U Sakovej jedno, u Holjenčíka druhé. Nevieme na čom sme, reagujú investori v energetike

Rezort hospodárstva v marci 2026 vybral 29 firiem a 65 projektov s celkovým výkonom 186,5 MW, ktorým má štát na obdobie 15 rokov de facto zagarantovať výkupné ceny elektriny. V prípade, že budú trhové ceny energie nižšie než stanovená úroveň, dostanú „podporu príplatkom.“

Aukciu ministerstvo otvorilo pre projekty v oblasti vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET). Ide o kogeneračné zariadenia, typicky v teplárňach, od ktorých si štát sľubuje, že vďaka svojej regulovateľnosti podporia flexibilitu sústavy. A pomôžu v čase rastúceho zastúpenia obnoviteľných zdrojov, hlavne fotovoltiky.

Cenové ponuky, s ktorými výrobcovia uspeli v aukcii, dosiahli 108 až 118 eur/MWh. Nejde však o pevné sumy, ktoré dostanú garantované na celých 15 rokov. Čiastka sa má v prípade každého výrobcu priebežne upravovať v závislosti od meniacich sa parametrov, akými sú napríklad ceny plynu či ceny emisných kvót.

Táto korekcia však už nie je v rukách ministerstva. Rozhodovať o nej má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Problémom, na ktorí začali podporení výrobcovia upozorňovať už od jari, je, že mechanizmus regulátora funguje nejasne. Vo výsledku tak nevedia, s akými cenami môžu rátať a či bude ekonomika ich projektov vôbec vychádzať.

Z prieskumu ENERGIE-PORTAL vyplýva, že viacero z firiem, ktoré uspeli v aukcii, pre nepredvídateľnosť podpory pozastavuje prípravu projektov. Vrátane najväčšieho hráča, ktorý mal postaviť viac ako polovicu z celkového výkonu vysúťaženého v aukcii.

Na rozdiel od Českej republiky, kde obdobný mechanizmus zostal kompletne „pod krídlami“ ministerstva obchodu a priemyslu, slovenský rezort hospodárstva vo svojej reakcii trvá na oddelení kompetencií. ÚRSO, ktorý sa stal v celej schéme kľúčovým aktérom, sa však k roli VÚ KVET stavia inak než ministerstvo. Téma sa zároveň týka aj už existujúcich zdrojov, ktorým regulačný úrad v priebehu rokov mení výšku podpory.

MH SR a ÚRSO vidia VÚ KVET rôzne

Rozdielny, ba protichodný prístup dvoch štátnych orgánov, ktorý sa, ako rozoberáme ďalej v článku, vypuklo prejavil pri spomínanej aukcii, má hlbší základ. Samotná aukcia a podpora nových zdrojov je prejavom odlišného nazerania na vec.

Kým ministerstvo hovorí o VÚ KVET ako o kľúčovej technológií z hľadiska teplárenstva aj elektroenergetiky, regulátor vníma kogeneráciu skôr len ako „prívesok“ pri výrobe tepla.

„Sústava VÚ KVET nepotrebuje, odberatelia potrebujú zdroje na výrobu tepla. Toto je naša filozofia do budúcna,“ vyjadril sa v rozhovore pre ENERGIE-PORTAL predseda ÚRSO Jozef Holjenčík koncom roka 2025 v čase otvorenia aukcie. „Motivujme výrobcov, aby investovali do rozvoja tepelnej sústavy, nie aby sa sústredili na výrobu elektriny.“

Túto pozíciu teraz úrad potvrdil aj v reakcii na naše otázky. „VÚ KVET má v energetike svoje opodstatnenie, a to aj pri posilňovaní stability sústavy, avšak jej hlavný zmysel by mal spočívať v efektívnej a ekonomicky odôvodnenej výrobe tepla,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Na druhej strane ministerstvo volí úplne iný slovník a VÚ KVET zasadzuje do širšieho kontextu. Kogenerácia je podľa rezortu vedeného Denisou Sakovou nástrojom na posilňovanie flexibility, ako aj prvom, ktorý môže „ozeleňovať“ teplárenstvo.

„Význam VÚ KVET je širší než samotná výroba elektriny. Ide o technológiu, ktorá umožňuje efektívne využívať palivo na súbežnú výrobu elektriny a tepla, čím môže prispievať k znižovaniu spotreby paliva a emisií a k modernizácii systémov centrálneho zásobovania teplom. Práve tieto ciele boli jedným z dôvodov vyhlásenia ostatného výberového konania,“ reagovalo ministerstvo pre ENERGIE-PORTAL.

Podľa regulátora tieto dôvody neobstoja. „Ak má byť VÚ KVET podporovaná ako prvok stability elektrizačnej sústavy, potom je vhodnejšie oceňovať jej poskytovanú flexibilitu prostredníctvom trhu s podpornými službami, než plošne dotovať každú vyrobenú MWh elektriny cez doplatok,“ tlmočil postoj úradu Igaz.

„Nie je dôvod podporovať, teda dotovať, výrobu elektriny z VÚ KVET doplatkom prenášaným na ostatných odberateľov elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému,“ doplnil hovorca ÚRSO s poukazom na financovanie schémy cez tarifu obsiahnutú v cene elektriny. Tá v súčasnosti slúži hlavne na „podporu doplatkom“ pre OZE, najmä fotovoltické elektrárne, ktorým však 15-ročné obdobie garantovanej podpory aktuálne postupne končí.

Kým ÚRSO v súvislosti s technológiou VÚ KVET jasne akcentuje výrobu tepla a stavia sa proti takej forme podpory, akú zaviedol rezort hospodárstva, ten kogeneráciu vyzdvihuje z viacerých hľadísk. Zdroje VÚ KVET ministerstvo považuje za „významnú súčasť energetického mixu Slovenska“ a tiež „jeden z nástrojov na posilňovanie energetickej bezpečnosti.“ Argumentuje pritom aj flexibilitou elektrizačnej sústavy.

„Na rozdiel od variabilných OZE dokážu zariadenia VÚ KVET pri vhodnom prevádzkovom nastavení poskytovať flexibilný výkon a prispievať k udržiavaniu rovnováhy v elektrizačnej sústave. S rastúcim podielom variabilnej výroby z OZE preto narastá aj potreba dostatočného objemu disponibilných a flexibilných, resp. točivých zdrojov, ktoré dokážu v čase nízkej výroby z OZE pružne reagovať na zmeny zaťaženia a zabezpečiť potrebný výkon a regulačné kapacity. Ich význam preto môže s rastúcim podielom výroby z OZE ďalej narastať,“ zdôraznilo ministerstvo. 

„Zároveň však platí, že ich budúca úloha musí vychádzať z celkového vývoja energetického systému v súlade so štúdiou zdrojovej primeranosti ES SR do roku 2040 – MAF 2023, dostupnosti a ceny palív, rozvoja obnoviteľných zdrojov, akumulácie a potrieb elektrizačnej aj teplárenskej sústavy,“ doplnil rezort.

V aukcii vybrali 65 projektov VÚ KVET

Výberové konanie na zariadenia výrobcu elektriny s právo na podporu rezort hospodárstva otvoril od 31. októbra do 31. decembra 2025. Plánom aukcie bolo podporiť nové zariadenia s inštalovaným výkonom do 220 MW. Maximálna ponúknutá cena elektriny, s ktorou sa mohli výrobcovia prihlasovať do súťaže, bola zastropovaná vo výške 119,08 eur/MWh (bez DPH).

Podľa podmienok aukcie boli v hre zdroje VÚ KVET na báze zemného plynu, biometánu alebo plynu z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Mimo podmienok zostali zariadenia VÚ KVET postavené na drevnej štiepke, rovnako ako uhlie či odpad.

Z aukcie sa následne stala horúca téma, do ktorej vstúpili aj kritici. Štát sa podľa nich púšťa do dotovania „stratovej výroby“ a podpora zaťaží koncové ceny elektriny, keďže sa má financovať z tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je obsiahnutá v koncovej cene elektriny. 

So zverejnením výsledkov najprv ministerstvo najprv niekoľko mesiacov otáľalo, ale mechanizmus obhajovalo. Nové regulovateľné zdroje energetika podľa rezortu potrebuje vzhľadom na rastúce zastúpenie obnoviteľných zdrojov, hlavne fotovoltiky. A za podporu sa vyslovilo aj teplárenské združenie, ktoré upozornilo, že gro nákladov v systéme TPS tvoria fotovoltiky.

Výsledky aukcie rezort zverejnil napokon v druhej polovici marca. Podporu príplatkom podľa rozhodnutia rezortu majú získať nové zdroje VÚ KVET s celkovým inštalovaným výkonom 186,46 MW.

Vo všetkých prípadoch ide o technológiu založenú na spaľovacích motoroch alebo spaľovacích turbínach. Výkony sa však v jednotlivých prípadoch rôznia od zhruba 200 kW až po takmer 50 MW.

Viac ako polovica z podporeného výkonu, zhruba 100 MW, pripadá na 33 projektov, s ktorými sa prihlásili zo skupiny Veolia Energia Slovensko. Druhým najväčším hráčom v aukcii sa stal štátny MH Teplárenský holding (MHTH) a s projektami uspelo ďalších 27 firiem, vrátane veľkých teplárenských podnikov ako UCED Slovensko (býv. GGE), Engie, STEFE či Nitrianska teplárenská spoločnosť.

Projekty môžu zostať na papieri

Úspech jednotlivých spoločností vo výberovom konaní však ešte zďaleka neznamená, že všetky projekty sa zrealizujú. Ako vyplýva z prieskumu medzi oslovenými účastníkmi aukcie, viacerí investori váhajú. Otáznik visí nad väčšinou z inštalovaného výkonu, ktorý si ministerstvo od aukcie sľubovalo.

Na problém sme v denníku ENERGIE-PORTAL upozornili už začiatkom júna po prvých vyjadreniach, ktoré naznačovali, že investori majú s definovaním podpory problém. Váhanie nad projektami teraz signalizujú viacerí.

„Projektový zámer výstavby kogeneračných jednotiek je pozastavený, nakoľko toho času nie známy výpočet medziročnej úpravy ceny vyrobenej elektriny,“ reagoval Rastislav Januščák, konateľ spoločnosti EIH, ktorá v aukcii uspela so zámerom vybudovať 2,4 MW zdroj v Prievidzi.

„Pokiaľ nebude minimálne zachovaný pomer cien základných vstupov z aukcie (zemný plyn, EUA, účinnosť) a vysúťaženej ceny elektriny a pokiaľ nebude jednoznačný a predvídateľný vzorec na výpočet ceny elektriny na 15 rokov, investíciu realizovať nebudeme,“ uviedol Januščák.

V realizácii zámeru nateraz nepokračujú ani vo Svite. Tamojší projekt počítal s výstavbou spaľovacieho motora s výkonom 6,9 MW.

„Aktuálne sú prípravy na realizáciu plánovaných projektov pozastavené. Dôvodmi sú neprimerané riziká nielen pre samotnú realizáciu projektového zámeru, ale aj následné ekonomické riziká spojené s prevádzkovaním zdrojov,“ povedal riaditeľ spoločnosti CHEMOSVIT ENERGOCHEM Arpád Tóth.

„Na obdobie 15 rokov nie je predvídateľnosť a stabilita legislatívneho prostredia, čo v kombinácii s volatilitou na komoditných trhoch predstavuje neprimerané riziko pre realizáciu investície,“ vysvetlil.

Okrem toho však otáznik visí aj nad všetkými projektami, s ktorými v aukcii uspela skupiny Veolia. V jej portfóliu je pritom až 33 rôznych pripravovaných investícií, ktoré mali vďaka aukcii priniesť výkon dokopy okolo 100 MW. Obchodná riaditeľka Veolia Energia Slovensko o neistote spojenej s realizáciou projektov otvorene hovorila už pred letom. „De facto, pokiaľ vám niekto zníži cenu na úroveň 90 eur/MWh a na trhu máte 110 eur/MWh, tak vám podporu vlastne vypol," konštatovala narážajúc na postupy ÚRSO.

„Platí jednoduchá matematika: s nízkou mierou predvídateľnosti a stability regulačného prostredia klesá aj záujem investovať do nových zdrojov. Naopak, ak sa regulačný rámec skvalitňuje, podporuje to i motiváciu výrobcu elektriny vložiť kapitál do nových zariadení na výrobu,“ vysvetľuje teraz pre ENERGIE-PORTAL manažérka skupiny P. Chovaníková.

V čom tkvie problém

Viacerí z oslovených úspešných účastníkov aukcie sa zhodujú, že jadrom problému je nepredvídateľnosť. Ceny, s ktorými súťažili vo výberovom konaní, sú v princípe iba cifrou na papieri. Ich korekcia je v rukách ÚRSO. A do procesov regulátora nevidia.

„Predvídateľnosť podpory príplatkom je pre realizáciu projektu a jeho ekonomickú návratnosť zásadná. V tejto oblasti však máme viaceré výhrady a otázky k praktickej aplikácii § 44 vyhlášky ÚRSO č. 154/2024,“ vysvetľuje Oliver Éder, energetik Mestského podniku bytového hospodárstva Šamorín, ktorý v aukcii dostal sľúbenú podporu na menšiu kogeneračku s výkonom 436 kW. So spustením motora v Šamoríne naďalej počítajú ku koncu roka, ale priznávajú, že nevedia, na čom sú.

Podľa spomínaného § 44 ods. 2 vyhlášky sa upravená cena elektriny vypočíta ako súčet ponúknutej ceny elektriny a palivového príplatku „Pzn.“ Z vyhlášky však O. Édera „nie je dostatočne zrejmé,“ akým spôsobom sa má Pzn vypočítať pri rozdiele medzi cenou paliva použitou v aukcii a skutočnou cenou zemného plynu. 

„Naše otázky sú navyše aktuálne aj preto, že ÚRSO už na svojej webovej stránke zverejnil výšku Pzn pre VÚ KVET - spaľovací motor. Tieto údaje boli podľa našich informácií zverejnené bez uvedenia výpočtu a bez prezentácie konkrétnych hodnôt dosadených do vzorca,“ hovorí energetik. 

Otvorenou otázkou podľa neho zostáva, či nastavený mechanizmus dostatočne zohľadňuje skutočný vývoj cien zemného plynu a či poskytuje potrebnú mieru predvídateľnosti a istoty pre investície do VÚ KVET. 

Podobne ladenú výhradu smerom k regulátorovi adresujú tiež zo Svitu a Prievidze.

„Pre odstránenie resp. minimalizáciu finančnej neistoty je potrebné zadefinovať transparentný a predvídateľný regulačný mechanizmus korekcie a to obdobie 15 rokov,“ vraví riaditeľ CHEMOSVIT ENERGOCHEM Tóth. „Privítali by sme, keby existoval jednoznačný a predvídateľný vzorec na výpočet ceny elektriny,“ pridáva sa konateľ EIH Januščák.

Pointou celej veci je, že „vysúťažené“ ceny sa majú meniť podľa korekcií, ktoré priebežne raz za rok zverejňuje ÚRSO. Mechanizmus je rámcovo ukotvený v § 6 ods. 5 zákona č. 309/2009 a podrobnejšie ho upravujú kritizované ustanovenia § 44 vyhlášky ÚRSO č. 154/2024.

Nákladová cena výroby 1 MWh elektriny zo zariadenia VÚ KVET závisí od viacerých faktorov. Zjednodušene však platí, že finálne komodity, teda teplo a elektrinu, treba predať na trhu tak, aby pokryli dva typy nákladov. Prvým sú fixné náklady zariadenia kombinovanej výroby, ktoré výrobca znáša bez ohľadu na to, či a koľko tepla a elektriny vyrába. Druhým sú variabilné náklady, ktorých výška priamo závisí od množstva vyrobenej a dodanej elektriny a tepla.

„Do variabilných nákladov spadajú najmä náklady na palivo, v našom prípade zemný plyn, a náklady na elektrinu, ktorú pri prevádzke spotrebuje samotné zariadenie a nadväzujúca sústava centralizovaného zásobovania teplom. Pri zdrojoch zaradených do systému EU ETS k nim pribudnú aj náklady na emisné povolenky EUA,“ objasňuje P. Chovaníková.

Počas celého životného cyklu zariadenia VÚ KVET pritom môžu variabilné náklady pri riadnej prevádzke tvoriť až zhruba dve tretiny celkových nákladov. Práve preto má medziročná korekcia ceny, teda „Pzn“ pre stanovenie príplatku každoročne reflektovať zmenu ceny paliva a povoleniek. „Tak, aby podporovaný výrobca mal garantovanú efektívnu hodnotu podpory v meniacom sa trhovom prostredí, ale súčasne aby nepoberal nadmernú kompenzáciu,“ hovorí obchodná riaditeľka Veolia Energia Slovensko.

Tieto princípy podrobnejšie popisuje § 44 vyhlášky ÚRSO č. 154/2024, na ktorí poukazujú viacerí z oslovených. Problémom podľa investorov je, že ustanovenia sú príliš voľné a každý si ich môže vykladať po svojom.

„Na príklade korekcií Pzn pre doplatkové zdroje sa jasne ukazuje, že § 44 ich nepopisuje dostatočne. ÚRSO tak môže pri stanovovaní korekcie fakticky meniť konkrétny spôsob výpočtu. Podporovaný výrobca nedokáže vopred odhadnúť, ako budú korekcie v budúcnosti vyzerať – a to ani na základe objektívnych trhových ukazovateľov. Aktuálnym príkladom je Pzn na rok 2027 publikované v závere júla 2026, ktoré má mínusovú hodnotu napriek skutočnosti, že trhový vývoj vypovedá o presnom opaku,“ vraví Chovaníková.

Na druhej strane ÚRSO problém vo vyhláške nevidí. Na otázku, či úrad vníma ustanovenia § 44 ako vhodne nastavené vo vzťahu k regulovaných subjektom z pohľadu predvídateľnosti podnikateľského a investičného prostredia, reagoval hovorca ÚRSO Radoslav Igaz stručne: „Áno.“

Regulátor si zároveň stojí i za tým, že Pzn na rok 2027 stanovil v prípade zemného plynu so zápornou hodnotou? „Spôsob výpočtu korekcie Pzn, ktorá zohľadňuje výrazné zvýšenie alebo zníženie ceny vstupných surovín použitých na výrobu elektriny, je presne ustanovený vyhláškou úradu. Pri výpočte Pzn na rok 2027 je v prípade zemného plynu nákupná cena určená rovnakou metodikou ako v predchádzajúcom období,“ reagoval Igaz.

Do výpočtu podľa neho „okrem iného“ vstúpil aritmetický priemer denných cien zverejnených burzou European Energy Exchange (EEX) na jej webovom sídle pre produkt THE Cal-27 za obdobie od 1.10.2025 do 30.6.2026.

„Záporná hodnota Pzn pre zemný plyn na rok 2027 nevyplýva zo zmeny metodiky jeho výpočtu, reaguje na aktuálne dostupné údaje o vývoji cien zemného plynu. Záporná hodnota tak vyjadruje pokles príslušnej ceny oproti úrovni uplatnenej pri výpočte Pzn na rok 2026,“ uviedol hovorca ÚRSO pre ENERGIE-PORTAL.

Okrem spornej vyhlášky však Veolia upozorňuje na neistotu a nepredvídateľnosť regulačného rámca aj v súvislosti s tým, že ÚRSO si ustanovenia zákona č. 309/2009 o zohľadňovaní nákladov na povolenky EUA vykladá „autonómne po svojom.“

„Pre roky 2025 a 2026 ÚRSO v priamom rozpore so zákonom neuznal v rámci korekcie ceny na doplatok žiadny náklad na EUA. Pre roky 2027 a nasledujúce zamýšľa - nateraz len podľa znenia vyhlášky, keďže Pzn na rok 2027 publikoval iba jedno, bez rozdielu zdrojov v ETS a mimo ETS - zohľadňovať medziročnú zmenu ceny EUA. Robí tak však bez toho, aby sa v samotnej cene pre výpočet doplatku vysporiadal s otázkou, či a v akej miere má výrobca emisný náklad započítaný už historicky, pri vydaní prvého rozhodnutia o cene na stanovenie doplatku.

„O tom, ako ÚRSO v praxi pristúpi k Pzn pre úpravu ceny na príplatok, preto môžeme v tomto neistom regulačnom prostredí len špekulovať,“ priblížila P. Chovaníková.

Otázku, z akého dôvodu regulátor neuznal v rámci korekcie ceny na doplatok pre roky 2025 a 2026 žiadny náklad na EUA, sme adresovali aj priamo úradu. Pýtali sme sa tiež, ako bude ÚRSO do budúcnosti pri určovaní Pzn rozlišovať zdroje v systéme ETS a mimo neho. V reakcii však úrad iba všeobecne odkazuje na právne predpisy: „ÚRSO postupoval v súlade s platnou primárnou a sekundárnou legislatívou a tak to bude aj do budúcnosti.“

Podporné služby VÚ KVET nespasia

Na výhradu ÚRSO, že namiesto prevádzkovej podpory doplatkom či príplatkom by mala ekonomika nových projektov VÚ KVET stáť na podporných službách, P. Chovaníková reaguje s tým, že príjmy z podporných služieb samy osebe neposkytujú dostatočne stabilný ani predvídateľný základ na financovanie nových zariadení.

„Zdroj dostáva odmenu za disponibilitu iba vtedy, keď rezervuje svoju kapacitu pre prevádzkovateľa sústavy. Tým sa zároveň vzdáva možnosti predať túto elektrinu na trhu - aj v hodinách s vysokou cenou. Ak je aktivovaný, prevádzka mimo optimálneho výkonového bodu navyše môže znižovať jeho účinnosť a zvyšovať prevádzkové náklady,“ vraví manažérka zo skupiny Veolia.

Z pohľadu investora do veľkých kogeneračiek je totiž problémom, že výnosy z podporných služieb sú nepravidelné a závisia od potreby sústavy, výsledkov obstarávania, cien elektriny, plynu a emisných kvót aj od skutočnej aktivácie zdroja. V niektorých hodinách môžu byť atraktívne, ale v iných nepokryjú ani dodatočné náklady. P. Chovaníková tiež poukazuje, že pri dnešných trhových podmienkach je zároveň tzv. clean spark spread plynových zdrojov na ročnej báze spravidla veľmi nízky alebo záporný.

„Investor však pri rozhodovaní o výstavbe potrebuje dlhodobo predvídateľný cash flow, nielen možnosť občasného nadpriemerného výnosu. Cezhraničné platformy MARI a PICASSO navyše rozširujú konkurenciu pri obstarávaní regulačnej energie, a preto nemožno očakávať, že výnosy z podporných služieb budú stabilnou náhradou investičnej alebo prevádzkovej podpory,“ dodáva P. Chovaníková.

Práve preto podľa nej viaceré európske krajiny zabezpečujú potrebnú flexibilnú kapacitu prostredníctvom prevádzkovej podpory alebo kapacitných mechanizmov. „Nejde o to, aby zariadenie dostávalo zaplatené dvakrát. Podpora má byť nastavená transparentne a zohľadňovať očakávané trhové výnosy. Jej úlohou je preklenúť rozdiel medzi neistými trhovými príjmami a nákladmi na vybudovanie a udržanie zdroja, ktorý sústava potrebuje pre stabilitu a bezpečnosť dodávok,“ dodáva.

Čaká sa na riešenie

Ministerstvo hospodárstva, ktoré aukciu vyhlásilo a vyhodnotilo, stále verí, že podporené projekty sa podarí zrealizovať. Na otázku, či eviduje negatívne signály z trhu, však jednoznačne nereagovalo.

„Výberové konanie bolo nastavené s cieľom podporiť nové zariadenia VÚ KVET a pri takýchto investíciách je prirodzené, že konečné rozhodovanie investorov ovplyvňuje viacero faktorov - okrem samotnej podpory napríklad vývoj cien energií a palív, investičné náklady, podmienky financovania, pripojenie do sústavy či ekonomika dodávky tepla. Ministerstvo bude situáciu naďalej sledovať a komunikovať so zainteresovanými subjektmi,“ uviedol tlačový odbor rezortu.

Aktuálne rozdelenie kompetencií, kedy každoročná korekcia cien zostáva v rukách ÚRSO, rezort považuje za správne. Rozdielny prístup, pre aký sa rozhodli napríklad v Českej republike, kde celý mechanizmus zostal v kompetencii ministerstva priemyslu a obchodu, slovenské ministerstvo nezvažuje. U susedov otvorili prvú aukciu v minulom roku s tým, že každoročná úprava cien zostala v rukách vládneho rezortu a Energetickú regulačný úrad do cenovej korekcie priamo nezasahuje.

„Rozdelenie kompetencií vyplývajúce z platnej legislatívy vnímame ako nastavenie, ktoré oddeľuje tvorbu podmienok a parametrov schémy podpory od samotnej cenovej regulácie,“ reagovalo na otázky ENERGIE-PORTAL slovenský rezort hospodárstva. „V prípade výberového konania ministerstvo stanovilo podmienky a parametre podpory v rámci zákonného rámca, o ktorých úrad informovalo. Následné cenové mechanizmy a korekcie patria do pôsobnosti úradu.“

Takéto rozdelenie kompetencií je podľa ministerstva „dôležité aj z pohľadu nezávislosti regulácie.“ Rezort pripomína, že úrad má pri určovaní korekčných mechanizmov postupovať podľa pravidiel ustanovených príslušnou legislatívou a cenovou reguláciou a každoročne zverejňovať hodnoty korekcie Pzn.

Jadro kritiky investorov však aj podľa ministerstva smeruje k relevantnej téme. „Z pohľadu ministerstva je však nevyhnutné, aby nastavenie jednotlivých častí systému vytváralo predvídateľné a stabilné investičné prostredie,“ doplnil rezort hospodárstva.

Cesta von? Mohla by ňou byť nová zákonná úprava, ktorá by „napevno“ stanovila pravidlá cenovej korekcie a zúžila priestor pre „kreativitu“ regulátora.

„Cenová vyhláška ÚRSO síce rámcovo definuje, že Pzn zodpovedá medziročnej zmene ceny paliva. V praxi však ÚRSO doposiaľ nikdy nezverejnil konkrétnu metodiku ani spôsob, akým hodnoty Pzn pre jednotlivé roky vypočítal,“ hovorí Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka Veolia Energia Slovensko.

V praxi pritom podľa nej existujú dve možné riešenia. Prvou možnosťou je nastaviť ÚRSO jasné pravidlá a mantinely pre určovanie korekcie nákladov na palivo a emisné povolenky na úrovni zákona. Druhou preniesť kompetenciu medziročnej zmeny na iný orgán zastrešujúci otázku poskytovania štátnej pomoci, napríklad samotné ministerstvo hospodárstva.

„V prvom prípade nejde o odobratie kompetencie nezávislému regulátorovi určovať rozsah a výšku oprávnených nákladov. Ide len o to, aby sa verejne zadefinovala transparentná metodika, ako sa určuje náklad na palivo a jeho dodávku, resp. obdobne náklad na emisné kvóty,“ podotkla.

Pri druhej možnosti sa podľa jej slov dá vychádzať z premisy, že prevádzková podpora zdrojov VÚKVET je štátnou pomocou a národné regulačné orgány nie sú spravidla vecne príslušnými na výkon štátnej pomoci. „Dokazuje to aj skutočnosť, že aukciu a jej podmienky nevyhlasuje v súlade so zákonom ÚRSO, ale MH SR,“ dodáva P. Chovaníková.

O pozastavení projektov z dôvodu nevyjasneného regulačného rámca však otvorene nehovoria všetci hráči, ktorí uspeli v aukcii. Príkladom je štátny MH Teplárenský holding (MHTH), ktorý je po skupine Veolia subjektom s druhým najväčším inštalovaným výkonom so získanou podporou.

„Aktuálne, po tom čo sme uspeli v aukcii so štyrmi projektami pre naše závody v Bratislave, Žiline, Košiciach a v Humennom prebiehajú prípravné práce na projektoch,“ reagovala Andrea Devánová, manažérka marketingu a komunikácie MHTH.

Pri predkladaní ponuky holding podľa jej slov zohľadnil okrem iného aj legislatívne podmienky zmeny ponúknutej ceny elektriny a poskytovania príplatku. „Čo sa týka ďalšieho postupu, počkáme na rozhodnutie a usmernenie zo strany ÚRSO,“ doplnila A. Devánová.

A na viac informácií od štátu stále čaká aj ďalší z veľkých hráčov zapojených do aukcie. „Projekty sú momentálne v štádiu plánovania, avšak ich realizácia záleží od ďalšieho vyjasnenia formy podpory zo strany ministerstva hospodárstva a ÚRSO,“ reagoval pre ENERGIE-PORTAL predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti STEFE Ondrej Borguľa.

Kým investori tápu, o turbíny je bitka

V príprave projektov nateraz pokračuje tiež skupina ENGIE. Tá v aukcii MH SR uspela s viacerými zámermi, ktoré predložili jej dcérske spoločnosti TERMMING či Račianska teplárenská.

„Výsledok výberového konania vnímame pozitívne, keďže vytvára dlhodobý rámec podpory pre obnovu a rozvoj vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Úspech vo výberovom konaní však ešte sám osebe nepredstavuje konečné investičné rozhodnutie,“ tlmočí postoj skupiny jej komunikačná manažérka Katarína Frčová.

Pre prijatie finálneho rozhodnutia ísť do projektu podľa nej bude potrebné, aby investor poznal nielen investičné a prevádzkové náklady, ale aj jasné, transparentné a dlhodobo predvídateľné pravidlá, podľa ktorých sa bude vysúťažená cena počas 15-ročného obdobia podpory upravovať. ENGIE preto popri príprave projektov „pozorne sleduje“ vývoj legislatívneho a regulačného rámca, najmä nastavenie mechanizmu medziročnej korekcie relevantných nákladov.

„Naším cieľom je pripraviť projekty tak, aby boli technicky realizovateľné, ekonomicky udržateľné a schopné splniť všetky podmienky výberového konania. Zároveň však platí, že kvalita a predvídateľnosť konečného regulačného nastavenia bude dôležitým faktorom pri prijímaní záväzných investičných rozhodnutí,“ pokračuje Frčová.

Vysúťaženú cenu ani v ENGIE nevnímajú ako nemennú nominálnu cenu počas celého obdobia podpory. „Predstavuje východiskovú hodnotu, ktorá sa má medziročne korigovať tak, aby primerane zohľadňovala vývoj relevantných nákladov. Ide predovšetkým o cenu zemného plynu vrátane súvisiacich poplatkov a nákladov na jeho dodávku, ako aj o cenu emisných povoleniek EUA. Práve tieto variabilné položky môžu počas životného cyklu zariadenia tvoriť podstatnú časť celkových nákladov na výrobu elektriny,“ vysvetľuje predstaviteľka skupiny.

Vyhláška ÚRSO síce princíp korekcie ustanovuje, ale z pohľadu investora zatiaľ neposkytuje „úplný a vopred reprodukovateľný matematický mechanizmus,“ pomocou ktorého by bolo možné spoľahlivo modelovať budúcu výšku korekcie. Otázky podľa ENGIE zostávajú najmä pri určení východiskových hodnôt, použitých trhových ukazovateľov a spôsobe zohľadnenia nákladov na palivo, súvisiace služby a emisné povolenky.

„Investor nepotrebuje poznať budúcu cenu plynu alebo emisných povoleniek. Potrebuje však vopred poznať pravidlá, podľa ktorých sa ich zmena premietne do vysúťaženej ceny. Takto nastavený mechanizmus by umožnil transparentne modelovať ekonomiku projektu počas celého obdobia podpory, znížil by regulačné riziko a vytvoril lepšie podmienky na prijatie záväzných investičných rozhodnutí,“ hovorí Frčová.

„Skupina ENGIE preto považuje za žiaduce, aby boli v legislatíve alebo vykonávacom predpise jednoznačne stanovené východiskové hodnoty, relevantné cenové indexy, matematický vzorec a pravidlá každoročnej aktualizácie korekcie. Takéto riešenie by zvýšilo dôveru investorov bez toho, aby obmedzovalo primerané regulačné kompetencie štátu alebo garantovalo konkrétnu budúcu úroveň podpory,“ uzatvára.

Aj realizácia plánovaných projektov na Slovensku sa pritom dostáva pod tlak aj kvôli čoraz dlhším dodacím lehotám technológií. Viacerí hráči upozorňujú v Európe, že svetový trh s turbínami a motormi je „vypredaný“ na roky dopredu, a to i pre veľký dopyt, za ktorým stojí boom AI v Spojených štátoch.

„V súčasnosti sú výrobcovia kľúčových technológií a kompoentov zavalení požiadavkami a dodacie lehoty na dodávku nových plynových turbín sa predlžujú. Tento stav sa týka prakticky všetkých výrobcov plynových turbín,“ priblížil pre české Hospodářské noviny hovorca skupiny ČEZ Ladislav Kříž. 

V kontexte slovenskej aukcie na VÚ KVET to pre investorov znamená ďalšiu komplikáciu. Čím dlhšie budú firmy nútené odkladať finálne investičné rozhodnutia, tým hlbšie sa ocitnú v „poradovníkoch“ dodávateľov technológií a o to viac si aj priplatia.

„Na základe aktuálnych ponúk dodávateľov sú ceny niektorých zariadení dnes dvoj- až trojnásobné oproti obdobiu spred pár rokov a dodacia lehota kľúčovej technológie napríklad pri turbínach dnes predstavuje štyri až päť rokov,“ upozorňuje P. Chovaníková zo skupiny Veolia.

„O rovnaké technológie dnes súťažia energetické projekty v USA, Číne ale aj Nemecku, Česku, Poľsku a ďalších krajinách, ale čoraz viac aj prevádzkovatelia dátových centier, ktorí potrebujú spoľahlivé a flexibilné zdroje elektriny. Objednávku technológie a potvrdenie časového bloku dodávky však dnes slovenský investor nemôže záväzne uzavrieť, kým nie je jasné, za akých ekonomických podmienok bude zariadenie počas 15 rokov fungovať,“ hovorí obchodná riaditeľka Veolia Energia Slovensko.

Každý ďalší rok neistoty preto podľa jej slov znamená nielen riziko ďalšieho rastu investičných nákladov, ale aj stratu dostupného výrobného termínu a následné oneskorenie celého projektu.

„Čím dlhšie zostane korekčný mechanizmus nevyriešený, tým väčšie je riziko, že ani projekty, ktoré v aukcii úspešne získali podporu, nebude možné v stanovených termínoch zrealizovať. Slovensko tak môže mať podporu formálne pridelenú, ale bez nových zdrojov postavených v čase, keď ich bude elektrizačná a tepelná sústava potrebovať,“ uzatvára P. Chovaníková.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.