CZT alebo domové kotolne? Prax hovorí v prospech decentralizácie

Zimné obdobie s teplotami vzduchu pod nulou znamená aj potrebu zvýšeného výkonu tepelných zariadení, produkujúcich teplo pre domácnosti. Náklady na jeho dodávku sa v tomto období zvyšujú, no nie pre všetky bytové domy sú také isté.

Spotreba tepla v domácnostiach sa podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla počas veľmi chladných dní začiatkom roku zvýšila o 15 až 20 %. No keďže cena tepla dodávaného z centrálneho zdroja je dvojzložková, vyššia spotreba sa prejavuje iba vo variabilnej časti, ktorá tvorí zhruba 50 – 70 % celkovej ceny.

„Centrálni dodávatelia dokážu reagovať na rozmary počasia a zvýšenú spotrebu tepla veľmi pružne. K plynulej dodávke tepla počas hlavnej vykurovacej sezóny prispieva údržba a revízia tepelných zariadení, ktorú dodávatelia zabezpečujú pravidelne mimo sezóny,” uvádza Miroslav Obšívaný, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Práve dvojzložková cena však má aj druhú stranu mince. Fixná časť sa nemení, predstavuje stále náklady na dodávku tepla a nezáleží od skutočnej spotreby tepla.

Inak povedané, či sa na ohrev vody a vykurovanie minie menej alebo viac tepla, domácnosti platia stále rovnako.

Oveľa flexibilnejší a v konečnom dôsledku aj lacnejší systém dodávky tepla predstavujú domové kotolne.

“Štatisticky nám to vychádza, že cena tepla je nižšia ako z CZT. A to preto, že vieme riešiť danú situáciu okamžite, či pri poklese teplôt alebo náraste,” tvrdí pre Energie-portal.sk Ondrej Pavlanský, viceprezident Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku.

Nižšia spotreba a náklady

“Vlastníme domovú kotolňu už viac ako šesť rokov . Nie je to ešte dosť rokov, ale podľa štastiky ktorú vedieme a to spotreba plynu, tepla pre vykurovanie, množstva vyrobeného tepla na ohrev studenej vody na TÚV, máme ročnú spotrebu menšiu.”

“A to každý rok prijmeme šetriace rozhodnutia a učíme sa prevádzkovať domovú kotolňu pri najnižších nákladoch. Samozrejme, pri súčasnom splnení všetkých zákonom nariadených prehliadok, revízií a kontrol vyhradených plynových zariadení. Podľa štatistiky vieme posúdiť, že spotreba plynu, TÚV a tepla na ohrev TÚV je nižšia.”

Niektoré domové kotolne majú pridružené alternatívne zdroje, ako slnečné kolektory, fotovoltaické panely alebo tepelné čerpadlá a aj týmto spôsobom sa podľa neho dosiahne zníženie ceny tepla.

Hoci o tom centrálni dodávatelia nechcú veľmi hovoriť, v teple dodávanom sieťou potrubí do jednotlivých bytoviek sa značná časť stráca už pri jeho preprave.

“Okrem toho decentralizované domové kotolne si môžu upraviť prevádzkový čas a ďalšie podmienky prevádzky, teda najmä vykurovacie obdobie, či vykurovacie krivky, podľa vlastných potrieb. Prevádzkovatelia si tiež môžu dohodnúť cenu plynu od dodávateľov, keďže trh už je otvorený,” objasňuje O. Pavlanský.

Príklad bratislavskej bytovky

Energie-portal.sk má k dispozícii údaje o nákladoch na vykurovanie a ohrev TÚV v jednom bytovom dome v bratislavskom Ružinove. Od začiatku roku 2015 sa teplo vyrába v domovej kotolni. A hoci sa zimné obdobie v tomto období vyznačovalo nadpriemernými teplotami, porovnateľné teploty boli aj rok predtým.

Ako vyplýva z údajov, ročné náklady na vykurovanie v roku 2014 dosiahli 11 915 eur, náklady na ohrev TÚV 10 029 eur, spolu teda 21 944 eur.

Po inštalovaní domových plynových kotlov na začiatku roku 2015 v celkovej cene do zhruba 7 000 eur (započítané aj úroky z úveru) klesli náklady na vykurovanie na 5 634 eur, čiže medziročne o -53 %, náklady na TÚV na 7 528 eur, čiže medziročne o -25 %.

Celkovo tak obyvatelia bytového domu zaplatili v roku 2015 za vykurovanie a ohrev teplej vody 13 162 eur, čo je o 40 % menej ako rok predtým, keď bolo teplo dodávané z centrálneho zdroja. Investícia do kotlov sa tak viac menej vrátila už po prvom roku prevádzky.

Zákonné prekážky pri odpájaní

Obyvatelia bytoviek majú podľa O. Pavlanského stále záujem o samostatné domové kotolne, lebo chcú ušetriť peniaze, ale brzdí ich zákon. Konkrétne ustanovenia v paragrafe č. 20 zákona 657/2004 o tepelnej energetike, týkajúce sa podmienok skončenia odberu tepla.

Za prekážku považuje O. Pavlanský aj skutočnosť, že prevádzkovateľ centrálneho zdroja tepla sa vyjadruje a zároveň zúčastňuje stavebného konania a tým môže prísť z jeho strany k nesúhlasu s odpojením a výstavbou domovej kotolne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.