Treba novú jadrovú elektráreň? A kto ju zaplatí? Pýtali sme sa v energetike aj medzi politikmi

Po rokoch sa na Slovensku opäť hovorí o budovaní nového jadrového zdroja. Popri spúšťaní tretieho bloku a budovaní štvrtého bloku JE Mochovce sa témou stala aj úplne nová atómka v Jaslovských Bohuniciach.

Projekt nového jadrového zdroja pripravuje Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), pološtátna spoločnosť, ktorá za týmto účelom vznikla v roku 2009. Úrad jadrového dozoru od nej vo februári 2023 dostal žiadosť o povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia.

Bude Slovensko naozaj potrebovať novú jadrovú elektráreň? A kde nájsť peniaze na financovanie takéhoto projektu? Mapovali sme názory medzi energetikmi, expertmi aj politikmi. Prečítajte si výber z ich reakcií a nižšie odpovede v plnom znení.

Výber z odpovedí

„Len prechod na elektromobilitu po roku 2035 spôsobí, že jeden blok v Mochovciach pôjde na pokrytie dobíjania elektromobilov v osobnej doprave.“

stanovisko JESS (poskytla hovorkyňa Miriam Žiaková)

„Pokiaľ ide o financovanie, možno uvažovať s dodávateľským úverom napríklad zo strany Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), prípadne investičných fondov, podľa toho, kto by nový blok staval.“

Peter Kremský, poslanec NR SR (OľaNO)

„Veľký dôraz treba klásť aj na francúzsku iniciatívu na podporu výroby elektriny z jadra v Európe. Našu účasť v rámci nej považujem za strategický záujem Slovenska na dekády vopred.“

Karol Galek, poslanec NR SR (SaS)

„Súčasná kríza jasne ukázala, že jadrové zdroje majú byť vo vlastníctve štátu a o získaní vlastníctva by mohol štát rozhodne diskutovať aj v prípade existujúcich zdrojov.“

stanovisko Hlas-SD (poskytla hovorkyňa Patrícia Macíková)

„Čo sa týka možnosti súkromného financovania, zaujímavou formou je koncept „Mankala“ z Fínska, fungujúci už od 70-tich rokov. Ide o formu družstevného korporátneho financovania, kde sú riziká veľkých investícií zdieľané.“

Milan Garbiar, energetický konzultant, Deloitte

„Myslím si, že je dobré pozerať sa viac do budúcnosti a zanalyzovať možnosti budovania menších modulárnych jadrových reaktorov, podobne ako plánuje spoločnosť ČEZ v Českej republike do roku 2040.“

Ľubica Ragulová, Ernst & Young

„V krátkodobom a strednodobom horizonte sa rozhodne viac oplatí podporovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Slovensko má obrovský nevyužitý potenciál využívania najmä slnečnej, veternej a geotermálnej energie.“

Ján Karaba, SAPI

„Slnečná a veterná energia sa stali modlou. Energetika sa dá dlho žmýkať, ale dnes žneme výsledky ideologických riešení.“

Peter Líška, VUJE

OTÁZKA: Mal by sa štát usilovať o vybudovanie nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc? Ak áno, aké možnosti financovania vidíte?

Celé odpovede

Ľubica Ragulová, Senior Consultant, Ernst & Young

Celková spotreba energie predstavuje približne 75 % priamych emisií skleníkových plynov v Únii, energetika bola doteraz zodpovedná za produkciu približne 66% z celkového objemu vyprodukovaných emisií na Slovensku, ktoré sa zaviazalo k spoločnému cieľu dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Takáto intenzívna dekarbonizácia v podstate znamená zvyšovanie elektrifikácie, čo vyplýva aj z analýzy scenárov vývoja emisií skleníkových plynov v Slovenskej republike realizovanej SAV, ktorá uvádza, že predpokladaná energetická spotreba Slovenska dosiahne v roku 2050 úroveň 70,51 TWh, čo je viac ako dvojnásobok súčasnej spotreby.

Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodov postupného vyraďovania fosílnych zdrojov a starnúcej existujúcej zdrojovej základne, je nevyhnutné podporovať vznik nových výrobných kapacít. Slovensko má už v súčasnosti výrazne dekarbonizovaný energetický mix, kedy bezuhlíková výroba tvorí približne 78 % celkového energetického mixu. Tento trend je potrebné najmä vzhľadom na spoločné ciele a politiky na úrovni EÚ v oblasti ochrany klímy a udržateľnosti aj naďalej posilňovať.

Aktuálny vývoj na trhu s cenami energií a vojnou na Ukrajine motivoval viaceré krajiny EÚ zaoberať sa otázkou budovania nových jadrových zdrojov. Jadro predstavuje stabilný bezemisný zdroj, ktorý je spoľahlivý a spolu s obnoviteľnými zdrojmi je dôležitou súčasťou nízkouhlíkovej energetiky. V otázke financovania boli doteraz najviac využívaným nástrojom garantované výkupné ceny resp. tzv. contracts for difference (CfD), kedy developer financuje výstavbu jadrovej elektrárne na vlastné náklady a príjmy mu začnú plynúť až vtedy, keď sa spustí výroba elektriny, čo v prípade JE môže samozrejme trvať roky.

Veľká Británia napríklad minulý rok predstavila iný model financovania výstavby jadrových elektrární, tzv. jadrový model RAB (regulated asset base) – ktorý má umožniť spoločnostiam budujúcim nové jadrové zdroje poberať regulované príjmy, financované čiastočne z odvodov od dodávateľov elektriny, ktorí môžu tieto náklady preniesť na svojich spotrebiteľov, pokiaľ sú splnené stanovené licenčné podmienky (t. j. výroba a dodávka elektriny počas celého regulačného obdobia). Aj tento model so sebou nesie určité riziká, najmä v oblasti efektívnosti výstavby JE.

Všeobecne sa ale nedá očakávať, že výstavbu JE je možné realizovať bez nejakej podpory štátu, nakoľko súčasné dianie na trhoch nevytvára stabilné prostredie pre investície do nových väčších zdrojov (akýchkoľvek nielen jadrových) a aj keď Európska komisia pripravuje ich reformu, je nepravdepodobné, že poskytnú dostatočné investičné signály/záruky pre strategické zdroje.

Otázkou v prípade Slovenska, ktorú by mali zodpovedať strategické dokumenty na úrovni štátu, skôr ale ostáva, či je nevyhnutné budovať ďalší veľký jadrový zdroj. Myslím si, že je dobré pozerať sa viac do budúcnosti a zanalyzovať možnosti budovania menších modulárnych jadrových reaktorov, podobne ako plánuje spoločnosť ČEZ v Českej republike do roku 2040. Ich výhoda spočíva okrem iného aj v možnosti dekarbonizácie teplárenstva – jednotlivé menšie modulárne reaktory môžu zásobovať teplom konkrétne oblasti/regióny/mestá.

Peter Kremský, poslanec NR SR (OĽaNO), predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti

Myslím si že štát by mal uvažovať nad takýmto novým zdrojom, keďže elektriny je v Strednej Európe relatívny nedostatok a s nárastom elektromobility a poklesom využívanie zemného plynu sa jej potreba bude výrazne zvyšovať. 

Aj iné štáty plánujú alebo uvažujú s novými jadrovými zdrojmi (Poľsko, ČR), takže alternatívy takejto stratégie by si malo vypracovať aj Slovensko. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.