Energetický certifikát

Ktoré budovy musia mať energetický certifikát?

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje

a) na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008,

b) na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.

Energetická certifikácia je povinná pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi; pre budovy, v ktorých viac ako 250 m² celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje (do 9. júla 2015 sa však táto povinnosť vzťahuje len na budovy s viac ako 500 m² celkovej podlahovej plochy).

Povinná je tiež pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy; inak je dobrovoľná. Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy.

Do 31. decembra 2015 sa však povinnosť energetickej certifikácie nevzťahuje na prenájom bytov a samostatných častí.

Povinnosti vlastníka budovy

Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát:

a) ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak,

b) do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť,

c) ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti.

Čítajte: Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov (aktuálne znenie)

Vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove; zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému a uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti. Taktiež musí pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi, pri prenájme budovy odovzdať jeho kópiu nájomcovi.

Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide o budovu, v ktorej viac ako 250 m² celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ju často navštevuje, alebo ide o budovu s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m², ktorú verejnosť často navštevuje.

Ako sa stať energetickým certifikátorom?

V zmysle tohto zákona je podnikanie v oblasti energetickej certifikácie tzv. viazanou živnosťou. Podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou podľa zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby energie v budove člení na odbornú spôsobilosť na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov, vykurovanie a prípravu teplej vody, vetranie a klimatizáciu, elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.

Odborne spôsobilá osoba musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

a) stavebného zamerania alebo v oblasti architektúry, ak ide o odbornú spôsobilosť na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov,

b) stavebného, energetického alebo strojárskeho zamerania, ak ide o odbornú spôsobilosť na vykurovanie a prípravu teplej vody a vetranie a klimatizáciu,

c) elektrotechnického zamerania, ak ide o odbornú spôsobilosť na elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.

Musí mať tiež odbornú prax po ukončení vzdelávania v rozsahu najmenej troch rokov v oblasti projektovania stavebných konštrukcií alebo energetického vybavenia budov, alebo v oblasti posudzovania stavebných konštrukcií z hľadiska ich tepelnotechnických vlastností alebo energetického vybavenia budov.

KONTEXT – Európska smernica o energetickej hospodárnosti budov

Energetickú certifikáciu upravuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.

Smernica hovorí o tom, že prípadnému kupujúcemu a nájomcovi budovy alebo jednotky budovy by mali byť v energetických certifikátoch poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady na zlepšenie tejto hospodárnosti.

Energetické certifikáty

Členské štáty ustanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Energetický certifikát obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jednotky budovy porovnať a posúdiť jej energetickú hospodárnosť.

Energetický certifikát môže zahŕňať dodatočné informácie, ako je ročná spotreba energie pre neobytné budovy a percentuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie.

Čítajte: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov

Energetický certifikát zahŕňa odporúčania pre nákladovo optimálne alebo nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jednotky budovy, ibaže by neexistoval rozumný potenciál pre takéto zlepšenie v porovnaní s požiadavkami na hospodárnosť, ktoré sú v platnosti.

Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu sa vzťahujú na:

a) opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obalových konštrukcií budovy alebo technického systému (technických systémov) budovy a

b) opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obalových konštrukcií budovy alebo technického systému (technických systémov) budovy.

Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a môžu poskytovať odhad pre rozsah obdobia návratnosti alebo náklady a prínosy počas jej ekonomického životného cyklu.

V energetickom certifikáte sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií, a z predbežného odhadu nákladov. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na implementáciu odporúčaní. Vlastníkovi alebo nájomcovi sa môžu poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich témach, ako sú napr. energetické audity alebo stimuly finančnej alebo inej povahy a možnosti financovania.

S výhradou vnútroštátnych pravidiel členské štáty nabádajú verejné orgány, aby zohľadňovali vedúcu úlohu, ktorú by mali zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov, okrem iného zohľadňovaním odporúčaní zahrnutých do energetického certifikátu vydaného pre budovy, ktoré vlastnia v čase jeho platnosti.

Certifikácia jednotiek budovy môže byť založená na:

a) spoločnej certifikácii celej budovy alebo

b) hodnotení inej reprezentatívnej jednotky budovy s rovnakými energeticky relevantnými vlastnosťami v tej istej budove.

Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci energetický certifikát.

Energetický certifikát nesmie platiť viac ako 10 rokov.

Komisia po porade s príslušnými sektormi prijme do roku 2011 dobrovoľný spoločný certifikačný systém Európskej únie pre energetickú hospodárnosť nebytových budov. Toto opatrenie sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 26 ods. 2. Členské štáty sa nabádajú, aby uznali alebo používali tento systém alebo jeho časť a prispôsobili si ho svojim vnútroštátnym podmienkam.

Vydávanie energetických certifikátov

Členské štáty zabezpečia vydanie energetického certifikátu pre:

a) budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa stavajú, predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi, a

b) budovy, kde viac ako 500 m² celkovej úžitkovej plochy užíva verejný orgán a verejnosť ich často navštevuje. 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota 500 m² zníži na 250 m².

Požiadavka na vydanie energetického certifikátu sa neuplatňuje, keď je pre príslušnú budovu alebo jednotku budovy k dispozícii platný certifikát vydaný v súlade so smernicou 2002/91/ES alebo touto smernicou.

Členské štáty vyžadujú, aby sa pri výstavbe, predaji alebo prenájme budovy alebo jednotky budovy ukázal prípadnému novému nájomcovi alebo kupcovi energetický certifikát alebo jeho kópia a aby sa odovzdal kupcovi alebo novému nájomcovi.

Ak sa budova predáva alebo prenajíma pred výstavbou, členské štáty môžu od predávajúceho požadovať, aby ako výnimku z odsekov 1 a 2 poskytol odhad jej budúcej energetickej hospodárnosti; v tomto prípade sa energetický certifikát vydá najneskôr pri ukončení výstavby budovy.

Členské štáty vyžadujú, že keď sa ponúkajú na predaj alebo prenájom:

- budovy, ktoré majú energetický certifikát,

- jednotky budovy v budove, ktorá má energetický certifikát, a

- jednotky budov, ktoré majú energetický certifikát,

musí sa v reklamách v komerčných médiách uvádzať ukazovateľ energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu budovy, resp. jednotky budovy.

Ustanovenia tohto článku sa vykonávajú v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami o spoločnom vlastníctve alebo spoločnom majetku.

Členské štáty môžu vyňať kategórie budov uvedené v článku 4 ods. 2 z uplatňovania odsekov 1, 2, 4 a 5 tohto článku.

O prípadných účinkoch energetického certifikátu v zmysle právneho konania sa rozhodne v súlade s vnútroštátnymi pravidlami.

Vystavenie energetických certifikátov

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove, pre ktorú sa vydal energetický certifikát v súlade s článkom 12 ods. 1, celkovú úžitkovú plochu nad 500 m² využívajú verejné orgány a verejnosť ju často navštevuje. Dňa 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota 500 m² zníži na 250 m².

Členské štáty vyžadujú, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove, pre ktorú bol vydaný energetický certifikát v súlade s článkom 12 ods. 1, verejnosť často navštevuje celkovú úžitkovú plochu nad 500 m².

Ustanovenia tohto článku nezahŕňajú povinnosť vystavovať odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.