatkov a prístupu do siete. Pri energeticky náročných podnikoch a dátových centrách pripúšťa osobitné tarifné režimy, ale poplatky majú zodpovedať skutočným nákladom, ktoré odberateľ sieti spôsobuje, a pravidlá musia zostať transparentné. Pri nedostatku kapacity návrh umožňuje používať objektívne a nediskriminačné kritériá a zohľadniť aj flexibilitu pripojenia.

To mení logiku hospodárskej politiky. Ak Slovensko súťaží o veľký priemyselný projekt, dátové centrum alebo rozsiahlu elektrifikáciu existujúceho závodu, nestačí poznať cenu elektriny, počet pracovných miest a výšku investície. Pred rozhodnutím musí byť známe, kde a kedy bude požadovaný výkon dostupný, aké posilnenie siete bude potrebné a aký systémový profil nový odberateľ prinesie.

Tu sa hospodárska politika stretáva s fyzikou siete. Vláda určuje hospodárske a energetické priority, ÚRSO regulačný rámec a SEPS zodpovedá za bezpečnú prevádzku a rozvoj prenosovej sústavy. Sieťová kapacita preto musí vstúpiť do veľkého investičného rozhodnutia skôr, než sa štát politicky alebo finančne zaviaže.

Pri strategickom projekte by mal mať štát pred rozhodnutím aspoň základný sieťový profil investície: požadovaný výkon a čas jeho nábehu, miesto pripojenia, potrebné posilnenia, očakávanú flexibilitu a predpokladané náklady na sieť. Nie je to ďalšia administratívna prekážka. Je to súčasť ekonomiky projektu. Závod môže byť výhodný na papieri a zároveň drahý pre sústavu, ak jeho skutočné sieťové náklady prídu až po politickom rozhodnutí.

Flexibilita je počet možností

Flexibilita nie je jedna technológia. Môže ju poskytovať prečerpávacia elektráreň, batériové úložisko, priemyselný odber schopný meniť čas spotreby, flexibilná výroba alebo technológia, ktorá dovolí bezpečne využiť väčšiu časť existujúceho vedenia.

ACER preto pri juhovýchodnej Európe neodporúča iba nové vedenia. V monitorovacej správe uvádza dynamické určovanie prenosovej schopnosti vedení, pokročilé vodiče, lepšiu koordináciu odstávok, riadenie odberu, úložiská a ďalšie flexibilné zdroje. Spoločným menovateľom nie je technológia, ale schopnosť vytvoriť ďalšiu bezpečnú možnosť v hodine, keď ju sústava potrebuje.

Pre krajinu s veľkým podielom jadrovej výroby je táto schopnosť mimoriadne cenná. Výrobná kapacita dáva základ. Flexibilita dáva sústave manévrovací priestor.

Ukrajina mení hodnotu východného Slovenska

Ďalším testom bude Ukrajina. Slovenský desaťročný plán počíta s rozvojom prepojenia medzi Veľkými Kapušanmi a Mukačevom a s nadväzujúcim posilňovaním infraštruktúry cez Veľké Kapušany, Voľu a Lemešany. Hodnota cezhraničného vedenia závisí aj od toho, či vnútroštátna sieť dokáže nové toky preniesť ďalej.

Netreba predvídať termín vstupu Ukrajiny do EÚ ani budúce obchodné objemy. Ak sa jej elektrizačná sústava bude hlbšie integrovať s európskym trhom, význam infraštruktúry v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, ktorá tieto toky prenáša ďalej, sa môže zvýšiť. Je to scenár vyplývajúci z fyzickej architektúry integrácie, nie prognóza jej tempa.

Pre Slovensko je to súčasne otázka siete, regionálnej bezpečnosti a financií. Samotná hranica otvorí tok, ale hodnotu prepojenia určí sieť za ňou. Ak vnútroštátna investícia na východnom Slovensku preukázateľne poskytne širší európsky úžitok, rovnaká logika ako pri Leviciach hovorí, že tento úžitok má vstúpiť aj do diskusie o rozdelení nákladov.

Jedna energetická logika

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.