Energetické hodnotenie budovy (EHB) je súbor postupov a opatrení
na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom
optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť
emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov.
Rozlišuje sa:
projektové hodnotenie – na základe
projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov budovy
(používa sa vo fáze navrhovania a projektovania stavby),
normalizované hodnotenie – vykonáva sa na
základe normalizovaných vstupných údajov o vonkajšom prostredí
(klíma, slnečné žiarenie, veternosť atď.), vnútornom prostredí
(teplota, vlhkosť atď.) a na základe skutočných vlastností
stavebných konštrukcií, technického a energetického vybavenia
budovy (používa sa v energetickej certifikácii)
prevádzkové hodnotenie – hodnotenie
skutočného stavu a prevádzky budovy (používa sa v energetickej
certifikácii)
upravené hodnotenie – obsahuje návrh
opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy
Čo sa vykonáva v
energetickom hodnotení budovy?
V EHB sa hodnotia štyri oblasti:
tepelná ochrana budovy (tepelno-technické vlastnosti
stavebných konštrukcií)
vykurovanie a príprava teplej vody
vetranie a klimatizácia
elektroinštalácie a osvetlenie
Jednotlivé hodnotenia vykonávajú spôsobilé osoby s príslušným
certifikátom od štátu.
Termovízia budovy
Na zistenie, meranie a praktickú
vizualizáciu tepelných strát budov sa často používa termovízia
(použitie infračervenej termografickej kamery).
Termovízia budovy sa realizuje zvonku aj vo vnútri -
tepelné mosty môžu byť viditeľné zvonku a ľahko sa dajú
indikovať aj vo vnútri. Chlad jasne vystupuje na steny, podkrovia,
rohy na podlahe alebo na okenné rámy. Rovnako sa stanú viditeľné
vyhrievané telesá v stenách i v podlahe. Je možné presne určiť ich
pozíciu, či dĺžku.
Je možné nájsť únik alebo zle pripojené vykurovanie, nesprávne
osadenú izoláciu alebo skryté diery medzi tehlami, ktoré boli len
omietnuté a nezaizolované. Fotografie zhotovené termografickou
kamerou (termografy) sú často zobrazené spolu s klasickými
fotografiami rovnakého objektu a je možné ich použiť aj pri
historickom vyhodnocovaní - porovnaní tepelnotechnických
vlastností budovy tesne po jej výstavbe a po niekoľkých rokoch
používania. (Je tak napr. možné zistiť degradáciu izolácií a
stavebných materiálov.)
Súvisiaca legislatíva
Smernica č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16.
decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov
Zákon č. 555/2005 (z 8.novembra 2005) o energetickej
hospodárnosti budov
Vyhláška č. 625/2006 (z 22.novembra 2006), ktorou sa vykonáva
zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov
Zákon č. 476/2008 Z. z.
o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej
efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005
Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z.
z. zo 4. novembra 2008
Vyhláška MVRR SR č.
311/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej
hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu
Vyhláška MH SR č.
429/2009 Z. z. o
postupoch pre
energetické audity v priemysle
ENERGETICKÝ
AUDIT
Energetický audit je odborné zhodnotenie súčasného reálneho
energetického stavu prevádzky (komplexu objektov a budov výrobného
areálu – výrobných objektov aj prevádzkových objektov
spoločnosti ako sú sociálne zariadenia, administratívna budova a
pod.).
Čítajte: Rozdiely
medzi energetickou certifikáciou a energetickým auditom
Energetický audit nielen hodnotí energetickú náročnosť výroby a
výrobných objektov, ale aj hľadá možné energetické úspory a navrhuje
opatrenia, ktoré vedú k zníženiu energetickej náročnosti budovy,
komplexu, areálu a tiež vyčísli ich ekonomickú náročnosť
a návratnosť. Výsledkom sú teda konkrétne výstupy o výške
energetických úspor, uvažovaných investičných nákladoch, o
ekonomickom prínose energetických úspor, o environmentálnych
prínosoch navrhnutých opatrení a pod.
Energický audit slúži ako nástroj predovšetkým projektantom, aby
už vo fáze projektovania stavby optimalizovali projekt z hľadiska
energetickej náročnosti. Slúži taktiež pri rozhodovaní o investíciách
do rekonštrukcie budovy.
Obsah a postup spracovania
energetického auditu
A. Základný popis súčasného stavu energetického hospodárstva
identifikácia objektu (zozbieranie pôvodnej projektovej
dokumentácie jednotlivých profesií, vyúčtovanie spotreby energií z
predchádzajúcich rokov),
prehliadka existujúceho stavu budovy, komplexu a technických
zariadení v budove,
diskusia s vlastníkom a dohovor o ďalšom postupe
B. Návrh energeticky úsporných opatrení a ich vyhodnotenie
vypracovanie najmenej 2 variantných riešení s navrhovanými
opatreniami (na základe získaných podkladov). Každý variant opatrení
obsahuje záverečnú energetickú bilanciu (po zrealizovaní súboru
opatrení) a porovnanie so súčasnou energetickou bilanciou,
stanovenie investičných nákladov, úsporu nákladov na energiu,
porovnanie prevádzkových nákladov po realizácii s prevádzkovými
nákladmi súčasného stavu, ekonomické, environmentálne hodnotenie,
emitované množstvo za kalendárny rok predchádzajúci spracovaniu
energetického auditu a predpokladaný stav po realizácii súboru.
písomná správa (všetky zozbierané informácie, popis
hodnoteného objektu, vyhodnotenie energetickej bilancie súčasného a
navrhovaného stavu s výpočtami, stanovenie potenciálu
dosiahnuteľných úspor energie a možných úspor nákladov na energiu)
Poznámka: V energetickom audite nie sú spracované detailné
technické riešenia. To už je úlohou konkrétnych vykonávacích
projektov (stavebných, TZB a pod.), ktoré práve vychádzajú z
energetickej koncepcie odporúčanej v energetickom audite.
Audit sa vypracúva podľa Vyhlášky č. 429/2009.
Čítajte: Energetickí
audítori
Legislatívna povinnosť podľa zákona č. 476/2008 absolvovať
energetický audit:
pre spotrebiteľov energie v priemysle a v
pôdohospodárstve, vykonávajúcich činnosti zapísané v
štatistickej klasifikácii ekonomických činností podľa SK NACE[1]
, ktorí nakupujú energiu pre vlastnú spotrebu a vykonávajú akúkoľvek
činnosť zaradenú do skupín:
A (Poľnohospodárstvo, lesníctvo a
rybolov),
C (Priemyselná výroba),
D (dodávka elektriny, plynu,
pary a studeného vzduchu),
E (Dodávka vody, čistenie a odvod
odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov)
F
(Výstavba ciest a železníc).
podľa celoročnej spotreby energie:
- od 5500 MWh ročne pre
priemyselné podniky
- od 2500 MWh ročne pre pôdohospodárske
podniky
Vyňaté spod povinnosti sú:
energetické podniky, ktoré sa venujú výhradne distribúcii
elektriny, plynu, a nenakupujú elektrinu a plyn pre vlastnú
spotrebu, ale za účelom ich distribúcie konečným spotrebiteľom
vodárenské spoločnosti.
(Pre tieto spoločnosti sú relevantné iné paragrafy Zákona č.
476/2008 Z. z., ktoré upravujú ich povinnosti v súvislosti s
hospodárnym využívaním energie.)
Lehoty prvého hodnotenia energetickej náročnosti podľa
priemernej celkovej ročnej spotreby energie za tri roky alebo do
piatich rokov od uvedenia zariadenia do trvalej prevádzky:
Potom je spotrebiteľ energie povinný aktualizovať energetický
audit raz za päť rokov. Spracovanie energetického auditu nie je ešte
primárne povinné.
Povinnosť zaslať súbor údajov z každého zo zrealizovaných
energetických auditov má podľa zákona energetický audítor, ktorý ich
zrealizoval najneskôr do 31.januára nasledujúceho roku. Spoločnosti,
v ktorej bol audit realizovaný, z toho nevyplývajú žiadne povinnosti
spojené so zasielaním údajov.
Vykonávatelia energetickej certifikácie budov –
energetickí audítori:
Skúšky odbornej spôsobilosti vykonáva a osvedčenie o odbornej
spôsobilosti vydáva Slovenská inovačná a energetická Agentúra
(www.siea.sk).
Zoznam
energetických audítorov vedie Ministerstvo hospodárstva SR,
priebežne aktualizované ho nájdete i na energie-portal.sk.
[1] Toto
rozdelenie činností je zverejnené na stránke Štatistického
úradu http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924 ,
časť Štatistická klasifikácia ekonomických činností, Rev. 2 (2008) –
Vysvetlivky
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.