Aktuálna kríza obmedzuje aj zahraničné aktivity slovenských energetických firiem.
Rozvoj v sektore slovenskej energetiky v uplynulom období napredoval. Dlho očakávaná dostavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce sa po rokoch prieťahov blíži k dokončeniu.
V oblastí obnoviteľných zdrojov energie (OZE) rozvoj nových zdrojov dlhodobo stagnoval, od minulého roka je však tzv. stop-stav prerušený a nové zdroje je opäť možné pripájať do sústavy.
Súčasná kríza spôsobená pandémiou koronavírusu však bude mať citeľný vplyv aj na tieto strategické oblasti. Aký scenár ďalšieho vývoja sa dá očakávať?
Výpadky dodávok nehrozia
Podľa priebežných údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) spotreba elektriny na Slovensku od začiatku roka klesá a v marci sa prepad spotreby v dôsledku koronakrízy zrýchlil. Stredoslovenská energetika (SSE), napríklad, v týchto dňoch pociťuje pokles spotreby o 15 až 20 %. Spôsobené to je najmä odstávkou veľkých výrobných závodov, napríklad automobiliek.
SEPS sa pripravuje aj na krajný scenár, že bude musieť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike. Spoločnosť tvrdí, že riziko blackoutu je nateraz minimálne, hoci za určitých okolností vzrásť môže.
Hrozba hromadného výpadku dodávok elektrickej energie v súčasnej situácii nie je reálna ani podľa Milan Michalíka zo spoločnosti PPA CONTROLL, ktorá sa venuje prevádzkovaniu energetických sietí, dodávkam elektrosystémov a automatizovaných systémov kontroly a riadenia v oblasti jadrovej a klasickej energetiky, priemyslu a vybavenia budov.
„Elektrárne produkujú dostatok elektrickej energie a v dôsledku obmedzení výroby v priemyselných podnikoch klesá aj spotreba. Okrem toho ideme do energeticky menej náročného ročného obdobia,“ uviedol M. Michalík.
Dodávatelia v problémoch
Aj keď výpadok energie ako takej nehrozí, zníženie odberov energie pre prevádzkovateľov energetických spoločností predstavuje už dnes citeľné finančné straty.
Z vyjadrení SSE vyplýva, že zatiaľ čo pre koncových užívateľov spoločnosť nakúpila elektrinu za fixné čiastky rok dopredu (50 eur za megawatthodinu), v súčasnosti ju predáva so stratou, ktorá sa odhaduje na pol milióna eur týždenne.
Prečítajte si tiež:
Ako upozornila nedávna analýza, aktuálna kríza môže byť značným rizikom aj pre dodávateľov energií a niektorých, najmä menších alternatívnych dodávateľov, môže položiť. Pre nastavenie legislatívy hrozí celému sektoru alternatívnych dodávok elektriny a plynu kolaps.
Dodávatelia preto už teraz apelujú na zákazníkov, aby nečakali do poslednej chvíle a finančné ťažkosti spôsobené koronakrízou vopred konzultovali s dodávateľmi. „Len tak im môžeme pomôcť hľadať obojstranne prijateľné riešenie vzniknutej situácie,“ vysvetlil hovorca SPP Ondrej Šebesta.
Dostavba Mochoviec sa oddiali
Prognózy o konci epidemiologických krízových opatrení sa v priebehu týždňov menia, no odborníci z oblasti energetiky už dnes predpokladajú, že kríza bude mať v nadväznosti na finančné straty dopady na celý energetický sektor.
„Z dôvodu obmedzenia finančných zdrojov na investície a spomalenia realizácie už zazmluvnených projektov nastane spomalenie modernizácie všeobecne,“ pokračuje M. Michalík.
„Oddiali sa dostavba blokov v Mochovciach a bude ohrozená aj koncepcia ekologizácie a využitia obnoviteľných zdrojov elektrickej energie a tepla podľa plánov Európskej komisie,“ upozorňuje expert PPA CONTROLL.
OZE už nemusia byť prioritou
Práve rozvoj v oblasti obnoviteľných zdrojov bol jednou z kľúčových motivácií energetického odvetvia, keďže podľa Európskej únie a jej Smernice o využívaní obnoviteľných zdrojov do konca roka 2025 má dôjsť k prechodu na takzvané účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom.
Vzhľadom na súčasne náročnú finančnú situáciu v ekonomike však zrejme bude potrebné tento termín posunúť. V nadchádzajúcom období sa dá očakávať, že sa do popredia dostane skôr rozvoj energetickej efektívnosti. Inými slovami, bude prioritné zapracovať na vytváraní energetických úspor – či už primárnych, alebo konečných.
Európska únia mala, napríklad, na rok 2020 za spoločný cieľ dosiahnuť maximálnu spotrebu primárnej energie 1 474 Mtoe (» 17,1 PWh) a maximálnu konečnú energetickú spotrebu 1 078 Mtoe (» 12,5 PWh). Či bude tieto plány možné naplniť, je otázne, a zhodnocovať ich bude možné až po prekonaní krízy.
Medzinárodné spolupráce v ohrození
Následky súčasnej krízy sa nebudú týkať iba Slovenska. Ddotknú sa zahraničných spoluprác slovenských firiem, ktoré boli obmedzené a nikto nevie, ako dlho obmedzenia ešte potrvajú.
Najväčším obchodným rizikom je dlhodobý stav ohrozenia, pokles odbytu, pokles investičných aktivít, zníženie rozpočtov na profilaktiku, údržbu a opravy a následne nedostatočná zákazková náplň pre dodávateľské firmy.
Ešte výraznejšie sa podľa M. Michalíka táto situácia dotýka zahraničných aktivít firiem, a to tak priameho výkonu prác na stavbách v zahraničí, ako aj prípravy nových projektov a nových príležitostí.
„Z dôvodu uzatvorenia hraníc a obmedzenia alebo zrušenia leteckej dopravy nie je možné pokračovať v realizácii a uvádzaní diel do prevádzky, nakoľko pri týchto činnostiach je nevyhnutná osobná účasť našich špecialistov. V niektorých kontraktoch doma i v zahraničí sme boli nútení aktivovať články ,vyššia moc‘, musíme predlžovať platnosť bankových záruk a iných finančných nástrojov,“ uzatvára M. Michalík.
Pod označením vyššej moci sa pritom rozumie každá vonkajšia udalosť alebo okolnosť výnimočného a neodvratného charakteru, ktorú zmluvné strany nemohli predvídať a ovplyvniť a ktorá znemožňuje realizáciu zákazky.
O pandémii koronavírusu a jej dopadoch na energetiku nájdete na Energie-portal.sk viac v týchto článkoch.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.