VSDS
INNOGY
Belimo

Štátom garantovaný monopol v teplárenstve stále pokračuje

Spoločenstvá vlastníkov bytov vyzývajú vládu, aby splnila predvolebný sľub a zrušila teplárenské nevoľníctvo.

Štátom garantovaný monopol v teplárenstve stále pokračuje

Foto: Energie-portal.sk

Vlastníci bytov sa nemôžu úplne slobodne a jednoducho rozhodnúť pri odoberaní tepla pre iný ako existujúci zdroj centrálneho zásobovania teplom. Veľké teplárenské spoločnosti si ešte v roku 2014 prelobovali do zákona o tepelnej energetike viacero ustanovení, ktoré im dávajú do rúk okrem iného aj právomoc vyjadrovať sa k zámeru individuálneho zdroja tepla, teda domovej kotolne.

Obyvatelia bytoviek tak platia za teplo oveľa viac, než by mohli a v podstate sú rukojemníkmi prevádzkovateľov neefektívneho diaľkového vykurovania. O nápravu diskriminačného stavu sa už niekoľko rokov pokúšajú spoločenstvá vlastníkov bytov, zástupcovia malých a stredných podnikateľov, živnostníkov. Vrátane vtedy opozičných poslancov, ktorí sú dnes vo vláde so šancou na zmenu.

V tomto článku sa dozviete:

  • čo zástupcovia spoločenstiev vlastníkov bytov vyčítajú teplárom
  • koľko dokážu domové kotolne ušetriť na nákladoch za teplo oproti centrálnemu vykurovaniu
  • čo si teplári ešte vylobovali v legislatíve okrem praktického monopolu na dodávku tepla
  • ako veľké straty dosahujú rozvody CZT
  • čím argumentujú teplári pri výhodnosti centrálneho zásobovania teplom a čo si o tom myslia správcovia
  • prečo sú dotácie pre OZE zamerané na rodinné domy a ako by sa tiež dal zvýšiť podiel OZE na Slovensku
  • čo vyčítali niekdajší opoziční poslanci zákonu o tepelnej energetike
  • prečo bytový dom v Poprade ušetrí za teplo 10-tisíc eur ročne a bytovka vo Svite nemôže
  • prečo sa presunutím kompetencie rozhodovať o odpojení z CZT na samosprávu nemusí veľa zmeniť
  • čo píšu signatári v liste adresovanom premiérovi Igorovi Matovičovi

Zneužitie akademických štúdií

Spoločenstvá vlastníkov bytov vyčítajú teplárom, a najmä Slovenskému zväzu výrobcov tepla, zavádzanie verejnosti pri argumentovaní o výhodnosti systémov CZT. „Ich aktivita za uplynulé šesťročné obdobie pri obhajovaní svojho monopolného postavenia  na trhu s teplom bola plná demagógie, klamstiev, poloprávd,“ tvrdí Miroslav Verčimák, člen Správnej rady ZSVB na Slovensku.

Vrátane útokov na predkladateľov noviel zákona, zástupcov vlastníkov bytov prevádzkujúcich vlastné domové kotolne, ale aj malých a stredných podnikateľov. „Hanlivo ich nazývajú „kotlikármi“ a obviňujú ich z negatívneho ovplyvňovania  vlastníkov bytov, ktorí sa rozhodujú o stavbe vlastného zdroja.“

„Vlastníci bytov však majú k dispozícii výsledky dosahované pri prevádzke domových kotolní a rozhodujú sa na základe ekonomiky a benefitov domových kotolní, ktoré sú k dispozícii pre všetkých  záujemcov.“  

Teplári vraj dokázali za týmto účelom zneužiť aj akademické prostredie, kde si pomocou vymyslených údajov a parametrov fiktívnych domových kotolní nechali od teoretických odbormíkov za úplatu potvrdiť  výhodnosť prevádzkovania systémov CZT.

„V prípade, ak by boli v štúdiách použité parametre z reálnych domových kotolní, ekonomická a enviromentálna výhodnosť je, naopak, jednoznačne na strane domových kotolní,“ tvrdia správcovia bytov.

Rovnaké množstvo tepla drahšie o 40 – 60 %

Hovoria, že im nejde o likvidáciu systémov centrálneho vykurovania. No deklarovaná výhodnosť by sa mala prejaviť v cene tepla. „Ako je možné, že za rovnaké množstvo tepla majú teplári o 40 – 60 % vyššie ceny tepla oproti nákladom v domových kotolniach?“

„Domové kotolne nemajú ceny za teplo, účtujú len o nákladoch, vlastníci si teplo vyrábajú len pre vlastnú potrebu, bez zisku, bez odpisov, teplo si nepredávajú, nemajú uzatvorené dodávateľsko-odberateľské zmluvy, ktoré sú charakteristické pre trh s regulovanými cenami,“ objasňuje M. Verčimák pre Energie-portal.sk.

„Výstavbou domových kotolní chceme dosiahnuť konkurenčný tlak na ceny tepla z CZT, ktoré by sa mali približovať nákladom v domových kotolniach. Anarchia nemôže nastať. Práve naopak, trh s teplom sa zbaví monopolu, ktorý si určuje aj nevýhodné ekonomické podmienky.“

Podľa vlastníkov bytov je paradoxom, že podobne negatívne nevystupujú teplári aj voči zatepľovaniu bytových domov, čím sa znižuje objem odoberaného tepla. Dôvod má byť jednoduchý. „Vymysleli a do legislatívy si presadili opatrenie, že po zateplení a znížení odberu tepla ešte dva roky profitujú na nedodanom a neodobratom teple. Na trhu s tovarom a službami asi neexistuje iný prípad, keď tovar a službu nedodáte, ale môžete si za to účtovať,“ upozorňuje M. Verčimák.

Sporné argumenty teplárov

Jedným z častých argumentov teplárov proti domovým kotolniam je vraj neekologickosť tohto riešenia. Prax aj konkrétne čísla však hovoria niečo iné.

„Pri výrobe rovnakého množstva tepla v bytovom dome s domovou kotolňou sa spotrebuje zhruba o 21 % menej paliva. Ten rozdiel tvoria straty z primárnych a sekundárnych rozvodov CZT,“ približuje M. Verčimák. To znamená o 21 % menej emisií v porovnaní s veľkými teplárenskými zdrojmi.

Aj argument teplárov s nenutnosťou nakupovania emisných povoleniek je vraj postavený na vode. „To, že musia nakupovať povolenky je ich problém, pretože veľkosťou zdroja a koncentrácie emisií podliehajú platnej legislatíve.“

Povolenky však nakupujú iba veľké zdroje. Ostatné menšie zdroje CZT podliehajú nahlasovacej povinnosti úradom, ktoré vyčíslia platbu za vytvorené emisie. Tú istú povinnosť nahlasovať emisie majú aj domové kotolne a náklady, ktoré súvisia s platbou za emisie, zúčtovávajú do nákladov na vyrobené teplo. Aj domové kotolne teda platia za vytvorené emisie.

Obmedzené dotácie na OZE pre bytové domy

Zmena zákona o tepelnej energetike v roku 2014 však nemá byť jediným aktom lobizmu veľkých teplárenských spoločností. Ich požiadavkám sa mal podriadiť aj systém poskytovania dotácií na OZE.

Slnečné kolektory, kotly na biomasu, tepelné čerpadlá, či fotovoltika sa podporuje hlavne pre inštalácie v rodinných domoch. Bytové domy sa o dotáciu z programu Zelená domácnostiam môžu uchádzať iba na slnečné kolektory a kotly na biomasu, aj to s obmedzenými podmienkami.

„Dotácie sú poskytované prioritne pre rodinné domy, v ktorých bývajú  solventní občania, často samotní politici, ktorí na dotácie nie sú odkázaní. Prevažná väčšina spotrebiteľov a klientov výrobcov tepla býva v bytových domoch“ myslí si František Bednár zo Spoločenstva vlastníkov bytov v Poprade.  

Podľa neho je v týchto podmienkach nereálne, aby sa zvyšoval podiel energie z OZE zdrojov, či znižovala energetická chudoba na Slovensku. „Bez zmeny legislatívy, ktorá umožní občanom - spotrebiteľom  slobodný výber efektívnej výroby  tepla a ohrevu TÚV a súčasne zmení  systém účelového  a neefektívneho  poskytovania dotácií a  zruší obmedzenie výkonu tzv. malého zdroja OZE nad 10 kW pri fotovoltických elektrárňach v bytových domoch, to nebude možné.“

Teplárenské nevoľníctvo kritizovali aj súčasné vládne strany

Pred piatimi rokmi zorganizovali spoločenstvá vlastníkov petíciu za prijatie novely zákona a odstránenie diskriminačného stavu. Podpísalo ju vyše 11-tisíc obyvateľov a odovzdaná bola vtedajšiemu prezidentovi Kiskovi. Ten požiadal vtedajšieho ministra hospodárstva o nápravu. Ministerstvo však naďalej obhajovalo doteraz existujúci stav.

Skupina vtedajších opozičných poslancov za SaS a OĽaNO preto podala podanie na Ústavný súd. Ten rozhodol v roku 2016 o protiústavnosti ustanovenia v paragrafe 10 zákona o tepelnej energetike.  Znenie najdôležitejšieho paragrafu 12, týkajúceho sa záväzného stanoviska v stavebnom konaní pri výstavbe nového zdroja tepla, spochybnené nebolo.  Ani ďalšie podanie poslancov nebolo úspešné. Ústavný súd ho pred pár dňami zamietol. Návrhy na zmenu zákona predkladali pravidelne zhruba každého pol roka vtedajší poslanci opozície – Jozef Viskupič, Karol Galek a Eduard Heger. Neúspešne.

„Už štyri roky sú ľudia v dôsledku jedného lobistického ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení vo vzťahu k miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z tohto nevoľníctva vymaniť, napríklad zriadením vlastnej kotolne a tým pádom zabezpečením efektívnejšieho a lacnejšieho zdroja tepla,“ uviedol vtedajší poslanec a dnešný minister financií za OĽaNO Eduard Heger.

„Dnes sú vďaka tomuto ustanoveniu v zákone zvýhodňovaní aj takí dodávatelia tepla, ktorých centrálne zdroje tepla sú vlastnou vinou technicky zastarané, neefektívne a tým pádom aj drahé. A dopláca na to občan, zákazník, ktorý nemôže prejsť na efektívnejší a lacnejší zdroj tepla.“

Na absurdnosť možnosti v slobodnej spoločnosti zakazovať vlastnú konkurenciu cez štátnu legislatívu upozorňoval viackrát v minulosti aj Karol Galek z SaS, súčasný štátny tajomník ministerstva hospodárstva.

„Je predsa nemysliteľné, aby napríklad hypermarket mohol zablokovať otvorenie novej predajne potravín vo svojom okolí.  Pokiaľ je ľuďom obmedzené právo výberu, ako si budú riešiť teplo, dopadom je najmä prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku.“

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aké dopady má znečistenie ovzdušia na Slovensku? Analytici spočítali úmrtia a náklady

Aké dopady má znečistenie ovzdušia na Slovensku? Analytici spočítali úmrtia a náklady

Znečistenie ovzdušia sa na Slovensku podpisuje pod stovky predčasných úmrtí a náklady v miliardách eur. Pozrite si, aké je znečistenie ovzdušia vo vašom okrese.

Energetické štítky sa v roku 2021 menia. Čo hovorí legislatíva a aké sú povinnosti obchodníkov?

Energetické štítky sa v roku 2021 menia. Čo hovorí legislatíva a aké sú povinnosti obchodníkov?

Nové energetické štítky sa v roku 2021 vracajú k pôvodnej škále od A po G. Dodávatelia musia ku každému výrobky priložiť energetický štítok so správnymi údajmi, ale aj informačný list.

Energetická trieda A0 sa dá dosiahnuť aj s CZT. Kľúčom sú obnoviteľné zdroje

Energetická trieda A0 sa dá dosiahnuť aj s CZT. Kľúčom sú obnoviteľné zdroje

Spĺňa budova požiadavky, ktoré na stavby kladie energetická trieda A0? Ukáže to výpočet založený na faktore primárnej energie a spotrebe energií.