Zástancovia práva na odpájanie od CZT prehrali parlamentný zápas

Návrh poslancov napokon podporilo iba 55 zo 141 hlasujúcich poslancov. Nehlasovali zaň napríklad ani známi opoziční poslanci Miroslav Beblavý (býv. SIEŤ) a Milan Krajniak (SME RODINA).

O čo išlo v zámere?

V návrhu chceli poslanci predovšetkým vrátiť znenie zákona o tepelnej energetike do legislatívneho stavu pred jeho kontroverznou novelou č. 100/2014 Z. z. z roku 2014, ktorá zabránila majiteľom bytov odpojiť sa od dodávateľa tepla v systéme CZT bez jeho súhlasu, teda znemožnila im vypovedať zmluvu bez súhlasu druhej zmluvnej strany.

Novelou sa vtedy do zákona dostali ustanovenia paragrafu 12, podľa ktorých sa pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území stal dodávateľ tepla tzv. dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla zároveň získal postavenie účastníka konania podľa stavebného zákona, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.

Novelu vtedy kritizovali viacerí účastníci trhu ako likvidačnú. „Narazili sme na problémy, máme pozastavené konania na stavebných úradoch, nemôžeme stavať, museli sme robiť redukcie,“ povedal v máji minulého roku pre Aktuálne.sk majiteľ firmy Seting Bratislava Ivan Krechňák, ktorá postavila len v Bratislave okolo 150 kotolní tvrdí. Podobne sa vyjadril aj predseda spoločenstva z Furdekovej ulice v Petržalke Miroslav Verčimák. Ich bytový dom sa od centrálneho dodávateľa odpojil už pred viac ako siedmimi rokmi. „Pri výrobe tepla sme usporili 211-tisíc eur za sedem rokov. Na jednu bytovú jednotku to vychádza v priemere 300 eur ročne,“ priblížil vtedy Verčimák.

Opoziční poslanci preto navrhli novú novelu. Jej dôvody objasnil pre Energie-portal.sk jeden z jej predkladateľov Karol Galek (SaS): „V súčasnosti nastavené podmienky, keď veľké teplárne majú v rámci stavebného konania právo veta a teda možnosť zablokovať výstavbu domovej kotolne sú akýmsi novodobým nevoľníctvom. Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie. Tak, ako je nemysliteľné, aby napríklad hypermarket mohol zablokovať otvorenie novej predajne potravín vo svojom okolí, nemalo by ani byť umožnené, aby miestna tepláreň mohla blokovať zriaďovanie vlastných kotolní vlastníkmi bytov v bytových domoch.“

Proti súčasnému návrhu zákona od Karola Galeka, Jozefa Viskupiča a Eduarda Hegera sa ostro vymedzili lobisti zo Slovenského zväzu výrobcov tepla (celé stanovisko si môžete prečítať tu), ktorí tvrdia, že v návrhu novely sú nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Návrh bude mať podľa nich negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a prehlbuje aj energetickú chudobu. Poukazujú tiež na to, že náklady na teplo z domových kotolní sú podľa nich veľkou neznámou.

Environmentálne vplyvy

„V navrhovanej novele zákona o tepelnej energetike vidíme len opätovnú snahu o individuálne rozparcelovanie systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT), vedúce k rozvratu sústav CZT bez toho, aby sa navrhovatelia čo i len slovom zmienili o tom ako chcú do budúcnosti zabezpečiť bezpečné, enviromentálne prijateľné, energeticky efektívne a nákladovo prístupné riešenie pre všetkých, čo sú dnes zásobovaní teplom zo systémov CZT,“ uviedol Miroslav Obšívaný, predseda predstavenstva SZVT.

Z hľadiska dopadu na životné prostredie Obšívaný tvrdí, že pri decentralizovanej výrobe tepla sa celková potreba primárnej energie pre výrobu tepla nezníži, ale naopak zvýši. Vznikne tiež veľké množstvo komínov, teda tisíce nových zdrojov znečistenia, hlavne v obytných zónach.

Galek v reakcii pre Energie-portal.sk oponuje: „Čo sa týka vplyvu na životné prostredie, tu treba povedať, že nový moderný zdroj tepla pracuje vždy s podstatne lepšou účinnosťou ako zdroje CZT (rozdiel účinnosti je až 24%), čo v praxi znamená, že i množstvo paliva je nižšie, a teda aj priamo úmerne je ponížené množstvo exhalátov. Z pohľadu emisných limitov, tiež treba upozorniť na to, že podľa dostupných informácií, iba 2 zo 6 teplární v štátnom vlastníctve (Žilinská teplárenská a Tepláreň Košice) splnili sprísnené emisné limity pre rok 2016.“

Spory o ekonomickú výhodnosť

Náklady na teplo z domových kotolní sú podľa výrobcov CZT veľkou neznámou. „Okamžité zníženie ceny o cca. 40 %, ktoré sľubujú spoločnosti, ktoré inštalujú individuálne kotolne, sú v podstate len prenosom fixnej ceny zložky tepla (náklady na výstavbu a prevádzku kotolne) do fondu opráv. Tento prenos nákladov do fondu opráv sa prezentuje ako úspora. Preto navrhovatelia a zástupcovia Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku, spoločnosti inštalujúce individuálne kotolne a prevádzkovatelia domových kotolní nechcú v žiadnom prípade pripustiť, aby štruktúra nákladov na teplo pre konečného spotrebiteľa (obyvateľa bytu) z domových kotolní obsahovala všetky náklady na teplo a to aj napriek tomu, že koneční spotrebitelia ich majú právo poznať a to aj v prípade, ak sa uhrádzali prostredníctvom fondu prevádzky, údržby a opráv,“ uviedol Obšívaný.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.