Komisia chce zmenou poplatkov znižovať systémové náklady a motivovať k flexibilnejšej spotrebe. Prevádzkovatelia sietí požadujú vhodné podmienky pre investície, ÚRSO varuje pred premietaním budúcich nákladov do taríf.
Európska komisia chce výrazne zvýšiť využívanie elektriny v európskej ekonomike. V júli predstavený Elektrifikačný akčný plán počíta s indikatívnym cieľom zvýšiť podiel elektriny na konečnej energetickej spotrebe z dnešných 23 % na 46 % v roku 2040.
Elektrifikácia nebude znamenať iba vyšší počet elektromobilov, tepelných čerpadiel či elektrifikovaných priemyselných procesov. Rásť musí aj kapacita elektrických sietí. A práve náklady na ich rozvoj sa dostávajú do pozornosti v diskusii o v súčasnosti už aj tak "nie nízkych" cenách elektriny.
V článku sa dozviete:
- čo chce Európska komisia zmeniť na sieťových tarifách a prečo ich považuje za nástroj elektrifikácie,
- ako majú kapacitné a časovo diferencované tarify znížiť špičkové zaťaženie a potrebu nových investícií,
- koľko bude podľa odhadov potrebné investovať do európskych prenosových a distribučných sietí,
- prečo prevádzkovatelia sústav požadujú primeranú návratnosť investícií a odmietajú jednotnú tarifnú štruktúru,
- ako sa na budúcnosť sieťových poplatkov pozerá slovenský regulátor.
Sieť už dnes tvorí významnú časť účtu
Európska komisia pri návrhu nových pravidiel pre účty za elektrinu upozorňuje, že sieťové poplatky v posledných rokoch predstavovali v priemere 24 až 29 % účtu domácností za elektrinu. Financujú výstavbu a modernizáciu sietí, ich údržbu, prevádzku či systémové služby.
Problémom je, že práve tieto náklady budú v dôsledku elektrifikácie ďalej rásť. Rastúci dopyt po elektrine, elektrifikácia spotreby, decentralizovaná výroba a rozvoj obnoviteľných zdrojov si vyžiadajú veľké investície do modernizácie a rozšírenia elektrických sietí.
Na vybudovanie dekarbonizovanej energetickej sústavy budú podľa odhadov Komisie potrebné investície v objeme približne 1,3 bilióna eur do prenosových a distribučných sietí v rokoch 2024 až 2040. Zhruba 730 miliárd eur pripadá na distribučné siete a viac ako 472 miliárd eur na prenosovú infraštruktúru.
Vzniká tak dilema. Na jednej strane Brusel vyhlasuje, že chce konkurencieschopnejšiu cenu elektriny. Na druhej strane je potrebná drahšia infraštruktúra, pričom náklady sa premietajú do sieťových poplatkov a teda do koncovej ceny elektriny.
Zostáva vám 76% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.