Nemci zvažujú, že predĺžia prevádzku uhoľných elektrární. Chcú tak znížiť spotrebu plynu

Uhoľné elektrárne, ktoré pomohli stabilizovať nemeckú energetiku po znížení dovozov plynu a odstavení posledných jadrových elektrární, by mohli zostať v prevádzke dlhšie, než sa doposiaľ plánovalo.

Ako pre denník Handelsblatt uviedol hovorca spolkového rezortu hospodárstva, nemecká vláda uvažuje o predĺžení prevádzky uhoľných elektrární, ktoré v roku 2022 spustili v reakcii na napätú situáciu v energetike. Ministerstvo aktuálne rokuje o predĺžení nariadenia, ktoré umožňuje prevádzku hnedouhoľných a čiernouhoľných elektrárni.

Elektrárne by tak mali zostať v prevádzke aj po marci 2024, ktorý sa doposiaľ spomínal ako definitívny termín ich odstavenia. V prípade potreby by elektrárne mali ušetriť zemný plyn a zaistiť bezpečnosť dodávok elektriny a plynu.

Uhoľné elektrárne vyrábajú lacnejšie

Úvahy sa týkajú najmä jedenástich aktívnych elektrární, ktoré opätovne nabehli od októbra 2022. Ich spustenie umožnil vlaňajší zákon, ktorým vláda umožnila dočasné obnovenie ich prevádzky s cieľom znížiť spotrebu plynu.

„V zime 2022/2023 by sme bez ďalších uhoľných elektrární na trhu rozhodne mali problém s dodávkami. Tieto elektrárne potrebujeme, aby nahradili nedostatok plynu z Ruska pri výrobe elektriny,“ povedal pre Handelsblatt šéf energetickej spoločnosti Steag Andreas Reichel.

Na druhej strane analytik Mirko Schlossarczyk z poradenskej spoločnosti Enervis konštatuje, že situácia na nemeckom energetickom trhu je už omnoho menej vypätá ako v minulom roku, k čomu výrazne prispelo zníženie spotreby elektriny a plynu, najmä v priemysle. Myslí si však, že nahradenie uhoľných elektrární plynovými by mohlo potlačiť ceny elektriny nahor.

„Výroba elektriny z uhlia je v súčasnosti lacnejšia ako výroba elektriny z plynu. Preto sa podľa princípu merit order na trhu s elektrinou využívajú najprv uhoľné elektrárne pred plynovými. Ďalšie uhoľné elektrárne tak môžu vytlačiť plynové elektrárne z trhu. Na oplátku sú však akceptované vyššie emisie CO2," vysvetľuje Schlossarczyk.

Prevádzkovatelia elektrární teraz vyzývajú vládu, aby o ďalšom postupe rozhodla čo najskôr. Zdôrazňujú, že budú potrebovať čas na obstaranie uhlia a vykonanie nevyhnutných kontrol.

Z uhlia majú tretinu elektriny

Vlaňajška „uhoľná renesancia“ sa v Nemecku podpísala aj pod prepisovanie energetických štatistík.

Uhoľné elektrárne v najväčšej krajine EÚ vlani zvýšili svoju výrobu o 8,4 %, respektíve o 3,1 percentuálneho bodu. Spolu s ďalšími zdrojmi, najmä veternými elektrárňami, tak uhoľná energetika kompenzovala výpadok jadrovej energie.

„Rovnako ako v predošlých rokoch aj v roku 2022 bolo uhlie hlavným zdrojom na výrobu elektriny v Nemecku,“ konštatuje Spolkový štatistický úrad (Destatis). Predbežné dáta ukazujú, že uhlie dosiahlo v elektroenergetickom mixe podiel na úrovni jednej tretiny (33,3 %). V predošlom roku 2021 to bolo 30,2 %.

Z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pochádzalo celkovo 46,3 % elektriny dodanej do siete, čo bolo v porovnaní s predošlým rokom 2021 (42,3 %) o štyri percentuálne body. Zvyšok, teda 53,7 % pripadal na konvenčné zdroje.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.