Eversheds Sutherland
VSE
Belimo

Nováky zatvoria, ale uhlie v slovenskej energetike nekončí. Vyrába sa z neho teplo aj elektrina

Uhlie energetici nahrádzajú najmä plynom, ale plány rátajú aj s geotermálnou energiou a odpadom. Ako je to s uhlím v slovenskej energetike teraz?

uhlie

Foto: Depositphotos

Elektráreň Nováky na konci roka 2023 skončí s využívaním uhlia a Hornú Nitru čaká energetická transformácia. Vykurovanie má zabezpečiť mix nových zdrojov, najmä plynové kotly. Vyrábať elektrinu zas bude fotovoltická elektráreň postavená na skládke stabilizátu z uhoľnej elektrárne.

Uzavretím uhoľnej elektrárne v Novákoch však uhlie v slovenskej energetike nekončí. Stále sa používa v teplárenstve a aj po Novom roku z neho bude pochádzať časť vyrobenej elektriny.

V článku sa dozviete:

  • koľko elektriny sa vlani vyrobilo z uhlia,
  • aká bola spotreba uhlia v teplárňach,
  • kde sa z uhlia stále vyrába elektrina,
  • akými zdrojmi nahrádzajú uhlie teplárne.

Koľko elektriny je z uhlia

V minulom roku pochádzalo z hnedého alebo čierneho uhlia takmer šesť percent zo všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku (približne 25 terawathodín). Bolo to viac, ako vyrobili zdroje spaľujúce biomasu a viac než dvojnásobok v porovnaní s fotovoltickými elektrárňami.

Najväčším výrobcom uhoľnej elektriny bola Elektráreň Nováky, ktorú na prelome rokov 2023/2024 čaká odstavenie. Na svoju výrobu používala hnedé uhlie z Hornonitrianskych baní Prievidza. Prevádzku podporovali dotácie financované cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je obsiahnutá v koncovej cene elektriny.

Súčasťou energetického mixu sú však aj ďalšie zdroje, ktoré využívajú uhlie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), tzv. kogeneráciu. V praxi ide hlavne o teplárne, ktoré technológiou KVET „ozeleňujú“ svoju výrobu. Touto technológiou sa vyrába zhruba polovica tepla dodávaného do sústav centrálneho zásobovania teplom (CZT).

Na takto vyrobenú elektrinu teplárne inkasujú tzv. doplatky, rovnako ako výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), napríklad prevádzkovatelia vodných či solárnych elektrární. Aj táto podpora sa podobne ako uhoľné dotácie financuje cez TPS vyberanú od všetkých odberateľov elektriny.

Celkový podiel uhlia v palivovej základni teplární však postupne klesá. Kým ešte pred piatimi rokmi pochádzala z uhlia zhruba pätina vyrobeného tepla, vlani to bola už iba približne desatina.

Uhlie pritom v teplárenstve ustupuje najmä zemnému plynu, ktorého spaľovanie je spojené s nižšou produkciou emisií. Celková spotreba plynu v teplárnňach vlani stúpla o 473 GWh (+ 5,3 %). Podiel plynu na výrobe tepla tak dosiahol 58 %.

Koľko uhlia teplárne spaľujú

Aj napriek postupnému útlmu uhlia sa ho však v slovenskom teplárenstve stále spaľujú rádovo státisíce ton ročne.

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) všetky slovenské teplárne v minulom roku spotrebovali približne 335-tisíc ton. V predošlom roku 2022 to bolo 411-tisíc ton.

Jednou z teplární, ktoré stále využívajú uhlie, je žilinská tepláreň spadajúca pod štátny MH Teplárenský holding (MHTH). „Spotreba uhlia bola v MHTH Žilina v roku 2022 na úrovni 108 557 ton, od začiatku roka 2023 k dnešnému dňu je spotreba uhlia na úrovni 93 150 ton,“ zhrnula v reakcii na otázku Energie-portal.sk manažérka marketingu a komunikácie MHTH Andrea Devánová.

IPESOFT

V prípade žilinskej teplárne ide o hnedé uhlie. Podnik ho dlhodobo nakupuje zo susednej Českej republiky.

Zmeniť zdroj však v minulom roku musela košická tepláreň, od vlaňajška rovnako patriaca pod MHTH. Tepláreň v Košiciach spaľuje čierne uhlie, ktoré do minulého roka nakupovala z Ruska. Tieto dodávky nahradilo uhlie z rôznych nových zdrojov, vrátane Poľska, USA či Kolumbie.

„V MHTH Košice bola spotreba uhlia za rok 2022 67 396 ton, z toho 28 778 ton bolo T-uhlie a 38 618 ton bolo D-uhlie. V tomto roku, od 1. januára do 31. októbra 2023 bolo spotrebovaných 47 548 ton uhlia, z toho 13 569 ton T-uhlia a 33 979 ton D-uhlia,“ doplnila A. Devánová.

Ako teplárne končia s uhlím

Teplárne volia pri nahrádzaní uhlia rôzne stratégie. Teplárenská spoločnosť Národná energetická, ktorá zabezpečuje centrálne vykurovanie v ôsmich mestách na Slovensku, vyrábala v roku 2006 teplo najmä zo zemného plynu a uhlia. Odvtedy s uhlím skončili úplne a plyn používajú iba ako doplnkové palivo v najväčších špičkách spotreby.

Národná energetická fosílne palivá postupne nahradila drevnou biomasou, ktorá v súčasnosti predstavuje 90 % palivovej základne jej teplární. Zvyšok tvorí slama, teplo zo slnka a tepelné čerpadlá.

„Cena tepla z biomasy je dlhodobo konkurencieschopná akémukoľvek inému spôsobu výroby tepla z uhľovodíkových palív. To, čo dnes vyrábame z biomasy, by sme inak museli vyrobiť z plynu, teda ročne ušetríme 18-20 mil. m3,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Ivan Ďuďák na vlaňajšej diskusii Energie-portal.sk venovanej využívaniu biomasy v teplárenstve.

Drevná štiepka je však iba jednou zo súčastí „skladačky.“ Štatistika ukazuje, že hlavnou náhradou uhlia sa v slovenskom teplárenstve stal zemný plyn. Presadzujú sa však aj ďalšie alternatívy. A niekde už uvažujú aj o tom, ako nahradia plyn.

Viacero systémov CZT na Slovensku využíva napríklad geotermálnu energiu. K mestám s takýmto riešením sa onedlho pridá Kežmarok. „Pri optimistickom scenári využitia geotermu dokážeme spotrebu plynu znížiť z 80 % na 9 %, pri pesimistickom na 20 % podiel plynu na vyrobenom teple,“ priblížil na nedávnej konferencii SAPI primátor mesta Ján Ferenčák.

S geotermálnou energiou ráta tiež veľký projekt štátnych teplárov v Košiciach. Systém CZT by sa tu mal napájať vďaka vrtu pri Ďurkove. Úradnícka vláda na projekt vyčlenila desiatky miliónov eur z európskych zdrojov.

Okrem toho košická tepláreň časť tepla odoberá aj z tamojšej spaľovne, tzv. zariadenia na energetického zhodnocovanie odpadov (ZEVO). To sa aktuálne rozširuje o nový kotol.

ZEVO v Košiciach | Foto: Energie-portal.sk

Čierne uhlie by tak v Košiciach mala nahradiť kombinácia zdrojov, ktorými budú geotermálna energia, ZEVO, budúci geoterm a popri tom aj zemný plyn. Plynové motory nahradili dvojicu starých uhoľných kotlov už v roku 2019.

S úplným koncom uhlia tu štátny holding ráta o rok. „V MHTH Košice bude využívanie uhlia ukončené vo vykurovacej sezóne 2024/2025, to znamená medzi začiatkom novembra 2024 až koncom apríla 2025,“ reagoval A. Devánová.

V Žiline sa štátni teplári uberajú cestou multipalivového kotla, ktorý bude spaľovať drevnú štiepku v kombinácii s tuhým alternatívnym palivom (TAP) z nerecyklovateľného odpadu. Nový kotol sa však podľa plánov dostane do prevádzky až v roku 2026. Dovtedy sa bude tepláreň spoliehať hlavne zemný plyn, pričom v budúcom roku tu plánujú spustiť dve nové kogeneračné jednotky. 

Ecorec

„V MHTH závode Žilina je naplánovaný zostatok uhlia na skládke na konci roka 2024 v objeme 300 ton, predpoklad ukončenia spaľovania uhlia je teda začiatok roka 2025, závisí to od vývoja zostatku uhlia na skládke,“ doplnil A. Devánová.

Pôvodným zámerom štátneho holdingu bolo skončiť s využívaním uhlia vo všetkých svojich prevádzkach už do konca minulého roka 2022. Z tohto plánu ale vlani zišlo.

 
 

Zostáva vám 6% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Plán REPowerEU má dva roky, obnoviteľné zdroje sú kľúčom k energeticky nezávislej Európe

Názor. Plán REPowerEU má dva roky, obnoviteľné zdroje sú kľúčom k energeticky nezávislej Európe

Európa už nikdy nebude vystavená energetickému vydieraniu zo strany Ruska ani iného štátu, píše eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson.

Vodíkové plány vs. realita. Bude čo prepravovať?

Vodíkové plány vs. realita. Bude čo prepravovať?

Európa rieši, odkiaľ vziať vodík. Môžeme mať potrubia, no chýba zdroj. Harmonogramy vodíkových stratégií sú mimo realitu, upozorňuje vedec.

Štvrť miliardy eur za dva mesiace. Koľko stojí dotovanie plynu pre domácnosti v roku 2024

Štvrť miliardy eur za dva mesiace. Koľko stojí dotovanie plynu pre domácnosti v roku 2024

Štát okrem toho dotuje aj elektrinu a plyn. Zo schém pritom neprofitujú len domácnosti.