Prelomový verdikt. Ústavný súd vidí problém vo vyhláške o rozpočítavaní nákladov na teplo

Pravidlá, podľa ktorých musia náklady na centralizované zásobovanie teplom (CZT) znášať aj vlastníci bytov s individuálnym kúrením, odporujú Ústave SR. Na svojom neverejnom zasadnutí o tom včera (6. mája) rozhodlo plénum Ústavného súdu SR.

V článku sa dozviete:

• čo Ústavný súd vytkol vyhláške o rozpočítavaní nákladov na teplo,
• koho sa týkali sporné pravidlá pri bytoch odpojených od CZT,
• prečo museli za teplo platiť aj domácnosti s vlastným kúrením,
• kto podal návrhy na preskúmanie vyhlášky a s akými argumentmi,
• ktoré tri ustanovenia vyhlášky sú podľa súdu protiústavné,
• kedy rozhodnutie nadobudne právne účinky po zverejnení v Zbierke zákonov,
• ako musí ministerstvo upraviť vyhlášku a čo hrozí, ak to neurobí.

Súd tak dal bodku za vecou, ktorou sa od minulého roka zaoberal v nadväznosti na podanie opozičných poslancov. O preskúmanie sporných ustanovení vyhlášky zároveň požiadal aj rimavskosobotský okresný súd.

Návrhy zákonodarcov aj okresného súdu sa týkali vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného na vykurovanie a v teplej vode. Podanie poslancov košický súd prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Vyhovel mu však iba sčasti.

Čoho sa týkali podania

Sporné ustanovenia sa dostalo do vyhlášky MH SR, podľa ktorej sa náklady na teplo a teplú vodu rozpočítavali prvýkrát za rok 2023, teda pri vyúčtovaniach za rok 2023. Náklady za vlaňajší rok 2025 sa budú rozpočítavať podľa novelizovaného znenia účinného od 15. decembra 2024. Správcovia domov (resp. rozpočítavatelia tepla) musia domácnostiam vyúčtovania doručiť do 31. mája 2026.

Rezort hospodárstva v „päťstotrojke“ zaviedol pravidlá, podľa ktorých sa na nákladoch spojených s centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) musia sčasti podieľať aj nenapojené či odpojené byty. Znamená to, že ak má domácnosť vlastný plynový kotol a teplo z teplárne jej v radiátoroch neprúdi, ale ostatné byty v dome na CZT napojené sú, celkové náklady sa rozrátavajú aj na takúto domácnosť.

To, že náklady na teplo z CZT majú sčasti znášať aj nenapojené byty, v roku 2022 ministerstvo presadilo do vyhlášky s argumentáciou, že aj nenapojené byty „získavajú“ teplo prestupmi od susedných bytov a spoločných priestorov napojených na CZT. Na druhej strane prestupy tepla z „odpojených“ bytov opačným smerom k susedom vyhláška nezohľadňuje.

Návrh podaný Okresným súdom Rimavská Sobota, sa týka „živého“ prípadu, ktorý má tento súd aktuálne na stole. Žalobca od súdu žiada, aby bolo určené, že teplo vyúčtované vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním jeho bytu za obdobie 1. 1. 2023 až 31. 12. 2023 v položke „ústredné kúrenie" bolo „tovarom dodaným bez objednávky.“

„Žalobca uplatňuje žalobný návrh v tom smere, aby bola uložená žalovanému povinnosť z dôvodu nevyžiadaného plnenia vyhotoviť žalobcovi opravné vyúčtovanie položky „ústredné kúrenie" (...) tak, že vyúčtovanú sumu 467,02 eur v opravnom účtovnom doklade zmení na 0,“ priblížil okresný súd.

Žalobca namieta, že mu bol účtovaný nedoplatok za položku ústredné kúrenie vo výške 467,02 eur napriek tomu, že toto teplo si žalobca neobjednal a reálne ho ani neodobral, keďže „neexistujú žiadne technické možnosti odberu tepla z ústredného kúrenia, na odber tepla žalobca nemal žiadny dôvod, kedže byt si vykuruje vlastným legálnym individuálnym vykurovaním.“

Druhý návrh, ktorý Ústavný súd prijal od 32 opozičných zákonodarcov, sa takisto týka uplatňovania „päťstotrojky“ pri bytoch odpojených od CZT. Vyhláška MH SR je podľa poslancov v týchto bodoch v rozpore s viacerými časťami článkami ústavy a nie je ani v súlade s ustanoveniami Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež zákona o tepelnej energetike.

„Povinnosť vlastníkov neodoberajúcich teplo z centrálneho zásobovania teplom prispievať na základnú zložku nákladov predstavuje zásah do ich práva pokojne užívať svoj majetok. Tento zásah nie je podľa mienky navrhovateľov v súlade s požiadavkou zákonnosti, keďže nemá oporu v zákone, sleduje síce legitímny cieľ, ale jeho realizácia vedie k nespravodlivej rovnováhe a ukladá jednotlivcom nadmerné bremeno. Navyše narúša legitímne očakávania týchto vlastníkov a mení právne a ekonomické dôsledky ich predchádzajúcich rozhodnutí,“ píše sa v návrhu.

Ako rozhodol súd

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.