Krajina chce do roku 2030 vyrábať z obnoviteľných zdrojov viac ako tri štvrtiny elektriny. Zároveň však stále potrebuje zemný plyn. Jadrová energia by mohla zabezpečiť stabilný výkon.
Grécko je ďalšou európskou krajinou, ktorá zvažuje výrobu elektriny z jadra. Hoci v súčasnosti stavia najmä na rozvoji solárnych a veterných elektrární, vláda začala preverovať, či by energetický mix nemohla v budúcnosti doplniť aj jadrová energia. Jedným z argumentov sú stabilné dodávky elektriny a nižšia závislosť od zemného plynu.
Výstavba jadrovej elektrárne s výkonom 1 600 megawattov (MW) by mohla gréckej ekonomike priniesť počas realizácie projektu približne 4,5 miliardy eur. V čase najintenzívnejších stavebných prác by podporila až 12-tisíc pracovných miest. Celkové investičné náklady odhaduje ekonomická štúdia spoločností Athlos Energy a Helixos na približne 11 miliárd eur.
Ide o jeden z prvých podrobnejších pokusov vyčísliť ekonomické prínosy prípadného jadrového programu v Grécku. Krajina zatiaľ nemá vlastnú jadrovú elektráreň ani rozhodnutie o jej výstavbe. Vláda iba preveruje, či by jadrová energetika mohla doplniť budúci energetický mix.
V článku sa dozviete:
- prečo Grécko zvažuje výstavbu svojej prvej jadrovej elektrárne napriek masívnemu rozvoju solárnych a veterných zdrojov,
- aké miesto by jadrová energia mohla mať v gréckom energetickom mixe do roku 2030,
- koľko by stála výstavba elektrárne a aký prínos pre HDP, zamestnanosť a daňové príjmy odhaduje nová štúdia,
- či má Grécko dostatočné priemyselné, technické a legislatívne predpoklady na spustenie jadrového programu.
Viac ako polovicu elektriny stále vyrábajú fosílne zdroje
Grécko v posledných rokoch výrazne zmenilo svoju elektroenergetiku. Rozšírilo najmä solárne a veterné elektrárne a postupne obmedzuje výrobu z lignitu. V roku 2025 dosiahla výroba elektriny približne 54,4 terawatthodiny (TWh). Krajina zároveň vyviezla do zahraničia o viac ako tri TWh elektriny viac, než doviezla.
Obnoviteľné zdroje zabezpečovali približne 46 % výroby elektriny. Fosílne zdroje mali stále podiel viac ako 54 %. Lignit, ktorý bol v minulosti základom gréckej elektroenergetiky, sa na výrobe podieľal už iba piatimi percentami. Produkcia elektriny zo zemného plynu pritom medziročne vzrástla o 9,4 %.
Krajina chce pokračovať v rozvoji obnoviteľných zdrojov. Aktualizovaný Národný energetický a klimatický plán počíta s tým, že do roku 2030 dosiahne ich podiel na hrubej konečnej spotrebe elektriny 75,7 %. V celej energetickej spotrebe má podiel OZE dosiahnuť 43 %.

Na konci roka 2025 malo Grécko približne 11 GW inštalovaného výkonu fotovoltických elektrární a 5,7 GW veterných elektrární. Do roku 2030 plánuje aj 1,9 GW výkonu veterných elektrární na mori. Dôležitou súčasťou transformácie majú byť batériové úložiská, prečerpávacie vodné elektrárne a posilňovanie prenosových sústav.
Zostáva vám 70% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.