Servis a revízia nie sú to isté, iné povinnosti majú domácnosti a iné podnikatelia. Vysvetľujeme, kedy zavolať technika, čo má skontrolovať aj ako postupovať pri úniku plynu.
Plynový kotol zostáva počas teplejších mesiacov pri vykurovaní väčšinou mimo hlavnej prevádzky. Práve obdobie, keď domácnosť kúrenie nepotrebuje, však môže byť vhodným časom na jeho kontrolu a prípravu na ďalšiu vykurovaciu sezónu.
Pravidelná údržba má význam nielen z pohľadu spoľahlivosti zariadenia. Technický stav kotla a ďalších plynových zariadení súvisí aj s bezpečnosťou, účinnosťou vykurovania a v konečnom dôsledku so spotrebou plynu. Zanedbanie servisu sa pritom nemusí prejaviť okamžite. Problém môže vyjsť najavo až po spustení vykurovania, keď je zariadenie po letnej prestávke opäť vystavené intenzívnej prevádzke.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi samotným kotlom a ďalšími časťami odberného plynového zariadenia. Za vnútorné rozvody, uzávery pri spotrebičoch a samotné spotrebiče totiž zodpovedá vlastník alebo prevádzkovateľ. Osobitnou témou sú komíny a odvod spalín.
Nie všetky kontroly zároveň znamenajú to isté. Servisná prehliadka kotla a odborná prehliadka či odborná skúška plynového zariadenia, teda revízia, majú rozdielny účel. Odlišné sú aj zákonné povinnosti domácností a prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahujú pravidlá pre vyhradené technické zariadenia.
Pred vykurovacou sezónou sme preto oslovili distribútora plynu aj výrobcov vykurovacej techniky a pýtali sa ich na servis, revízie, najčastejšie poruchy, bezpečnostné riziká či skúsenosti so správaním slovenských domácností.
V odpovediach na deväť otázok vysvetľujeme, kedy je najvhodnejší čas na servis plynového kotla, čo všetko má technik skontrolovať, aké problémy môžu signalizovať poruchu a čo robiť pri podozrení na únik plynu.
1. Kedy je najlepšie dať kotol na servis?
2. Je každoročná kontrola povinná zo zákona?
3. Aký je rozdiel medzi servisom a revíziou?
4. Čo všetko má technik pri servise kotla skontrolovať?
5. Aké poruchy sa objavujú najčastejšie?
6. Dokáže servis znížiť spotrebu plynu?
7. Ktoré varovné signály netreba ignorovať?
8. Čo robiť, ak doma cítiť plyn?
9. Čo ak kotol nebol skontrolovaný niekoľko rokov?
Za zariadenia v dome zodpovedá vlastník
Hranica zodpovednosti medzi distribútorom a vlastníkom nehnuteľnosti je pri plyne pomerne jasná. Distribučná spoločnosť zodpovedá za plynovodnú sieť po hlavný uzáver plynu (HUP), ktorý sa zvyčajne nachádza pred nehnuteľnosťou.
Za odberné plynové zariadenie za HUP, teda vnútorný rozvod, uzávery pri spotrebičoch a samotné spotrebiče, už zodpovedá jeho vlastník alebo prevádzkovateľ. V rodinnom dome ide spravidla o vlastníka domu. V bytovom dome zabezpečuje kontrolu spoločných častí správca alebo spoločenstvo a za zariadenia v byte spravidla zodpovedá vlastník bytu.
Zákon o energetike pritom fyzickým osobám – nepodnikateľom, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, ukladá povinnosť udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. To však automaticky neznamená, že bežný vlastník rodinného domu musí absolvovať rovnaké pravidelné revízie ako podnikateľ.
Zostáva vám 82% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.