Eversheds Sutherland
VSE
Belimo 2

Treba postupný rozvoj OZE. Chceme postrážiť náklady na podporné služby, tvrdí šéf SEPS (ROZHOVOR)

Kde sa na obnoviteľné zdroje vrhli agresívne, tam teraz riešia problém so stabilitou siete, hovorí Jaroslav Vach.

Jaroslav Vach

Jaroslav Vach / Foto: Energie-portal.sk

  • Publicistika |  18.07.2023 |  Radovan Potočár, Radka Rosenbergová

Nemalo by sa stať, že na jednej strane budeme dotovať rozvoj zelenej energie a na druhej strane nekontrolovane zvýšime potrebu podporných služieb. Tie musí SEPS obstarávať za komerčných podmienok a zaplatia ich všetci občania a hospodárske subjekty Slovenska.

Vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk to hovorí Jaroslav Vach, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS). Do čela SEPS sa vrátil v máji tohto roka, kedy vo funkcii vystriedal Petra Dovhuna, dnes ministra hospodárstva SR.

Šéfa SEPS sme sa pýtali:

  • ako sa bude vyvíjať výroba a spotreba elektriny,
  • prečo uviazlo budovanie OZE po pridelení kapacít,
  • čo sa mení na trhu s podpornými službami,
  • čo bude znamenať pripojenie k platformám MARI a PICASSO,
  • ako sa SEPS pozerá na batérie a agregátorov,
  • ako sa rieši téma jalového výkonu,
  • v akých fázach sa spúšťa Energetické dátové centrum.

Nový jadrový zdroj na východe treba zvážiť

V minulom roku sa spotreba elektriny na Slovensku výrazne znížila. V strednodobom a dlhodobom horizonte ale môžu pôsobiť faktory, ktoré ju zvýšia, napríklad elektrifikácia priemyslu. Aké sú projekcie SEPS ohľadom spotreby a výroby elektriny?

Máme povinnosť aktualizovať Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy, kde dopytujeme všetkých výrobcov od určitého rozsahu a tiež, uskutočňujeme prognózy, ako by sa mohla spotreba vyvíjať. Čím ide o dlhšie časové obdobie, tým sú rozptyly väčšie, je tam viac otázok, na ktoré nepoznáme presnú odpoveď.

Samozrejme, uhlíková neutralita nám ukazuje cieľ. V horizonte roka 2050 môže dôjsť v krajnom variante k zvýšeniu spotreby elektrickej energie až o 100 %, čo znamená navýšenie skoro o 24 TWh.

Spotreba elektriny na Slovensku sa v súčasnosti pohybuje približne v pásme od 28 do 30 TWh. Realistický scenár zvýšenia spotreby do roku 2050 hovorí o navýšení o 14 TWh.

Predikcie závisia od mnohých faktorov. Minulý rok v dôsledku energetickej krízy prišli odporúčania zo strany EÚ, na základe ktorých sa malo pristúpiť k úspore elektrickej energie a bez vážnych dopadov dokázala Európa zredukovať spotrebu o 15 %. Trend pôjde viacerými smermi – k riadeniu spotreby, aby sme elektrickú energiu míňali v časoch, keď je jej prebytok. Denné ceny výrazne kolíšu, čo znamená, že domácnosti aj výrobný sektor sa budú viac orientovať na to, v ktorom časovom intervale je výhodné spotrebovať elektrickú energiu. V dôsledku nárastu by sme sa mali v rámci Slovenska zaoberať myšlienkou dodatočného stabilného zdroja, ktorý by vedel vykryť indikovanú potrebu.

Ak sa pozeráme na možnosti, po odstavení elektrárne Vojany na východe nemáme žiaden zdroj väčšieho rozsahu. Zároveň sa Slovensko snaží o posilnenie tohto regiónu z hľadiska hospodárstva aj ekonomiky. To, že budeme posilňovať našu sieť, aby sme zabezpečili prenos elektrickej energie zo západu na východ, sa nejaví z pohľadu stability a bezpečnosti ako úplne efektívne a racionálne riešenie. Určite by dávalo zmysel zvážiť možnosť nového výrobného zdroja na východnom Slovensku. Alternatívou by mohlo byť jadro alebo paroplynová elektráreň, nakoľko plyn má v taxonómii EÚ dočasnú výnimku, ale nie je bezuhlíkový. V súčasnosti už však existujú spôsoby, ako znižovať jeho uhlíkovú stopu.

Jaroslav Vach | Foto: Energie-portal.sk

Spomenuli ste nárast spotreby o 14 TWh, čo je takmer 50-percentný nárast oproti súčasnosti. S čím tento scenár počíta?

Ide o kombináciu rôznych variantov – elektrifikáciu priemyslu či elektromobility, a zároveň berieme do úvahy aj zelený vodík a s ním spojené možnosti transformácie. Zatiaľ to vyzerá tak, že nejde o najefektívnejší spôsob, avšak niektoré subjekty sa tým pomerne intenzívne zaoberajú.

Elektromobilita podľa mňa nebude najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim spotrebu, oveľa výraznejšie do hry vstúpi, čo sa bude diať v priemysle. Stačí sa pozrieť, aký obrovský vplyv malo na zníženie celoslovenskej spotreby elektriny v minulom roku odstavenie hlinikárne v Žiari nad Hronom. Na druhej strane dekarbonizácia priemyslu a transformácia tepelného hospodárstva budú mať výrazný dopad na vývoj spotreby.

Treba zmeniť podmienky prideľovania kapacít pre OZE

Popri diskusii o novom jadrovom zdroji je na trhu veľmi intenzívny záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov energie. Zo stoviek MW výkonu, ktoré SEPS za posledné roky uvoľnila, je však reálne vybudované len zanedbateľné percento nových elektrární. Čím si to vysvetľujete?

Ide o viacero aspektov naraz a výsledkom je, že napriek nárastu kapacít ich nasadenie nie je také, aké sa očakávalo. Nemáme jasne stanovené pravidlá z hľadiska prideľovania kapacít. Navyše, veľká časť týchto kapacít je blokovaná v prospech veľkých investorov, a tí sa doteraz nerozhodli, že by zrealizovali fotovoltické systémy. Je možné, že časť z nich čakala na dotačnú schému zo strany ministerstva hospodárstva na ich podporu. To mohlo blokovať určitú časť kapacít.

V neposlednom rade sú to aj trhové faktory. Rozvoj obnoviteľných zdrojov sa podpisuje pod menej stabilný objem výroby, čo má v prípade jej nadprodukcie dopad na cenu elektrickej energie na krátkodobých trhoch. Investori zvažujú výšku návratnosti, kde vstupuje riziko vyššej volatility ceny a jej nižšej prediktívnosti. Zvlášť pokiaľ ide o nestabilné zdroje výroby, akými obnoviteľné zdroje sú. Na druhej strane sú tu lokálne a malé zdroje, kde je nárast a vývoj ďaleko úspešnejší.

Malé zdroje v podobe fotovoltických riešení predstavujú najčastejšie inštalácie na rodinných domoch. Ide o tisícky zrealizovaných inštalácií s celkovým výkonom presahujúcim 100 MW. Nespornou výhodou lokálnych a malých zdrojov je, že majú nižšie nároky na budovanie novej infraštruktúry.

SEPS koncom júna komunikovala, že ďalšie kapacity pre OZE uvoľní až po zmene legislatívy. O čo konkrétne má ísť?

Iniciovali sme pracovnú skupinu s ministerstvom hospodárstva a distribučnými spoločnosťami, kde chceme dohodnúť jednotné pravidlá z hľadiska podmienok, za ktorých sa jednotliví investori kvalifikujú na to, aby mohli požiadať o pridelenie kapacity. Chceme sledovať aj proces napĺňania kapacity. Na tom intenzívne pracujeme.

Rovnako sme sa podieľali aj na legislatívnej zmene, ktorá mala tento proces sprehľadniť, zjednotiť a určiť jednoznačné kompetencie. Zmena neprešla, preto pracujeme na dohode s distribučnými spoločnosťami, na základe ktorej bude upravená terciárna legislatíva – technické podmienky, a ktorá by mala napomôcť efektívnejšiemu využívaniu uvoľnených kapacít.

Trh s podpornými službami sa rozširuje

S rozvojom OZE sú spojené aj väčšie nároky na regulovanie sústavy. Ako sa vyvíja dopyt SEPS po podporných službách v kontexte rozvoja OZE?

Pozeráme sa na to nielen z pohľadu našej spoločnosti, ale aj celospoločensky, aby sa nestalo, že na jednej strane dotujeme rozvoj zelenej energie, a na druhej strane zvyšujeme potrebu podporných služieb, ktoré musíme za komerčných podmienok obstarať, pričom ich zaplatia všetci občania a hospodárske subjekty Slovenska.

Na jednej strane majú investori benefit v podobe dotácie, či už cez CAPEXy alebo nejakú feed-in tarifu, alebo akýkoľvek iný systém. Na druhej strane to vyvolá zvýšené náklady na systém. Preto to nerobíme skokovo a snažíme sa veľmi intenzívne komunikovať s našimi partnerskými prevádzkovateľmi sústav v Maďarsku, v Čechách či v Rakúsku a zdieľať ich skúsenosti.

Niektorí sa do toho vrhli veľmi agresívne, a práve teraz riešia problém s vybilancovaním siete a s jej stabilitou. V Čechách boli nútení dokonca obmedziť zelené zdroje a cez Veľkú noc vypnúť niektoré fotovoltiky. Následne ich museli odškodniť za to, že nemôžu vyrábať elektrickú energiu (o prípade sme na Energie-portal.sk bližšie informovali v máji – pozn. red.).

My sa snažíme o to, aby pre všetky subjekty, ktoré sú zaťažené tarifami, nerástli úplne nekontrolovateľne náklady súvisiace so zabezpečením stability sústavy. Na zreteli však, samozrejme, máme i ďalší rozvoj OZE, potrebný vzhľadom na záväzky štátu a klimatické ciele.

Pomôže rozšírenie trhu s podpornými službami o nových hráčov, napríklad agregátorov?

Naša spoločnosť robí všetko pre to, aby sa počet poskytovateľov podporných služieb zväčšil. Čím je viac subjektov, tým je lepšia hospodárska súťaž a objektívnejšie ceny. Minulý rok sme mali 17 účastníkov v ročnom tendri na disponibilitu, kde sme nakontrahovali 62 % z celkovej potreby. Zostávajúcu potrebu kontrahujeme v krátkodobých výberových konaniach.

Prehodnotili sme podmienky – minimálny objem, prevádzkové a technické podmienky – tak, aby počet účastníkov mohol narastať. Už teraz máme nových účastníkov, ktorí nám poskytujú nové podporné služby. Tí vybudovali batériové zdroje primárne pre reguláciu výkonu a frekvencie, teda FCR. Predpokladáme, že agregátori tiež zohrajú svoju úlohu a napomôžu rozšíreniu trhu.

Keď sa pozrieme do Českej republiky, tam bolo rozšírenie pomerne značné. Rozšíril sa trh, objektivizovali sa ceny, a zároveň sa zabezpečila stabilná a bezpečná prevádzka prenosovej sústavy. Pracujeme na pravidlách pre výberové konanie na ďalšie obdobie, samozrejme veľmi úzko spolupracujeme s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, nakoľko oni schvaľujú podmienky či súťažné podklady. Verejne s nimi konzultujeme a robíme všetko pre to, aby sa počet poskytovateľov podporných služieb rozšíril.

Jaroslav Vach | Foto: Energie-portal.sk

Ako sa situácia SEPS zmení po pripojení k platformám MARI a PICASSO? Aký vplyv to bude mať na ceny podporných služieb?

Vďaka pristúpeniu k platformám MARI a PICASSO budeme môcť využívať disponibilitu v rozsahu, ktorý poskytneme do systému. Tým pádom môžeme čerpať podporné služby nielen zo Slovenska, ale zo všetkých účastníckych krajín zapojených do projektu. Vždy sa využíva marginálne najnižšia cena regulačnej energie, ktorá je k dispozícii.

Z hľadiska nákladu a ceny to môže priniesť nárast, ako napríklad v Čechách. Väčšinou je však rast nákladov krátkodobý. Z dlhodobého hľadiska by tento systém mal priniesť určitú stabilizáciu nákladov, dokonca možné zníženie jednotkovej ceny. Dôležité je, že máte oveľa väčšiu stabilitu, napríklad pri výpadku. Pokiaľ je niektorý z poskytovateľov dominantný a nastali by problémy, stabilita môže byť ohrozená. Keď máte účastníkov oveľa viac v rámci platforiem, tak istota zabezpečenia je oveľa vyššia, čo je pre krajinu našej veľkosti väčšinou výhoda.

Tieto systémy by mali tiež prispieť k lepšej bezpečnosti. Uvidíme, aký to prinesie vývoj z hľadiska nákladov. Treba rátať s tým, že celková kapacita zdrojov regulačnej energie môže byť v určitých okamihoch nepostačujúca. Avšak taká situácia by mala nastávať v ojedinelých prípadoch. Preto je našou snahou, aby sme si zachovali aj lokálne produkty – napr. TRV, ktoré nevstupujú do systémov MARI a PICASSO, a ktoré nám každoročne schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Európska legislatíva umožňuje mať v určitom rozsahu aj lokálne produkty, aby sme v prípade problému väčšieho rozsahu mali zdroje, ktoré zabezpečia stabilitu a bezpečnosť našej sústavy.

V iných krajinách Európy sa objavujú iniciatívy prevádzkovateľov prenosových sústav, ktorí budujú vlastné batérie. Neuvažuje takýmto smerom aj SEPS?

Ťažká otázka. Do určitej miery o tom uvažujeme. Máme rozpracovaný jeden projekt, ktorý podlieha schváleniu regulátora. Chceme zanalyzovať kombináciu slnečnej elektriny, úložiska a vlastnej spotreby a či vieme optimalizovať náklady na vlastnú spotrebu tým, že by sme využili tieto zdroje.

V prípade väčšieho rozsahu nad rámec vlastnej spotreby do toho vstupujú legislatívne obmedzenia. Jedna vec je, ak to využívate na vlastnú spotrebu, a iné je, ak batériové úložisko využívate na obchodnú činnosť. Nie som si istý, do akej miery a na aké účely to TSO (prevádzkovatelia prenosových sústav – pozn. red.) v iných krajinách využívajú. V danej oblasti sú v rámci Európy stanovené striktné pravidlá, ktoré sú kontrolované zo strany regulátora.

Jalovina je pálčivý problém

S rozvojom OZE je čoraz aktuálnejšia aj téma jalového výkonu a jeho kompenzácie. Prednedávnom ste v tejto veci objednali štúdiu. Čo od nej očakávate a aké budú ďalšie kroky?

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.