Zákon o energetickej hospodárnosti budov

Zákon o energetickej hospodárnosti budov si môžete prečítať tu v aktualizovanom znení.

Ako zlepšiť energetickú hospodárnosť budov

Na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zákon č. 555/2005 uvažuje o niekoľkých postupoch:

Po prvé je to jednotná metodika výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budovy.

Po druhé, určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov, existujúcich budov pri ich významnej obnove, stavebných konštrukcií a prvkov tvoriacich ich časť, ktoré oddeľujú vnútorné prostredie budov od vonkajšieho prostredia (ďalej len „obalová konštrukcia“) a technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie.

Ďalším postupom je povinná energetická certifikácia budov a systém kontroly energetických certifikátov. Štvrtým je vypracúvanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie – tzv. národných plánov.

Tieto postupy sa nevzťahujú na niektoré objekty, napríklad budovy a pamätníky, kostoly, niektoré priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy a iné.

Medzi energetickou certifikáciou a energetickým auditom sú zásadné rozdiely. Prehľadnú tabuľku rozdielov medzi oboma – pre mnohé podnikateľské subjekty povinnými – činnosťami prináša článok z roku 2012.

Dotácie na zateplenie

Na rok 2016 vláda vyčlenila 30 miliónov eur zo štátneho rozpočtu na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.

Maximálna výška príspevku na jeden rodinný dom môže dosiahnuť sumu 6 500 eur.

Vo februári 2017 schválila vláda návrh novely zákona, podľa ktorého majitelia rodinných domov budú môcť pri zatepľovaní svojej nehnuteľnosti počítať so štedrejšou podporou. Príspevok je možné získať aj na výmenu zdroja tepla.

Štát zvyšuje príspevky na zateplenie rodinného domu na 6 tisíc eur

Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov štát od začiatku vlaňajšieho roka poskytuje vlastníkom rodinných domov starších ako desať rokov podporu vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu.

Príspevok na zateplenie rodinného domu

Príspevok možno poskytnúť na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinného domu uskutočnením stavebných úprav rodinného domu, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmenou pôvodných otvorových konštrukcií rodinného domu.

Príspevok možno poskytnúť do výšky 30 % oprávnených a uhradených nákladov, najviac v sume 6 000 eur v závislosti od dosiahnutej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií a v závislosti od dosiahnutej hodnoty potreby tepla na vykurovanie rodinného domu.

Príspevok možno zvýšiť o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia rodinného domu vrátane projektového energetického hodnotenia rodinného domu a za vypracovanie energetického certifikátu, najviac však o sumu 500 eur.

Žiadateľ o príspevok

Ak je rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb, žiadosť o príspevok môže podať ktorýkoľvek spoluvlastník, ktorý predloží úradne overený písomný súhlas všetkých spoluvlastníkov so zateplením rodinného domu.

Zároveň musí byť ostatnými spoluvlastníkmi splnomocnený na zastupovanie v konaní o poskytnutí príspevku, prijímanie doručovaných písomností týkajúcich sa konania a na vyplatenie poskytnutého príspevku.

Ak je rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žiadosť o príspevok môže podať ktorýkoľvek z manželov, pričom je povinný predložiť aj písomný súhlas druhého manžela s podaním takejto žiadosti.

Podpis druhého manžela na tejto listine musí byť úradne overený.

Čo je budova

Budova na účely zákona o energetickej hospodárnosti budov je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia.

Budovou sa rozumie stavba ako celok alebo jej časť, ktorá bola projektovaná alebo zmenená na samostatné užívanie.

Zákon č. 555/2005 Z. z. definuje aj novú budovu. Je ňou budova, ktorej energetická hospodárnosť sa ovplyvňuje v projekte stavby alebo počas výstavby. Existujúca budova je užívaná budova, ktorej energetická hospodárnosť sa dá vypočítať z údajov, ktoré sú známe alebo sa dajú zistiť prehliadkou a meraním.

Významná obnova budovy je podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebná úprava existujúcej budovy, ktorou sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.

Budova s takmer nulovou potrebou energie

Budova s takmer nulovou potrebou energie je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou.

Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.

Energetické hodnotenie

Energetické hodnotenie budovy je súbor postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov.

Energetická hospodárnosť budov

Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.

Energetická hospodárnosť budovy sa podľa zákona č. 555/2005 Z. z. určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie.

Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie.

Energetický certifikát budovy je povinný pre niektoré budovy

Energetickou certifikáciou sa podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov zatrieďuje budova do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov.

Energetická certifikácia je povinná pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi, pre budovy, v ktorých viac ako 250 m² celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje, pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.

Dopyt po energetických certifikátoch budov rastie

Povinnosť energetickej certifikácie pri predaji a prenájme budov môže tento rok navýšiť ceny bytov v Čechách v prepočte o viac ako 500 eur. Slovenské realitné kancelárie sa takéhoto nárastu zatiaľ neobávajú.

„Zvýšenie cien nehnuteľností v súvislosti so zavedením energetických certifikátov sme zatiaľ nezaznamenali. Hodnota samotného certifikátu je zanedbateľná a nie je zohľadňovaná v cene nehnuteľnosti,“ uviedol v marci 2013 Michal Zajíček, research & real estate consultant spoločnosti Lexxus.

Novela zákona

Novelizácia zákona o energetickej hospodárnosti budov prebiehala na konci roku 2012. Vďaka nej by do šiestich rokov mali všetky nové verejné budovy mať takmer nulovú spotrebu energií.

„Dôležitosť uvedených opatrení je daná tým, že až 40 percent z celkovej spotreby energie v Európskej únii spotrebujú budovy na vykurovanie a prípravu teplej vody, klimatizáciu, osvetlenie a pohon zabudovaných zariadení,“ vysvetľovala dôvodová správa novely, ktorú predložilo Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.