Všetko elektrifikovať? Bez lacnejšej elektriny to nepôjde, zhodujú sa odborníci (ANKETA)

Európska komisia predstavila pred pár dňami nový akčný plán. Tentoraz zameraný na zvyšovanie podielu elektriny na konečnej spotrebe energie v Európskej únii. V súčasnosti toto číslo dosahuje 23 % a výraznejšie sa nemení už niekoľko rokov. Plán navrhuje zvýšenie na 46 % do roku 2040.

Zároveň načrtáva, ktoré smernice, nariadenia a regulačné pravidlá, ovplyvňujúce energetickú politiku, by sa mali zmeniť v nasledujúcom období. Pozornosť zameriava najmä na sieťové poplatky, dynamické tarify, či znižovanie počiatočných nákladov na elektrifikáciu domácností a podnikov.

Je ďalší plán z dielne Bruselu tou cestou, ktorá „krívajúcej“ európskej ekonomike vytrhne tŕň z päty a o niekoľko rokov sa domácnosti aj podniky budú tešiť z lacnej elektriny? Pomôžu predstavené opatrenia?

Denník ENERGIE-PORTAL zisťoval, čo si o Akčnom pláne elektrifikácie EÚ myslia zástupcovia rôznych odvetví a analytici. V tomto článku prinášame názory na samotný plán a zatiaľ orientačný cieľ pre elektrifikáciu.

Na otázky odpovedali:

• Radovan Ďurana, analytik INESS, 
• Ján Karaba, riaditeľ SAPI, 
• Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO, 
• Radovan Potočár, šéfredaktor ENERGIE-PORTAL, 
• Diana Motúzová, analytička Klubu 500, 
• Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ),
• Andrej Lednár, analytik Prvej energetickej.

Ako hodnotíte Akčný plán elektrifikácie EÚ od Európskej komisie? Predstavuje podľa vás významný posun v európskej energetickej politike alebo skôr sumarizuje už známe opatrenia? Považujete cieľ zvýšenia podielu elektriny na konečnej spotrebe energie v EÚ na 46 % do roku 2040 za realistický?

Radovan Ďurana, analytik INESS

Plán má podobný charakter, ako väčšina balíkov a plánov zameraných na dekarbonizáciu. Komisia zatrasie škatuľkou, z ktorej vypadnú desiatky nových opatrení. Proces elektrifikácie sa posype ďalšími miliardami eur, ktoré zaplatí európsky daňový poplatník. A potom sa čaká, či spotrebitelia a priemysel naplnia veľmi ambiciózne ciele, ktoré si byrokrati a politici nakreslili.

Elektrifikácia v podstate všetkého je správny cieľ, to čo Komisii a jej plánu zazlievam, je neschopnosť akceptovať fakt, že tak zložitý systém, akým energetický systém je, sa len ťažko mení revolučne, skokovo. Hlavne kvôli obrovským štrukturálnym nákladom je mu prirodzená evolučná cesta.

Veľmi dobre to ukazuje trend elektrifikácie EÚ. Napriek masívnym investíciám ako aj podpory výroby z OZE sme sa dostali z 21% na 23% za 15 rokov. Teraz Komisia nakreslila zatiaľ indikatívny cieľ 46% do roku 2030. Inak povedané, za posledných 15 rokov vzrástla elektrifikácia o 10%. Nasledujúcich 15 rokov by mala vzrásť o 100%. Elektrifikácia priemyselného sektora EU je pritom už 15 rokov stabilne na 33%. Výstižné je, že v Nemecku klesla z 36% na 33%.

Akčný plán elektrifikácie bol napísaný tak, aby pomohol naplniť veľmi ambiciózny cieľ poklesu emisií o 90% v roku 2040. To, čo bude rozhodovať o miere a tempe elektrifikácie, bude v konečnom dôsledku cena elektriny. A tento balíček, hoci navrhuje zmeny v tarifách a podobne, neobsahuje žiadne zázračné zaklínadlo, ktoré by čo i len priblížilo európske ceny cenám v USA, či v Číne.

Kontrakt na silovú elektrinu na rok 2028 pre Slovensko sa predáva za 103€, v Nemecku za 90€. Elektrina je drahá, lebo pol roka musíme kompenzovať pokles výroby OZE produkciou fosílnych zdrojov. Aby mohol tak dramatický rast elektrifikácie nastať, musela by radikálne vzrásť spotreba elektriny v EU. To sa však kvôli jej vysokej cene stále nedeje.

Aby som však nebol len negatívny. Je pozitívne, že Komisia sa vôbec snaží reagovať na vysoké ceny energií, snaží sa znižovať daň z elektriny, ktorú sama navrhla, a akceptuje jadro ako zdroj emisne čistej elektriny.

Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI

Akčný plán hodnotím pozitívne najmä preto, že elektrifikáciu stavia do centra energetickej, priemyselnej a bezpečnostnej politiky. Komisia tým jasne pomenúva, že nestačí iba vyrábať viac elektriny z obnoviteľných zdrojov. Musíme zároveň postupne nahrádzať ropu a zemný plyn elektrinou v doprave, vykurovaní a priemysle.

Samotné navrhované nástroje však z veľkej časti nie sú nové. Rýchlejšie povoľovanie sietí a obnoviteľných zdrojov, dynamické tarify, reforma sieťových poplatkov, podpora tepelných čerpadiel či priemyselnej elektrifikácie sa v európskej politike diskutujú už niekoľko rokov. Posun preto vidíme predovšetkým v tom, že ich Komisia spája do jedného strategického rámca a elektrifikáciu označuje za podmienku konkurencieschopnosti, energetickej bezpečnosti a znižovania závislosti od dovážaných fosílnych palív.

Najväčším prínosom dokumentu je správne pomenovanie ekonomickej podstaty problému. V mnohých členských štátoch je elektrina za jednu jednotku energie výrazne drahšia ako zemný plyn, hoci ten má environmentálne náklady a často drvivá časť jeho ceny odchádza do ekonomík mimo EÚ. Podnik alebo domácnosť v dôsledku vyšších cien elektriny nemusí mať dostatočný ekonomický dôvod investovať do elektrifikácie, hoci technológie využívajúce ako energetický vstup priamo elektrinu sú spravidla výrazne efektívnejšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.