Eversheds Sutherland

Jadrových projektov v Európe je veľa, zrealizovať všetky nebude ľahké, vraví šéf PPA CONTROLL (rozhovor)

Slovensko nám už bolo malé. Za 75 rokov sme sa posunuli ku komplexným projektom naprieč rôznymi odvetviami, hovorí generálny riaditeľ PPA CONTROLL Bystrík Berthoty.

Jadrových projektov v Európe je veľa, zrealizovať všetky nebude ľahké, vraví šéf PPA CONTROLL (rozhovor)
Bystrík Berthoty / Foto: PPA CONTROLL

PPA CONTROLL patrí medzi spoločnosti, ktoré sa podieľali na budovaní slovenskej jadrovej energetiky od jej začiatkov. Skupina sa však v priebehu 75 rokov postupne rozrástla a dnes je aktívna aj v priemyselných a teplárenských projektoch, doprave či energetických službách. 

Generálny riaditeľ spoločnosti Bystrík Berthoty v rozhovore pre denník ENERGIE-PORTAL hovorí o vývoji firmy, návrate jadrovej energetiky, nedostatku odborníkov pre nové elektrárne aj o tom, prečo sa Slovensko napriek rastúcej výrobe elektriny stále borí s vysokými cenami energií. 

Od merania a regulácie k medzinárodnej skupine

PPA CONTROLL má za sebou desaťročia vývoja od elektrotechniky, merania a regulácie až po široko diverzifikovanú skupinu. Ako sa vyvíjala spoločnosť od svojich začiatkov?

Tento rok si pripomíname 75 rokov od vzniku spoločnosti, keďže historická niť PPA CONTROLL sa vinie až do roku 1951. Históriu firmy pritom delíme na dve obdobia - do roku 1990 a po roku 1990.

V tom staršom období začínala PPA CONTROLL pod rôznymi názvami najmä v oblasti elektrotechnických inštalácií a neskôr merania a regulácie. Práve meranie a regulácia sa výraznejšie rozvinuli v päťdesiatych rokoch, keď nastupovala automatizácia. Meranie a regulácia sú totiž prvým krokom k tomu, aby bolo možné technologické procesy automatizovať a efektívne riadiť.

Neskôr dostala spoločnosť ako vtedajšie Závody priemyselnej automatizácie do vienka aj účasť na prvých projektoch jadrovej energetiky. Podieľali sme sa na výstavbe pokusného reaktora A1 v Jaslovských Bohuniciach. Následne sme sa zapojili do výstavby ďalších blokov v Jaslovských Bohuniciach a neskôr aj v Mochovciach.

Spomenuli ste medzník na začiatku 90. rokov. Ako sa fungovania spoločnosti dotkol pád režimu a prechod na trhovú ekonomiku?

Novodobá história sa začala po roku 1990. V rokoch 1991 až 1994 vznikla PPA CONTROLL ako jedna z mála spoločností privatizovaných zamestnaneckým spôsobom. Zamestnanci sa stali zároveň akcionármi podniku.

Nadviazali sme na skúsenosti z jadrovej energetiky, merania a regulácie, automatizácie, programovania a systémov kontroly riadenia. Koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom nového tisícročia sa jadrová energetika stala našou dominantnou činnosťou. Stavali sa Mochovce 1 a 2, neskôr pribudli Mochovce 3 a 4 realizované prostredníctvom dcérskej spoločnosti PPA ENERGO.

V určitom období predstavovali služby a aktivity spojené s jadrovou energetikou až 86 % nášho obratu.

Začali sme to vnímať ako riziko. Platí staré pravidlo, že nie je dobré mať všetky vajíčka v jednom košíku.

Rizikovosť navyše narastala aj preto, že sme nevedeli odhadnúť ďalší vývoj dostavby Mochoviec. V určitom období sa projekty posúvali podľa toho, či štát uvoľnil financovanie alebo nie. Nikto si nebol istý, ako sa situácia vyvinie.

Ako ste sa rozhodli tento model zmeniť?

Práve v tom období sme začali rozvíjať ďalšiu oblasť, a to aplikácie pre dopravné systémy. Mali sme veľmi dobrú spoluprácu so Žilinskou univerzitou a naši ľudia sa v tejto oblasti rýchlo zorientovali. Z bezpečnostných a informačných technológií pre dopravu sa postupne stala druhá silná oblasť pôsobenia spoločnosti.

Keď sa začalo reálne hovoriť o možnom útlme jadrovej energetiky v Európe, uvedomovali sme si, že musíme hľadať ďalšie príležitosti. Vtedy vznikli tri strategické smery, na ktorých skupina stojí dodnes.

Zamerali sme sa na projekty s vyššou pridanou hodnotou. Nechceli sme zostať iba dodávateľom elektroinštalácií. Chceli sme sa posunúť vyššie v dodávateľskom reťazci. Prvé významné skúsenosti sme získali v Latinskej Amerike. Vo Venezuele sme realizovali rekonštrukciu 440-megawattového bloku Planta Centro ako EPC kontraktor. Nadviazali sme na to rekonštrukciou 267-megawattového bloku Felton na Kube.

Tieto projekty nám ukázali, že dokážeme vystupovať ako integrátor dodávateľov a koordinovať rozsiahle technologické projekty. Okrem vlastných činností sme pod seba začali združovať ďalších partnerov a vytvárať zoskupenia schopné realizovať komplexné energetické projekty.

Dnes tento model úspešne rozvíjame napríklad v spolupráci so skupinou ČEZ. V Českej republike sa podieľame na projektoch v hodnote desiatok miliónov eur.

Slovenských firiem, ktorým sa podarilo presadiť v zahraničí, nie je veľa. Čo vás priviedlo k tomu, že ste začali hľadať príležitosti aj za hranicami?

Slovensko nám začalo byť malé.

Často sme narážali na situácie, keď tendre vyhrávali firmy bez vlastných realizačných kapacít a následne projekty predávali ďalej. Výsledkom bolo, že firmy, ktoré projekty reálne realizovali, získali len malú časť marže a zároveň niesli veľkú časť rizík.

Povedali sme si preto, že možno budeme úspešnejší v zahraničí. A zdá sa, že sa to potvrdilo. Kým okolo roku 2010 bola naša angažovanosť v jadrovej energetike približne 86 % obratu a zahraničný obchod bol prakticky nulový, dnes pochádza zo zahraničia približne 50 až 60 % obratu skupiny.

Keď sa pozrieme na čísla, obrat skupiny vzrástol z približne 80 na 260 miliónov eur.

Podarilo sa nám preniknúť na veľmi náročné trhy, ako sú Spojené kráľovstvo, Francúzsko či Belgicko. V posledných rokoch sa veľmi dobre rozvíja aj český a nemecký trh. Sme napríklad dodávateľom pre Tesla Gigafactory v Nemecku a ČEZ v Česku. To sú zákazníci s veľmi vysokými nárokmi a sme radi, že im vieme ponúknuť kvalitné služby.

Dnes stojí skupina na viacerých pilieroch. Silní sme v jadrovej energetike, dopravných informačných a bezpečnostných systémoch, priemyselných aplikáciách a inštaláciách a tiež v systémoch riadenia. Vďaka akvizícii spoločnosti LiV ELEKTRA sme výrazne posilnili aj oblasť vysokého napätia.

Od roku 2005 rozvíjame aj segment energetického manažmentu a dodávok komodít. V tejto oblasti nám vyrástla dcérska spoločnosť PPA POWER DS, ktorá dnes dosahuje obrat približne 50 miliónov eur.

Jadrová energetika sa vracia. Najväčšou výzvou budú ľudia

Jadrová energetika v Európe po rokoch opäť naberá na význame. Na Slovensku sa dokončuje štvrtý blok Mochoviec, vláda plánuje nový jadrový zdroj a nové projekty vznikajú aj v okolitých krajinách. Bude mať Európa dostatok kapacít na realizáciu všetkých plánovaných elektrární?

Otázka kapacít, najmä profesných kapacít, je veľkým problémom už dnes.

Skupina PPA CONTROLL je v stredoeurópskom a možno aj širšom priestore výnimočná tým, že mala veľmi silnú angažovanosť pri výstavbe a uvádzaní do prevádzky tretieho bloku Mochoviec. Mnohí si neuvedomujú, že tretí blok Mochoviec bol prvou jadrovou elektrárňou uvedenou do prevádzky po havárii vo Fukušime.

Po tejto udalosti prišiel výrazný útlm jadrovej energetiky, zároveň sa výrazne zvýšili bezpečnostné požiadavky. Napriek tomu sa projekt podarilo dokončiť a my sme boli pri tom. Práve preto si v tejto oblasti veríme. Máme ľudí, ktorí si všetkým prešli priamo na reálnom projekte. Samozrejme, časť odborníkov odchádza do dôchodku a časť môže odísť do iných odvetví. Snažíme sa tieto vplyvy eliminovať a pripravovať novú generáciu odborníkov.

Ak sa pozrieme na Európu, dnes je oficiálne plánovaná výstavba približne 33 nových jadrových blokov, ak neberieme do úvahy Rusko (údaj z World Nuclear Association). Z toho asi 16 sa nachádza v okruhu približne tisíc kilometrov od Bratislavy. To znamená, že ide o projekty, na ktorých by sme sa potenciálne mohli podieľať.

Postaviť také množstvo blokov súčasne však nebude jednoduché. V mnohých krajinách chýbajú skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární. Maďarsko má skúsenosti obmedzené, Poľsko prakticky žiadne. Slovensko a Česká republika patria z tohto pohľadu medzi krajiny, ktoré sú na takýto rozvoj pripravené najlepšie. Najväčšou výzvou bude výchova nových odborníkov a ich postupné zapájanie do projektov.

Sme radi, že sme dlhodobo overeným partnerom významných spoločností, ako sú Framatome alebo Westinghouse. Aj od tejto spolupráce očakávame ďalší rast našich aktivít. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať projekt nového jadrového zdroja na Slovensku. Veľmi zaujímavé sú však aj Dukovany II, pripravované projekty v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku či Slovinsku.

Bystrík Berthoty / Foto: PPA CONTROLL

PPA CONTROLL je aktívna aj v oblasti teplárenstva a priemyselných energetických projektov. Vidíte ďalšie prehlbovanie prepojenia medzi teplárenstvom a elektroenergetikou?

V rozvíjajúcich sa segmentoch prirodzene dochádza k prepájaniu rôznych oblastí a k vytváraniu komplexnejších riešení. Postupne sa na náš pôvodný core biznis začínajú nabaľovať ďalšie služby a technológie. Tento trend nám vyhovuje. Teplárenstvo je síce pre nás relatívne novou oblasťou, ale získali sme v nej dobré skúsenosti a zvládame takéto projekty realizovať prostredníctvom našej dcérskej spoločnosti PPA INŽINIERING. Však len za ostatných 5 rokov sme dokázali vybudovať šesť nových veľkých tepelných zdrojov pre energetiku a priemysel a ďalšie sú v procese realizácie. Úspešne to prepájame s elektrotechnikou a projektovaním, čo sú oblasti, v ktorých pôsobíme historicky a máme v nich silné know-how.

Zaujímavejšie než samotné prepájanie teplárenstva a elektroenergetiky však podľa mňa bude zapájanie umelej inteligencie do riadenia procesov, údržby a celkového manažmentu energetických zariadení.

Z pohľadu realizácie technologických projektov si veríme. V rámci strategických plánov skupiny vidíme priestor pre takéto projekty minimálne na ďalších šesť až desať rokov.

Chceme byť v tomto segmente aktívni. Zároveň si uvedomujeme, že približne o päť až šesť rokov budeme musieť opäť rozmýšľať nad tým, kam skupinu nasmerovať ďalej. Potreby trhu sa budú postupne saturovať a budeme musieť hľadať nové príležitosti.

Energetické zhodnocovanie odpadov je riešením dvoch problémov

Jednou z tém, ktoré v posledných rokoch naberajú na význame, je energetické zhodnocovanie odpadov. Na Slovensku sa pripravuje viacero projektov nových spaľnovní. Vnímate tento segment ako perspektívny?

Áno, pretože tam vidím dva veľmi dôležité momenty. Prvým je potreba riešiť odpad a jeho spracovanie. Druhým je snaha získavať energiu z rôznych zdrojov ekologickým spôsobom. Energetické zhodnocovanie odpadov tieto dva princípy spája. Na jednej strane rieši nakladanie s odpadom, na druhej strane prináša energetický efekt.

My síce nepatríme medzi technologických dodávateľov samotného spaľovacieho procesu, ale máme silnú pozíciu v oblasti elektroinštalácií, systémov riadenia a automatizácie. Práve v týchto oblastiach vieme takýmto projektom významne pomôcť.

Naša spoločnosť sa podieľala na viacerých projektoch spaľovní v zahraničí a naše skúsenosti sú veľmi pozitívne. Kvalita práce, ktorú odovzdávame, je vysoko hodnotená a pravidelne dostávame ďalšie ponuky na účasť pri podobných projektoch.

Môžem spomenúť napríklad projekty ROOKERY, SKELTON GRANGE alebo Newhurst v Spojenom kráľovstve. Na týchto projektoch sme získali veľmi cenné skúsenosti. Určite sa budeme uchádzať aj o ďalšie podobné projekty, či už v zahraničí alebo v prípade príležitostí aj na Slovensku.

Na Slovensku už viaceré takéto projekty prešli procesom EIA a ďalšie sú v príprave. Aké základné podmienky musia byť splnené, aby takýto projekt zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) dával zmysel?

Je tam viacero faktorov. V prvom rade musí fungovať systém zberu a triedenia odpadu. Práve triedenie je veľmi dôležité, pretože nie každý odpad je vhodný na energetické zhodnocovanie.

Druhým faktorom je logistika. Dôležitá je vzdialenosť, z akej sa odpad zváža. Dlhodobo sa hovorí, že pri dnešných cenách a nákladoch je spaľovňa efektívna približne pri zvoze odpadu z regiónu s polomerom okolo sto kilometrov. Aj preto sa na Slovensku v minulosti diskutovalo, či postaviť jednu veľkú spaľovňu alebo viac regionálnych zariadení.

Myslím si však, že navrhnúť dnes kvalitný projekt spaľovne už nie je zásadný problém. Technologické firmy disponujú riešeniami, ktoré dokážu byť veľmi efektívne.

My sme pripravení podieľať sa na takýchto projektoch v oblastiach, v ktorých máme silné know-how – teda v elektroinštaláciách, automatizácii a systémoch riadenia.

Firmy môžu šetriť energiami aj bez veľkých investícií

Slovenské podniky dlhodobo upozorňujú na vysoké ceny elektriny a plynu. Aké možnosti má firma, ktorá chce znižovať svoje náklady na energie?

V zásade má dve možnosti. Prvou je čo najlepšie vyjednať podmienky nákupu komodít. Podniky môžu byť v tomto smere viac alebo menej úspešné a existuje viacero nákupných stratégií. My sa však zameriavame najmä na druhú možnosť, ktorou je znižovanie spotreby energie na jednotku výkonu alebo výroby.

Tejto oblasti sa venuje naša dcérska spoločnosť PPA POWER DS so sídlom v Banskej Bystrici. Podnikom poskytujeme energetický manažment, sledujeme spotrebu energie v krátkych časových intervaloch a snažíme sa optimalizovať jej využívanie. V neposlednom rade dokážeme aj dodať samotné komodity.

Dôležité je nielen to, koľko energie podnik spotrebuje, ale aj kedy ju spotrebuje. Ak podnik nakupuje elektrinu podľa aktuálnych trhových cien, snažíme sa spotrebu optimalizovať aj vzhľadom na vývoj cien na trhu.

Veľký význam má aj eliminácia špičkovej spotreby. Každý podnik má určitý odberový diagram a pri jeho prekračovaní môžu vznikať dodatočné náklady alebo sankčné poplatky. V praxi nie je vždy možné dodržať plán výroby úplne presne, preto sa snažíme identifikovať kritické situácie a navrhovať riešenia, ktoré tieto náklady minimalizujú.

Používame softvérové nástroje, vzdialené odpočty, online prenos dát a moderné monitorovacie systémy. Manažéri majú v reálnom čase prehľad o tom, ako sa spotreba vyvíja a kde vznikajú rezervy. Ak sa podarí správne prepojiť energetický manažment s nákupom energií a riadením výroby, výsledkom môžu byť veľmi významné úspory.

Podniky môžu časť nákladov ovplyvniť vlastnými opatreniami. Mnohé však upozorňujú, že ich konkurencieschopnosť ovplyvňujú aj systémové faktory. Čo môže podľa vás s vysokými cenami elektriny a plynu urobiť štát alebo Európska únia?

Myslím si, že do značnej miery je to otázka regulácie a štát má v tejto oblasti určité nástroje. Na druhej strane sa veľa hovorí o fotovoltike, batériových systémoch a ďalších alternatívnych riešeniach, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska znižovať náklady na pokrytie spotreby elektrickej energie.

Úprimne povedané, ani ja úplne nerozumiem tomu, prečo máme na Slovensku také vysoké ceny elektriny. Často sa pritom hovorí, že sa postupne dostávame do situácie, keď budeme prebytkoví vo výrobe elektrickej energie. Po spustení štvrtého bloku Mochoviec by to malo platiť ešte výraznejšie.

Napriek tomu zostávajú ceny elektriny vysoké, respektíve vyššie ako v mnohých iných krajinách Európy. Pre slovenské podniky je to veľký hendikep. Potom je veľmi ťažké hovoriť o podpore konkurencieschopnosti, keď už na štarte majú firmy na Slovensku horšie podmienky ako ich konkurenti v zahraničí.

Veľkou témou najbližších rokov budú aj inteligentné meracie systémy. Časť z nich dnes funguje na 2G sieťach, ktoré majú operátori postupne vypínať. Ako sa pozeráte na túto situáciu?

Priznám sa, že v tejto oblasti sme skôr na okraji diania. My nevieme zásadne ovplyvniť spôsob prenosu informácií. Ak operátori alebo štát zmenia technické podmienky, musíme sa im jednoducho prispôsobiť.

Naša pridaná hodnota je skôr v oblasti energetického manažmentu a poradenstva pre klientov. Zaujíma nás najmä to, aby boli údaje k dispozícii a aby sa dali efektívne využívať pri riadení spotreby. Samotný spôsob prenosu dát môže byť technický problém, ale pokiaľ bude vyriešený, energetický manažment bude mať svoj význam aj naďalej.

Otázka budúcej komunikačnej infraštruktúry je podľa mňa skôr témou pre štát, regulátorov alebo samotných operátorov. Možno by stálo za úvahu zamyslieť sa nad tým, či by štát nemal zohrávať väčšiu úlohu pri garantovaní stability takýchto systémov.

Spotreba elektriny bude podľa všetkého ďalej rásť

Elektroenergetika dnes prechádza rýchlymi zmenami. Hovorí sa o rozvoji obnoviteľných zdrojov, akumulácie aj nových jadrových projektov. Kam budú podľa vás smerovať najväčšie investície v najbližšej dekáde?

Siete zostávajú jednou z najväčších tém. Je to prirodzene prepojené s výstavbou veľkých výrobných zdrojov. Ak postavíte jadrovú elektráreň, musíte zároveň zabezpečiť, aby sa vyrobená elektrina dostala k spotrebiteľom.

Veľké zdroje preto prinášajú vysoké nároky na prenosovú sústavu. Potrebné sú investície do vedení, transformovní, rozvodní a ďalších kľúčových prvkov siete.

Na druhej strane existuje aj opačný prístup založený na lokálnych zdrojoch. Tie sa budujú priamo v miestach spotreby a minimalizujú potrebu prenosu elektriny na veľké vzdialenosti. Výhodou sú aj nižšie straty pri prenose energie.

Vzhľadom na uvedenie tretieho bloku Mochoviec do prevádzky a očakávané dokončenie štvrtého bloku si myslím, že na Slovensku budú musieť významné investície smerovať práve do posilňovania prenosových vedení, transformačných staníc a ďalších prvkov energetickej infraštruktúry. Aktuálne v tomto smere cítime zvýšenú aktivitu, nakoľko samy sa podieľame na rozvoji a výstavbe viacerých elektrických a transformačných staníc.

Zároveň bude zaujímavé sledovať rozvoj lokálnych zdrojov. V Českej republike sa napríklad veľmi intenzívne diskutuje o malých modulárnych reaktoroch. ČEZ už avizoval, že prvé aplikácie by mohli prísť v horizonte rokov 2035 až 2038.

Ťažko dnes odhadnúť presný harmonogram, pretože stále existujú otázky týkajúce sa bezpečnosti, prevádzky či servisu. Napriek tomu si myslím, že investície budú smerovať tak do veľkých sietí, ako aj do rozvoja lokálnych a alternatívnych zdrojov.

SEPS aj ďalšie spoločnosti a organizácie pracujú s rôznymi scenármi budúcej spotreby elektriny. Mnohé predpokladajú výraznú elektrifikáciu priemyslu a rast dopytu, iné sú opatrnejšie. Aký vývoj očakávate vy?

Môj osobný odhad je taký, že spotreba elektrickej energie na jednotku výkonu bude postupne klesať. Technológie budú efektívnejšie a budeme vedieť dosahovať rovnaký alebo vyšší výkon s menšou spotrebou energie. Platí to bez ohľadu na to, či sa na výkon pozeráme z naturálneho alebo ekonomického pohľadu.

Na druhej strane však veľmi rýchlo rastú energeticky náročné odvetvia a celková úroveň technologického rozvoja spoločnosti. Preto si myslím, že napriek rastúcej efektívnosti bude celková spotreba elektriny na úrovni štátu naďalej rásť. Budeme sa teda musieť zaoberať novými zdrojmi energie a novými spôsobmi jej výroby.

Samozrejme, do roku 2050 môže prísť aj technologický prelom. Môžu vzniknúť nové spôsoby skladovania energie, nové technológie prenosu alebo ďalšie inovácie, ktoré dnes ešte nepoznáme.

Ak by som však mal odhadnúť základný trend, povedal by som, že spotreba elektriny na jednotku výkonu bude klesať, ale celková spotreba elektriny bude napriek tomu rásť.


Diskusia(0)