Názor. Ak ÚRSO vnúti zodpovednosť za odchýlku, pochová to domáce fotovoltiky aj zdieľanie elektriny

Slovenská energetická politika dlhé roky učí domácnosti najmä jednej veci: zostaň pasívny a počkaj, ako sa o teba postará štát. Keď ceny energií rastú, štát ich zastropuje, zreguluje alebo rozdiel zaplatí z verejných zdrojov.

V roku 2026 síce Slovensko prešlo od pôvodne plošnejších zásahov k takzvanej adresnej energopomoci, ale podľa samotného ministerstva hospodárstva sa pomoc týka približne 90 % domácností. Pri elektrine a plyne sa poskytuje priamo prostredníctvom zvýhodnenej ceny.

Sociálna ochrana zraniteľných domácností je legitímna a potrebná. Otázkou však je, či dlhodobo chceme budovať energetiku, v ktorej je dominantnou odpoveďou na problém ceny jej administratívne potlačenie.

Európska energetická politika sa pritom čoraz viac snaží o druhú polovicu rovnice: nielen spotrebiteľa chrániť, ale umožniť mu, aby časť svojich energetických nákladov ovplyvňoval sám - vlastnou výrobou, akumuláciou, flexibilitou, zdieľaním či riadením spotreby. Aj Európska komisia vo svojom Citizens Energy Package kladie dôraz na spotrebu z vlastnej výroby, energetické komunity a aktívne zapájanie domácností do transformácie. 

Presne preto bol vznik legislatívneho konceptu aktívneho odberateľa taký dôležitý. Namiesto odberateľa, ktorého jedinou úlohou je raz mesačne zaplatiť faktúru, vzniká zákazník, ktorý môže vyrábať elektrinu, ukladať ju, zdieľať, poskytovať flexibilitu a optimalizovať svoju spotrebu. Časť svojich energetických nákladov si tak dokáže riešiť sám.

A potom prišla tlačová správa ÚRSO s názvom „Budúcnosť je aktívny odberateľ.“ Nadpis sľubuje budúcnosť. Samotný text však aktívnemu odberateľovi časť tejto budúcnosti berie.

Vlastná zodpovednosť znamená vlastnú zodpovednosť

ÚRSO vo svojom článku správne píše, že aktívnym odberateľom môže byť domácnosť, malý či stredný podnik, veľká spoločnosť, obec, mesto, samosprávny kraj alebo skupina odberateľov.

Vzápätí však uvádza: „To bude znamenať aj vlastnú zodpovednosť za odchýlku, platbu za prístup do sústavy, kapacitný charakter platieb za odberné miesto, či platbu za využívanie služieb zúčtovateľa odchýlky.“

Ak úrad svoj zámer naformuloval takýmto spôsobom, potom je potrebné rozobrať aj z toho vyplývajúce dôsledky. „Vlastná zodpovednosť za odchýlku“ je v slovenskej energetike konkrétny právny a trhový pojem.

Vyhláška č. 207/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá trhu, v § 16 ods. 1 hovorí jednoznačne: účastník trhu si pre každé OOM volí režim zodpovednosti za odchýlku a môže sa rozhodnúť pre prenesenú alebo vlastnú zodpovednosť. Podľa ods. 2 sa pri vlastnej zodpovednosti stáva subjektom zúčtovania a podľa ods. 4 musí mať uzatvorenú zmluvu o zúčtovaní odchýlky s OKTE. 

Rovnakú architektúru obsahuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. Jeho § 15 ods. 8 priamo umožňuje účastníkovi trhu zabezpečiť zodpovednosť za odchýlku buď zmluvou o zúčtovaní odchýlky so zúčtovateľom odchýlok, alebo zmluvou o prevzatí zodpovednosti za odchýlku s iným účastníkom trhu. Podľa § 15 ods. 9 platí, že ak účastník trhu zmluvu o zúčtovaní odchýlky neuzatvorí, je povinný svoju zodpovednosť za odchýlku preniesť. Zákon teda explicitne pracuje s oboma režimami.

A nad slovenskou úpravou stojí ešte čl. 5 ods. 1 nariadenia EÚ 2019/943. Ten stanovuje, že účastník trhu buď sám vystupuje ako subjekt zúčtovania, alebo svoju zodpovednosť zmluvne deleguje na iný subjekt podľa svojho výberu. Pri aktívnych odberateľoch to osobitne potvrdzuje čl. 15 ods. 2 písm. f) smernice 2019/944. 

Preto je potrebné povedať to presne. Ak by ÚRSO formuláciu, podľa ktorej postavenie aktívneho odberateľa ‚bude znamenať aj vlastnú zodpovednosť za odchýlku‘, pretavil do záväznej úpravy tak, že aktívny odberateľ by nemohol svoju zodpovednosť preniesť na iný subjekt, bola by takáto úprava v rozpore s čl. 5 ods. 1 priamo uplatniteľného nariadenia (EÚ) 2019/943. Súčasne by odporovala dnešnej konštrukcii § 15 ods. 8 a 9 zákona o energetike a § 16 Pravidiel trhu. Pri aktívnom odberateľovi právo delegovať zodpovednosť výslovne potvrdzuje aj čl. 15 ods. 2 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944.

Finančná zodpovednosť za spôsobenú odchýlku? Určite. Povinnosť každého aktívneho zákazníka stať sa subjektom zúčtovania? To je niečo úplne iné.

Máš fotovoltiku? Vitaj medzi subjektmi zúčtovania

Zoberme preto formuláciu ÚRSO doslova. Domácnosť si kúpi fotovoltiku. Prípadne batériu. Začne riadiť spotrebu, zdieľať prebytky alebo poskytovať flexibilitu. Prestáva byť pasívny a časť energetických nákladov sa pokúša pokryť vlastnou investíciou.

A čo znamená vlastná zodpovednosť za odchýlku podľa dnešných pravidiel? Na začiatok finančnú zábezpeku voči OKTE najmenej 20 000 eur. Nejde síce priamo o poplatok, ale o viazané finančné prostriedky – formou hotovosti, bankovej alebo poistnej záruky.

Potom prichádzajú regulované poplatky. Rozhodnutie ÚRSO č. 0082/2026/E stanovuje pre rok 2026 subjektu zúčtovania s vlastnou zodpovednosťou:

• TZO za zúčtovanie, vyhodnotenie a vysporiadanie odchýlok 0,0210 €/MWh,
• ročnú fixnú PZO za prístup do systému zúčtovania 8 656,255 eur bez DPH.

To je približne 721 eur mesačne, ešte pred samotnou platbou za odchýlku.

A tu treba urobiť dôležité odborné rozlíšenie. Spomínaných 0,021 €/MWh nie je cena odchýlky. Je to tarifa za službu zúčtovania. Samotná odchýlka sa finančne vysporiadava podľa zúčtovacej ceny v každej 15-minútovej perióde. Prevádzkový poriadok stanovuje platbu ako súčin veľkosti odchýlky a príslušnej zúčtovacej ceny. Ak v danej zúčtovacej perióde nebola obstaraná regulačná elektrina, zúčtovacia cena je 100 €/MWh. V ostatných periódach sa určuje v závislosti od smeru odchýlky sústavy, ceny odchýlky sústavy a referenčných trhových cien.

Ak by navyše takýto subjekt chcel priamo obchodovať na organizovanom krátkodobom trhu, súčasný cenník pridáva 450 eur ročne fixne a 0,070 €/MWh za organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu. To už začína byť zaujímavá návratnosť päťkilowattovej fotovoltiky.

A čo ak vaša odchýlka vyjde na nulu?

Celá vec má ešte jeden technický rozmer, ktorý je pri domácnostiach podstatný. OKTE pracuje so štvrťhodinovým zúčtovaním. Denné diagramy sa zadávajú v MW s presnosťou na tri desatinné miesta. Najmenší krok nominovaného výkonu je teda 0,001 MW, čiže 1 kW. Pri 15-minútovej perióde predstavuje tento krok 0,25 kWh.

Meranie v distribučných sústavách s priebehovým meraním je poskytované v štvrťhodinovom rozlíšení a s ešte jemnejšou technickou presnosťou. A samotná odchýlka subjektu zúčtovania sa pre každú zúčtovaciu periódu vypočíta v MWh a zaokrúhli na tri desatinné miesta – teda výsledok má granularitu 0,001 MWh, čiže 1 kWh. To má pri malom OOM zaujímavé dôsledky.

Ak by pri bilančnej skupine tvorenej jedným malým OOM vyšiel výsledný rozdiel medzi zmluvne dohodnutým a skutočným množstvom po zohľadnení regulačnej elektriny, agregovanej flexibility a zdieľania napríklad na 0,3 kWh, ide o 0,0003 MWh. Keďže výsledná odchýlka sa podľa Prevádzkového poriadku OKTE zaokrúhľuje na tri desatinné miesta v MWh, výsledkom je 0,000 MWh.

Inými slovami, pri malom aktívnom odbernom mieste môžu existovať zúčtovacie periódy, v ktorých je výsledná odchýlka po aplikovaní pravidiel nulová. Fixný ročný poplatok 8 656 eur však nulový nie je. Ani minimálna zábezpeka 20 000 eur.

Nie je to argument, že domácnosť nikdy odchýlku nevytvorí. Samozrejme, vytvorí ju a pri väčších rozdieloch ju systém zachytí. Ukazuje to však disproporciu medzi profesionálnou infraštruktúrou subjektu zúčtovania a veľkosťou typického domáceho OOM.

Portfóliový efekt: presne to, čo reguláciou zahodíme

A potom prichádza ešte zásadnejšia otázka. Prečo by sme vôbec chceli aktívneho odberateľa vyberať z profesionálne riadeného portfólia?

Profesionálny subjekt zúčtovania nemá jedno OOM. Môže mať stovky, tisíce alebo desaťtisíce odberných a odovzdávacích miest. V jednej štvrťhodine spotrebuje domácnosť A o 1 kWh viac, ako sa čakalo. Domácnosť B o 0,7 kWh menej. Výroba jednej fotovoltiky je nad predikciou, druhej pod ňou. Tieto rozdiely sa na úrovni bilančnej skupiny agregujú.

Prevádzkový poriadok OKTE presne takto pracuje s fyzickými odbermi a dodávkami: hodnoty jednotlivých OOM priradených do bilančnej skupiny sa agregujú a až následne vstupujú do vyhodnotenia za bilančnú skupinu. To je portfóliový efekt. A je to jedna z ekonomických funkcií profesionálneho subjektu zúčtovania.

A práve preto ekonomika zúčtovania nie je lineárna s počtom odberných miest. Profesionálny subjekt zúčtovania môže fixné náklady zúčtovania rozložiť medzi celé portfólio a súčasne využívať prirodzenú kompenzáciu kladných a záporných odchýlok. Samostatné OOM prichádza o obe výhody naraz – o diverzifikáciu aj o rozloženie fixných nákladov.

Výsledok teda môže byť absurdný: regulácia odberateľa oddelí od profesionálneho portfólia, v ktorom sa časť jeho odchýlky prirodzene kompenzuje s inými miestami, a vytvorí mu drahší samostatný režim.

ETRM do každej domácnosti

A tým sa dostávame k praktickej stránke vlastnej zodpovednosti. Subjekt zúčtovania musí OKTE na každý obchodný deň predkladať denné diagramy za svoju bilančnú skupinu a môže ich následne vnútrodenne aktualizovať. Pri profesionálnom portfóliu na to existujú systémy, dátové integrácie, forecasting, automatizované nominácie, obchodný tím a často ETRM.

Čo teda odporučíme domácnosti? Po návrate z práce si otvorí predikciu oblačnosti, skontroluje stav batérie, odhadne večernú spotrebu, aktualizuje diagram a podľa potreby cez obednú prestávku vykoná vnútrodennú korekciu? A ráno môže namiesto kávy skontrolovať odchýlku za predchádzajúci deň.

Možno by sme mohli k dotácii na 5 kWp fotovoltiku rovno pribaľovať licenciu na ETRM, forecasting, nomination gateway a API do IS OKTE. Dodávatelia energetického softvéru by sa pravdepodobne nesťažovali. Úlohou aktívneho odberateľa však nie je stať sa profesionálnym obchodníkom s elektrinou.

ÚRSO má pravdu v jednej podstatnej veci

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.