Česko zatiaľ flexibilitu nepotrebuje pridávať nadrámec. Ale pre rast fotovoltiky sú potrebné batérie, dynamická spotreba aj export, ukazuje štúdia.
Česká elektrizačná sústava by mala zvládnuť integráciu obnoviteľných zdrojov energie aj bez dodatočného posilňovania flexibility siete do roku 2035 nad rámec predpokladaného rozvoja. Vyplýva to z čerstvej analýzy prevádzkovateľa prenosovej sústavy ČEPS.
Neznamená to neobmedzené pridávanie fotovoltických elektrární do sústavy. Práve naopak. Spoločnosť upozorňuje, že ďalší rozvoj týchto zdrojov nad rámec modelovaného scenára bude podmienený rozvojom akumulácie a riadenia spotreby.
Štúdia o hodnotení flexibility elektrizačnej sústavy vychádza zo základného scenára, počítajúceho s inštalovaným výkonom fotovoltiky na úrovni 10 GW v roku 2030. A o ďalších päť rokov nárast už iba na 11 GW.
V článku sa dozviete:
- ako sa má v ďalších rokoch rozvíjať fotovoltika a flexibilita českej elektrizačnej sústavy,
- ktoré zdroje sú pre prevádzkovateľa primárnou výzvou z hľadiska riadenia stability,
- čím podmieňuje ČEPS ďalší rast fotovoltiky nad už predpokladaný objem,
- ako veľkú časť produkcie obnoviteľných zdrojov musí prevádzkovateľ sústavy obmedzovať,
- s ako veľkým objemom flexibility spotreby počíta prenosovka o desať rokov,
- prečo veterné elektrárne zvládne sústava integrovať aj bez nutnosti dodatočného posilňovania flexibility,
- aké opatrenia navrhuje ČEPS na skutočné využitie už existujúcej flexibility.
Zároveň s tým scenár predpokladá aj výrazný rozvoj flexibility: batérie 1723 MW do roku 2030 a 2031 MW do roku 2035, veterné elektrárne 1485, resp. 2475 MW, flexibilita spotreby 150 MW, resp. 190 MW, plynové zdroje 3400 MW, resp. 4700 MW. Úlohu bude zohrávať aj cezhraničná výmena elektriny.
Pri takýchto číslach jednotlivých kapacít má podľa prevádzkovateľa sústava bez problémov fungovať. Ak však pripojené fotovoltické zdroje presiahnu uvedených 10 GW, adekvátne by mala vzrásť aj flexibilita siete.
Fotovoltika ako kľúčová výzva
Práve fotovoltické elektrárne identifikuje ČEPS ako kľúčovú výzvu v ďalších rokoch. Súvisí to s tým, že solárne panely vyrábajú najviac elektriny v čase, keď spotreba nie je vysoká a v sieti vznikajú prebytky. ČEPS hovorí o tzv. zvyškovom zaťažení, ktoré klesá pri rastúcej produkcii FVE a v niektorých hodinách je záporné.
Graf č.1: Zvyškové zaťaženie elektrizačnej sústavy v kontexte hodnotenia flexibility
Zdroj: ČEPS V takýchto momentoch musí systém zvýšiť spotrebu, nabiť batérie, zvýšiť export, znížiť výrobu iných flexibilných zdrojov alebo obmedziť výrobu z OZE. Podľa ČEPS-u sa v roku 2035 bude zvyškové zaťaženie objavovať ešte častejšie než v roku 2030.
„Ďalší rozvoj fotovoltických elektrární nad rámec modelovaného scenára by nebolo možné adekvátne integrovať do sústavy bez zodpovedajúceho posilnenia spotreby, exportu anebo akumulácie v daných hodinách,“ uvádza štúdia.
Obmedzovanie OZE pod limitom
Štúdia hodnotila aj schopnosť sústavy prijímať OZE cez množstvo obmedzovanej produkcie. Podľa ČEPS v rokoch 2030 aj 2035 zostáva tento parameter pod hranicou 5 % ročnej výroby OZE. Obmedzovanie výroby premenlivých zdrojov je značne nerovnomerné počas roka. Koncentruje sa do jarných a letných mesiacov (najvyššie hodnoty v apríli), okolo poludnia a popoludní, cez víkendy a špeciálne v posledný deň týždňa.
Graf č.2: Kumulované obmedzovanie OZE v cieľových rokoch
Zdroj: ČEPS
Zostáva vám 55% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.