KI

Grécko zvažuje jadrovú elektráreň. Investícia by mohla dosiahnuť 11 miliárd eur

Krajina chce do roku 2030 vyrábať z obnoviteľných zdrojov viac ako tri štvrtiny elektriny. Zároveň však stále potrebuje zemný plyn. Jadrová energia by mohla zabezpečiť stabilný výkon.

Grécko zvažuje jadrovú elektráreň. Investícia by mohla dosiahnuť 11 miliárd eur
Foto: ENERGIE-PORTAL

Grécko je ďalšou európskou krajinou, ktorá zvažuje výrobu elektriny z jadra. Hoci v súčasnosti stavia najmä na rozvoji solárnych a veterných elektrární, vláda začala preverovať, či by energetický mix nemohla v budúcnosti doplniť aj jadrová energia. Jedným z argumentov sú stabilné dodávky elektriny a nižšia závislosť od zemného plynu.

Výstavba jadrovej elektrárne s výkonom 1 600 megawattov (MW) by mohla gréckej ekonomike priniesť počas realizácie projektu približne 4,5 miliardy eur. V čase najintenzívnejších stavebných prác by podporila až 12-tisíc pracovných miest. Celkové investičné náklady odhaduje ekonomická štúdia spoločností Athlos Energy a Helixos na približne 11 miliárd eur.

Ide o jeden z prvých podrobnejších pokusov vyčísliť ekonomické prínosy prípadného jadrového programu v Grécku. Krajina zatiaľ nemá vlastnú jadrovú elektráreň ani rozhodnutie o jej výstavbe. Vláda iba preveruje, či by jadrová energetika mohla doplniť budúci energetický mix.

Viac ako polovicu elektriny stále vyrábajú fosílne zdroje

Grécko v posledných rokoch výrazne zmenilo svoju elektroenergetiku. Rozšírilo najmä solárne a veterné elektrárne a postupne obmedzuje výrobu z lignitu. V roku 2025 dosiahla výroba elektriny približne 54,4 terawatthodiny (TWh). Krajina zároveň vyviezla do zahraničia o viac ako tri TWh elektriny viac, než doviezla.

Obnoviteľné zdroje zabezpečovali približne 46 % výroby elektriny. Fosílne zdroje mali stále podiel viac ako 54 %. Lignit, ktorý bol v minulosti základom gréckej elektroenergetiky, sa na výrobe podieľal už iba piatimi percentami. Produkcia elektriny zo zemného plynu pritom medziročne vzrástla o 9,4 %.

Krajina chce pokračovať v rozvoji obnoviteľných zdrojov. Aktualizovaný Národný energetický a klimatický plán počíta s tým, že do roku 2030 dosiahne ich podiel na hrubej konečnej spotrebe elektriny 75,7 %. V celej energetickej spotrebe má podiel OZE dosiahnuť 43 %.

Kniha Nesmrtelná planéta

Na konci roka 2025 malo Grécko približne 11 GW inštalovaného výkonu fotovoltických elektrární a 5,7 GW veterných elektrární. Do roku 2030 plánuje aj 1,9 GW výkonu veterných elektrární na mori. Dôležitou súčasťou transformácie majú byť batériové úložiská, prečerpávacie vodné elektrárne a posilňovanie prenosových sústav.

Zostáva vám 70% na dočítanie

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia(0)