Názor. Ukrajina môže zmeniť Slovensko na energetický uzol. Samo sa to však nestane

Integrácia Ukrajiny do európskeho energetického priestoru nebude pre Slovensko iba otázkou nových prepojení. Rozhodujúce bude, či vedenia, potrubia a zásobníky zostanú len tranzitnou infraštruktúrou, alebo sa na ne naviažu obchod, skladovanie, systémové služby a priemyselný dopyt – a či sa fyzické prepojenie doplní aj o pravidlá, ktoré umožnia cez hranicu obchodovať.

Na východe Slovenska už dnes vidno, čo bude energetická integrácia Ukrajiny znamenať v praxi. Projekt Veľké Kapušany – Mukačevo má zvýšiť prenosovú kapacitu medzi oboma sústavami. Na slovenskej strane však nestačí upraviť cezhraničné vedenie. Do roku 2032 treba rekonštruovať elektrickú stanicu Veľké Kapušany, zdvojiť koridor Lemešany – Voľa – Veľké Kapušany a rozšíriť Lemešany.

Európske rozhodnutie integrovať Ukrajinu sa bude fyzicky uskutočňovať v sieťach jej susedov. Časť nákladov preto vznikne na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku či Rumunsku, hoci časť prínosu bude mať vnútorný trh hlbšie v EÚ.

Pre Slovensko preto nejde iba o to, koľko novej kapacity vybuduje. Rovnako dôležité bude, aký obchodný model na infraštruktúru nadviaže, kto bude platiť investície, z ktorých profituje širší európsky trh, a či budú pravidlá na oboch stranách hranice dostatočne kompatibilné, aby nová kapacita nezostala iba technickou možnosťou.

Elektrina ukazuje účet

Ukrajina a Moldavsko sú od marca 2022 synchronizované s kontinentálnou Európou. Prevádzkovatelia sústav v regióne sa dohodli na koordinovanom určovaní obchodnej kapacity a projekt Veľké Kapušany – Mukačevo je zaradený medzi projekty vzájomného záujmu EÚ. (ENTSO-E; MH SR)

To je dôležité aj finančne. Pravidlá TEN-E poznajú mechanizmy cezhraničného rozdelenia nákladov pri projektoch PCI a PMI a umožňujú prístup k financovaniu z CEF. Neznamená to, že Brusel automaticky zaplatí slovenskú investíciu. Európske právo však umožňuje rozdeliť náklady podľa toho, komu investícia prináša úžitok, nie podľa toho, na čom území stojí.

Pri projektoch s cezhraničným prínosom preto nestačí riešiť iba to, na ktorom území sa investícia nachádza. Ak slovenská sieť vytvára úžitok aj mimo Slovenska, pohľad na náklady, prínosy a financovanie musí byť cezhraničný od začiatku. Zároveň musí byť jasné, akú službu nová kapacita poskytne a kto ju bude využívať.

Prepojenie bez spoločných pravidiel

Koncom augusta bývalý generálny riaditeľ WTO a niekdajší eurokomisár pre obchod Pascal Lamy povedal S&P Global, že Ukrajinu nemožno pri mechanizme uhlíkového vyrovnania na hraniciach CBAM posudzovať ako bežnú tretiu krajinu. Nenavrhuje plošnú výnimku, ale osobitnú trajektóriu previazanú s ukrajinskou dekarbonizáciou, prístupovým procesom a budúcim zosúladením s európskym systémom obchodovania s emisnými kvótami EU ETS. (S&P Global Energy, Eklavya Gupte, 25. 8. 2026)

Lamy pomenoval reálny problém. Ukrajina vedie vojnu, zároveň smeruje do EÚ, a preto nie je celkom presné posudzovať ju ako ktorúkoľvek tretiu krajinu. Ani z toho však nevyplýva, že riešením má byť trvalá výnimka. CBAM má vyrovnať situáciu, v ktorej výroba v EÚ nesie uhlíkový náklad v EU ETS, kým porovnateľný dovoz by ho niesť nemusel.

Pre kandidátsku krajinu je preto dôležitejšia otázka, ako rýchlo sa dostane k pravidlám trhu, ktorého súčasťou sa chce stať. Lamyho osobitná trajektória a európska požiadavka na uhlíkové zosúladenie sa v tomto bode nemusia vylučovať.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.