Reagujeme na vývoj a chceme byť pripravení na rastúci dopyt po elektrine, vraví zástupca prenosovky.
Dekarbonizácia priemyslu neznamená iba výmenu fosílnych palív za “zelenejšie” alternatívy. V mnohých prevádzkach bude súčasťou transformácie aj elektrifikácia výroby, ktorá zvýši nároky na dodávky elektriny. K priemyslu sa pritom pridáva rastúca spotreba súvisiaca s elektromobilitou, tepelnými čerpadlami a pripájaním nových zdrojov energie.
Aby sa elektrina dostala tam, kde ju budú podniky potrebovať, prispôsobiť sa musí aj prenosová a distribučná sústava. Výstavba vedení a elektrických staníc však trvá roky a vyžaduje povolenia, pozemky aj technologické zariadenia, na ktorých dodanie sa čaká čoraz dlhšie. Rozvoj siete tak môže byť jedným z úzkych miest energetickej transformácie.
Práve tieto problémy priblížil na konferencii CARBON DAY / ESG 2026 Karol Kósa, výkonný riaditeľ rozvoja prenosovej sústavy v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS). Upozornil, že pri pripájaní veľkých priemyselných odberateľov nerozhoduje iba požadovaný výkon. Dôležité sú aj možnosti siete v konkrétnej lokalite, náklady na potrebné investície a schopnosť zabezpečiť spoľahlivé dodávky elektriny.
V článku sa dozviete:
- koľko času môže zabrať pripojenie veľkého odberu alebo výstavba nového vedenia 400 kV,
- čo rozhoduje o pripojení veľkého priemyselného odberateľa do prenosovej sústavy,
- prečo sa na pripojenie čaká roky,
- ako má mapa voľných kapacít pomôcť podnikom vybrať vhodné miesto na pripojenie,
- aké možnosti ponúka flexibilné pripájanie odberov a nových zdrojov elektriny.
Pripojenie veľkého priemyselného odberateľa do prenosovej sústavy môže trvať štyri až šesť rokov. Ak treba vybudovať nové vedenie s napätím 400 kV, môže sa čakanie predĺžiť na sedem až dvanásť rokov. Problémom sú povoľovacie procesy, náročná výstavba aj dlhé dodacie lehoty zariadení.
Podľa Kósu bude pripájanie nových priemyselných prevádzok a elektrifikácia existujúcich podnikov čoraz náročnejšia. „Každý z týchto žiadateľov by mal rád pre seba čo najvyššiu kapacitu, ale nie je to len o tej kapacite,“ vysvetlil.
Stovky megawattov nestačia. Rozhoduje aj miesto
Do prenosovej sústavy sa pripájajú predovšetkým energeticky náročné podniky z metalurgie a chemického priemyslu, napríklad Nippon Steel, Slovalco či Duslo Šaľa. Pri takýchto prevádzkach ide spravidla o stovky megawattov. O pripojení však nerozhoduje iba veľkosť požadovaného výkonu, ale aj to, či sieť dokáže zabezpečiť spoľahlivú dodávku elektriny.
Technicky náročné sú napríklad oblúkové pece používané v hutníctve. Ich prevádzka môže spôsobovať prudké zmeny spotreby, preto potrebujú dostatočne “tvrdú”, teda silnú a stabilnú elektrickú sieť.
Dôležitá je aj blízkosť veľkých zdrojov elektriny. Na západnom Slovensku sa nachádzajú napríklad Mochovce, Bohunice, Gabčíkovo a PPC Malženice, plánuje sa nový jadrový zdroj s výkonom 1 200 MW.
Východné Slovensko je v odlišnej situácii, keďže tam nie je veľká systémová elektráreň. Nové priemyselné odbery však možno zásobovať aj prostredníctvom vedení, ktoré privádzajú elektrinu z iných regiónov. Jedno vedenie s napätím 400 kV má podľa zástupcu SEPS prenosovú schopnosť približne 1 400 MW.
„Bez systémových zdrojov je to omnoho nákladnejšie a zložitejšie. Ale aj to sa dá zvládnuť,“ uviedol.
Zostáva vám 62% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.