Bezodplatné emisné kvóty pod ochranou EÚ: Súdny dvor odmietol maďarskú uhlíkovú daň (PRÁVNY POHĽAD)

Článok vyšiel v júnovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 04-06/2026 s prílohou ENERGO. Predplatitelia Energie-portal.sk si magazín našli vo svojich poštových schránkach.

V období rokov 2011 – 2012 bola v Slovenskej republike zavedená daň z bezodplatne pridelených emisných kvót CO₂ sadzbou 80 %. Už vtedy Súdny dvor EÚ¹ konštatoval, že taká daň je v rozpore s právom EÚ, keďže neutralizuje samotný účel bezodplatného pridelenia kvót a nemotivuje k zníženiu emisií.

Súdny dvor EÚ² sa nedávno opäť zaoberal otázkou, či a do akej miery je prípustné zdaňovanie bezodplatne pridelených emisných kvót CO₂ v rámci systému EU ETS. Tentoraz sa posúdenie týkalo Maďarska.

Ako funguje systém EU ETS a prečo sú bezodplatné kvóty dôležité

Pre pochopenie rozsudku je potrebné vysvetliť fungovanie Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami – EU ETS. Ide o hlavný nástroj EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov. Systém funguje na princípe stanovenia celkového emisného stropu, pričom emisné kvóty majú trhovú hodnotu a sú voľne obchodovateľné. Cieľom je dať uhlíku trhovú cenu – čím drahšie je emitovať, tým väčší ekonomický motív majú podniky investovať do čistejších technológií.

Niektoré priemyselné odvetvia však čelia riziku tzv. „úniku uhlíka“ (carbon leakage) – situácii, kedy by prísne klimatické pravidlá v EÚ viedli k presídleniu výroby do krajín s miernejšou reguláciou. Aby sa tomu predišlo, tieto odvetvia dostávajú časť emisných kvót bezodplatne. Nejde o výnimku zo systému, ale o jeho integrálnu súčasť – bezodplatné prideľovanie vyvažuje klimatické ambície s ochranou konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Treba však dodať, že s postupným zavádzaním mechanizmu CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism), ktorý od roku 2026 ukladá uhlíkové náklady na dovoz vybraných emisne náročných výrobkov do EÚ, sa bezodplatné emisné kvóty pre najviac ohrozené odvetvia budú postupne znižovať až do ich úplného zrušenia v roku 2034.

Maďarská mimoriadna uhlíková daň

V roku 2023 Maďarsko prijalo vládny dekrét č. 320/2023, ktorým zaviedlo mimoriadnu uhlíkovú daň. Opatrenie bolo prijaté v kontexte núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s vojnou na Ukrajine a maďarská vláda ho odôvodnila potrebou zmierniť ekonomické dôsledky pandémie COVID-19 a ozbrojeného konfliktu.

Daň sa vzťahovala na prevádzkovateľov priemyselných zariadení, ktorí museli splniť dve kumulatívne podmienky: ich priemerné ročné overené emisie CO2 za predchádzajúce tri roky presiahli 25 000 ton a zároveň v predchádzajúcom roku získali bezodplatne emisné kvóty v objeme minimálne 50 % ich priemerných overených emisií. Výška poplatku bola stanovená na 36 EUR za tonu emisií CO2.

Spor pred vnútroštátnym súdom

Spoločnosť Nitrogénművek Vegyipari Zrt. – maďarský výrobca hnojív, ktorého prevádzky sú zaradené do Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) – napadla rozhodnutie daňového úradu o vyrubení dane pred vnútroštátnym súdom. Krajský súd vo Veszpréme (Veszprémi Törvényszék) mal pochybnosti o zlučiteľnosti maďarskej úpravy s právom EÚ a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky. Predmetom bolo, či smernica 2003/87/ES o obchodovaní s emisnými kvótami bráni takémuto vnútroštátnemu opatreniu.

Čo rozhodol Súdny dvor

Súdny dvor konštatoval, že pravidlá o bezodplatnom prideľovaní kvót sú na úrovni EÚ plne harmonizované na sektorovom základe. Členské štáty síce môžu prijímať fiškálne opatrenia, ktoré majú vplyv na ekonomické dôsledky kvót, ale nesmú pritom podkopávať ciele smernice.

Konkrétne Súdny dvor uviedol, že daň z bezodplatných kvót zbavuje prevádzkovateľov motivácie investovať do opatrení na zníženie emisií, a to vo výške zodpovedajúcej dani. Zároveň takáto daň odníma emisným kvótam podstatnú časť ich ekonomickej hodnoty a neutralizuje motivačné mechanizmy, na ktorých je systém obchodovania založený. Výsledkom je eliminácia stimulov na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Súd preto uzavrel, že smernica 2003/87/ES bráni takejto dani v rozsahu, v akom neutralizuje kompenzačný účinok bezodplatne pridelených emisných kvót a je v rozpore s cieľmi zachovania konkurencieschopnosti a predchádzania úniku uhlíka. Posúdenie, či maďarské opatrenie tento prah v konkrétnom prípade dosahuje, však ponechal vnútroštátnemu súdu – čo je štandardný postup v prejudiciálnom konaní.

Praktické dôsledky

Rozsudok sa síce týka vnútroštátneho súdneho sporu v Maďarsku, jeho závery sú však relevantné pre celú EÚ. Akýkoľvek členský štát, ktorý by zvažoval mimoriadne zdanenie prevádzkovateľov získavajúcich bezodplatné kvóty, musí teraz počítať s tým, že takéto opatrenie môže byť v rozpore s právom EÚ.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.