Európske rozhodnutie integrovať Ukrajinu sa bude fyzicky uskutočňovať v sieťach jej susedov. Časť nákladov preto vznikne na Slovensku, píše Ivo Hlaváček.
Integrácia Ukrajiny do európskeho energetického priestoru nebude pre Slovensko iba otázkou nových prepojení. Rozhodujúce bude, či vedenia, potrubia a zásobníky zostanú len tranzitnou infraštruktúrou, alebo sa na ne naviažu obchod, skladovanie, systémové služby a priemyselný dopyt – a či sa fyzické prepojenie doplní aj o pravidlá, ktoré umožnia cez hranicu obchodovať.
Na východe Slovenska už dnes vidno, čo bude energetická integrácia Ukrajiny znamenať v praxi. Projekt Veľké Kapušany – Mukačevo má zvýšiť prenosovú kapacitu medzi oboma sústavami. Na slovenskej strane však nestačí upraviť cezhraničné vedenie. Do roku 2032 treba rekonštruovať elektrickú stanicu Veľké Kapušany, zdvojiť koridor Lemešany – Voľa – Veľké Kapušany a rozšíriť Lemešany.
Európske rozhodnutie integrovať Ukrajinu sa bude fyzicky uskutočňovať v sieťach jej susedov. Časť nákladov preto vznikne na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku či Rumunsku, hoci časť prínosu bude mať vnútorný trh hlbšie v EÚ.
Pre Slovensko preto nejde iba o to, koľko novej kapacity vybuduje. Rovnako dôležité bude, aký obchodný model na infraštruktúru nadviaže, kto bude platiť investície, z ktorých profituje širší európsky trh, a či budú pravidlá na oboch stranách hranice dostatočne kompatibilné, aby nová kapacita nezostala iba technickou možnosťou.
Elektrina ukazuje účet
Ukrajina a Moldavsko sú od marca 2022 synchronizované s kontinentálnou Európou. Prevádzkovatelia sústav v regióne sa dohodli na koordinovanom určovaní obchodnej kapacity a projekt Veľké Kapušany – Mukačevo je zaradený medzi projekty vzájomného záujmu EÚ. (ENTSO-E; MH SR)
To je dôležité aj finančne. Pravidlá TEN-E poznajú mechanizmy cezhraničného rozdelenia nákladov pri projektoch PCI a PMI a umožňujú prístup k financovaniu z CEF. Neznamená to, že Brusel automaticky zaplatí slovenskú investíciu. Európske právo však umožňuje rozdeliť náklady podľa toho, komu investícia prináša úžitok, nie podľa toho, na čom území stojí.
Pri projektoch s cezhraničným prínosom preto nestačí riešiť iba to, na ktorom území sa investícia nachádza. Ak slovenská sieť vytvára úžitok aj mimo Slovenska, pohľad na náklady, prínosy a financovanie musí byť cezhraničný od začiatku. Zároveň musí byť jasné, akú službu nová kapacita poskytne a kto ju bude využívať.
Ivo Hlaváček je bývalý veľvyslanec SR a bývalý generálny riaditeľ na Ministerstve zahraničných vecí SR. Pôsobil v rôznych dozorných a poradenských pozíciách v energetike na Slovensku a v zahraničí. V súčasnosti pôsobí v SEPS. Text vyjadruje jeho osobné názory a vychádza výlučne z verejne dostupných zdrojov.
Prepojenie bez spoločných pravidiel
Koncom augusta bývalý generálny riaditeľ WTO a niekdajší eurokomisár pre obchod Pascal Lamy povedal S&P Global, že Ukrajinu nemožno pri mechanizme uhlíkového vyrovnania na hraniciach CBAM posudzovať ako bežnú tretiu krajinu. Nenavrhuje plošnú výnimku, ale osobitnú trajektóriu previazanú s ukrajinskou dekarbonizáciou, prístupovým procesom a budúcim zosúladením s európskym systémom obchodovania s emisnými kvótami EU ETS. (S&P Global Energy, Eklavya Gupte, 25. 8. 2026)
Lamy pomenoval reálny problém. Ukrajina vedie vojnu, zároveň smeruje do EÚ, a preto nie je celkom presné posudzovať ju ako ktorúkoľvek tretiu krajinu. Ani z toho však nevyplýva, že riešením má byť trvalá výnimka. CBAM má vyrovnať situáciu, v ktorej výroba v EÚ nesie uhlíkový náklad v EU ETS, kým porovnateľný dovoz by ho niesť nemusel.
Pre kandidátsku krajinu je preto dôležitejšia otázka, ako rýchlo sa dostane k pravidlám trhu, ktorého súčasťou sa chce stať. Lamyho osobitná trajektória a európska požiadavka na uhlíkové zosúladenie sa v tomto bode nemusia vylučovať.
Decembrová správa Komisie je pritom menej kategorická, než naznačuje skratka, že Brusel Ukrajinu jednoducho odmietol. Komisia uznala mimoriadne dôsledky ruskej agresie, ale podľa údajov, ktoré mala k dispozícii, nenašla dostatočný základ na mimoriadne opatrenie podľa článku 30 ods. 7 nariadenia o CBAM.
Ukrajinský vývoz tovarov podliehajúcich CBAM podľa nej predstavoval menej než dve percentá HDP a modelovaný dopad na HDP približne mínus 0,01 percenta. To nič nehovorí o dopade na konkrétnu oceliareň či sektor. Hovorí to iba o tom, prečo Komisia z dostupných dát nevyvodila makroekonomický dôvod na plošnú výnimku. (Európska komisia, COM(2025) 783)
Pri elektrine však EÚ sama priznáva, že pravidlá treba doladiť. Nariadenie o CBAM už pozná cestu k podmienenej výnimke pre elektrinu z tretej krajiny, ktorej trh je integrovaný s vnútorným trhom EÚ cez market coupling, ak splní podmienky vrátane preberania pravidiel elektrického trhu EÚ a postupu k ekvivalentnej cene uhlíka.
Komisia zároveň v decembri 2025 navrhla zmeniť technické pravidlá tak, aby lepšie zachytávali skutočné emisie dovážanej elektriny a dekarbonizáciu tretích krajín. Rada prijala svoju pozíciu v júni 2026 a výbor ENVI Európskeho parlamentu v júli; legislatívny proces pokračuje. Integritu EU ETS teda možno brániť bez toho, aby sa za nedotknuteľnú považovala každá technická vlastnosť dnešného CBAM. (Nariadenie (EÚ) 2023/956, čl. 2 ods. 7; Európska komisia, COM(2025) 989; Rada EÚ, 12. 6. 2026; Európsky parlament, ENVI, 6. 7. 2026)
Pre Slovensko to nie je abstraktný spor. Vedenie Veľké Kapušany – Mukačevo môže vytvoriť fyzickú kapacitu, no jej obchodnú hodnotu budú určovať aj pravidlá trhu a spôsob uhlíkového účtovania. Sústavy možno spojiť skôr, než sa spoja pravidlá. Slovensko preto potrebuje oboje: rýchlejšiu integráciu Ukrajiny do európskeho trhu aj pravidlá, ktoré dokážu rozlíšiť uhlíkovo náročný dovoz od overiteľne nízkoemisnej elektriny.
Starý koridor, nové funkcie
Pri plyne je príležitosť väčšia, ale menej istá. Ukrajina má približne 31 miliárd kubických metrov podzemnej zásobníkovej kapacity, najväčšiu v Európe, prevažne na západe krajiny. Jej sieť je priamo prepojená so Slovenskom. (IEA)
Pôvodný obchodný model sa skončil: veľké objemy ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko na západ už netečú. Potrubia a zásobníky však nezmizli. Ich budúca hodnota nemusí závisieť od návratu starého tranzitu. Ukrajinské zásobníky môžu pracovať s plynom prichádzajúcim do regiónu inými európskymi trasami. Ak sa po vojne obnoví ukrajinská produkcia a vznikne exportný prebytok, existujúca sieť poskytuje cestu do EÚ. To je možnosť, nie dnešný fakt.
Biometán je pritom bližšie k reálnemu trhu než vodík. Ukrajina začala vo februári 2025 exportovať biometán do EÚ. IEA odhaduje potenciál z odpadov a rezíduí na približne 11,6 miliardy kubických metrov ekvivalentu bioplynu a biometánu ročne. Upravený biometán môže využívať existujúcu plynárenskú infraštruktúru. Starý koridor teda nemusí čakať na úplne nový energetický systém, aby dostal novú funkciu. (IEA)
Vodík je vzdialenejšia stávka. Podľa výpočtu IEA by po technickej prestavbe existujúce ukrajinské prepojenia s EÚ mali teoretickú kapacitu takmer 33 miliónov ton vodíka ročne, pričom približne 80 percent pripadá na slovenské prepojenie.
To však nie je prognóza budúcich tokov. Dopyt, cena aj prestavba potrubí zostávajú neisté. Eustream pripravuje Slovak Hydrogen Backbone prestavbou približne 500 kilometrov existujúceho plynovodu; jeho plánovaná kapacita je výrazne nižšia než teoretický potenciál uvádzaný IEA. (Eustream)
Koridor nepotrebuje návrat starého tranzitu. Potrebuje nové funkcie, za ktoré bude niekto ochotný platiť. Pri vodíku má Slovensko zatiaľ infraštruktúrnu opciu na trh, ktorý ešte len vzniká.
Ropa a limit kontroly
MOL v júni 2026 uviedol pre Reuters, že skúma ďalšie potrubné prepojenia vrátane možnosti budúceho využitia trasy cez Odesu. Ropovod Odesa – Brody je napojený na systém Družba a čiernomorský smer by mohol vytvoriť ďalšiu možnosť zásobovania rafinérií v regióne. MOL zatiaľ o ničom nerozhodol. (Reuters)
Ropa zároveň ukazuje limit jednoduchej predstavy o štátnej kontrole. Slovensko môže kontrolovať alebo ovplyvňovať strategickú infraštruktúru na svojom území, nemôže však týmto faktom prikázať trhu, čo cez ňu potečie. O využití koridoru rozhodujú aj rafinérie, obchodníci, dodávatelia, tarify a alternatívne trasy.
Hodnota infraštruktúry vzniká až vtedy, keď poskytuje službu, ktorú niekto potrebuje a je ochotný za ňu zaplatiť. To platí pre elektrické vedenie rovnako ako pre plynovod alebo ropovod.
Uzol nie je tranzit
Elektrina, plyn, biometán, vodík a ropa majú odlišné trhy, reguláciu aj vlastnícku štruktúru. Nemá zmysel predstierať, že sa dajú riadiť ako jeden podnik. Spája ich však praktická otázka: kde na týchto koridoroch vznikne hodnota a koľko z nej zostane na Slovensku?
Článok odomykáme. Dočítať si ho môžete zdarma cez bezplatné užívateľské konto.
Ak ešte nemáte vytvorené bezplatné užívateľské konto, môžete sa zaregistrovať kliknutím na tlačidlo nižšie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.