Bioplynky už nemajú vyrábať len energiu. Čoraz viac projektov počíta s tým, že z rovnakého bioodpadu vznikne aj hnojivo.
Bioplynové stanice hľadajú nové suroviny aj nové využitie energie. Popri výrobe elektriny sa čoraz viac hovorí o biometáne, ktorý možno vtláčať do plynárenskej siete alebo využívať v doprave. S tým však súvisí aj zmena vstupných materiálov, rozvoj triedeného zberu bioodpadu či digitalizácia celého systému odpadového hospodárstva.
O tom, ako sa mení trh s bioplynom, prečo rastie význam komunálneho bioodpadu a čo ukazujú príklady z Talianska, sa denník ODPADY-PORTAL rozprával na májovom veľtrhu IFAT 2026 v Mníchove s konateľom spoločnosti JRK Slovensko Mariánom Kobolkom.
Biometán sa dnes spomína najmä v súvislosti s bioplynovými stanicami. Vnímate to ako prirodzený ďalší krok?
Primárne áno, či už pri existujúcich alebo nových bioplynových staniciach. Trh sa dnes mení a vznikajú nové iniciatívy aj nové projekty. Spolupracujeme s viacerými partnermi na riešeniach „na zelenej lúke“, najmä tam, kde investori pracujú s heterogénnym materiálom, ktorého zloženie sa počas roka mení.
V takých prípadoch navrhujeme vhodnú technológiu, najčastejšie suchú fermentáciu, a následne aj technológiu na úpravu a dočistenie biometánu. Keďže ide o odpadové materiály, cieľom je zvýšiť ich pridanú hodnotu a efektívnejšie ich energeticky využiť.
Funguje už na Slovensku takýto projekt?
Aktuálne máme viacero projektov rozpracovaných s partnermi, ktorí plánujú do tejto oblasti investovať. Zatiaľ však nejde o dokončené realizácie, ale o projekty vo fáze prípravy a rozvoja.
My v tomto procese vystupujeme ako partner spolu so spoločnosťami Pietro Fiorentini a RENERGON zo Švajčiarska. Spoločne pripravujeme projekty pre klientov, ktorí chcú zvýšiť hodnotu materiálov, ktoré už dnes majú k dispozícii.
Čo konkrétne do projektov prináša Pietro Fiorentini?
Pietro Fiorentini patrí medzi najväčších hráčov v oblasti plynárenských technológií na svete. Ide o globálnu spoločnosť s viac ako osemdesiatročnou tradíciou. Dodáva technológie pre plynárenský sektor aj bioplynové stanice a má samostatnú divíziu zameranú na obnoviteľné plyny. Táto divízia sa venuje technológiám na úpravu bioplynu, výrobe biometánu, skvapalňovaniu oxidu uhličitého či vodíkovým projektom.
Veľkou výhodou je, že všetky kľúčové komponenty si firma vyrába vo vlastných závodoch. Nejde teda o systém vyskladaný od viacerých dodávateľov. Z pohľadu garancií, servisu či zodpovednosti za technológiu je to veľmi dôležité.
Na Slovensku funguje približne stovka bioplynových staníc. Je práve toto cesta ich ďalšieho rozvoja?
Určite áno. Biometán predstavuje prirodzené rozšírenie využitia bioplynu. V praxi ide o to, že bioplyn sa pomocou membránovej technológie a ďalších stupňov čistenia upraví na biometán, teda obnoviteľný zemný plyn v kvalite požadovanej prevádzkovateľom distribučnej siete. Takto vyrobený biometán možno vtláčať do siete, využívať v doprave alebo skladovať a používať neskôr. Dá sa využiť napríklad ako palivo pre zberové vozidlá, autobusy verejnej dopravy.
Dá sa povedať, že v Európe už ide o výrazný trend?
Áno. V mnohých krajinách existujú prevádzkové podpory, ktoré garantujú stabilnú cenu biometánu na obdobie 15 až 20 rokov. Bez takejto podpory by väčšina projektov ekonomicky nevychádzala, pretože výroba biometánu je drahšia než trhová cena zemného plynu.
Pietro Fiorentini zrealizoval po svete viac ako 300 projektov. Trend dlhodobo udávali najmä Francúzsko a Taliansko, čiastočne aj Nemecko. Nové podpory nedávno oznámili aj Česko a Poľsko.
Na Slovensku zatiaľ existovala podpora najmä na výstavbu alebo rekonštrukciu zariadení, nie však na samotnú prevádzku.
Rozhovor s Mariánom Kobolkom na IFAT 2026 | Foto: Denník ENERGIE-PORTAL
To zrejme výrazne ovplyvňuje ekonomiku projektov.
Je to kľúčové. Bez ekonomickej motivácie by sa tieto projekty rozvíjali len veľmi ťažko. Biometán si zaslúži garantovanú cenu práve preto, že ide o obnoviteľné palivo a strategickú sebestačnosť s vyššími výrobnými nákladmi.
Krajiny, ktoré chcú tento segment rozvíjať, preto nastavili rôzne modely podpory.
Na Slovensku sa dnes modernizuje len niekoľko zariadení. Je to podľa vás málo?
Z aktuálnej výzvy idú do modernizácie jednotky zariadení. Vzhľadom na potenciál Slovenska je to podľa mňa málo a ukazuje to aj na to, že podpora nie je úplne optimálne nastavená.
Napríklad v Česku sa počíta s tým, že na biometán sa transformujú stovky bioplynových staníc.
Zároveň však treba povedať, že dôležitá bude aj zmena vstupných surovín. Palivá prvej generácie, ako kukuričná siláž, už nebudú perspektívne. Rastie dopyt po odpadoch a ďalších alternatívnych surovinách.
Vidíte už tento posun aj v praxi?
Áno. Mnohé bioplynové stanice dnes aktívne hľadajú alternatívy a čoraz viac sa zaujímajú o biologický odpad z komunálneho sektora. Transformácia už prebieha, aj keď zatiaľ možno nie tak rýchlo, ako by si trh predstavoval.
Vy však nehovoríte len o samotnej technológii, ale o celom systéme zberu a spracovania bioodpadu.
Presne tak. Nestačí hovoriť o potenciáli bioodpadu, ten bioodpad treba reálne získať. Kľúčové je, aby neskončil na skládke.
Prvým krokom je efektívny triedený zber. Systém musí byť pre obyvateľov pohodlný, adresný a ekonomicky udržateľný. Keď sa podarí získať dostatočné množstvá kvalitného bioodpadu, až vtedy dáva zmysel budovať väčšie zariadenia na výrobu energie alebo hnojív.
Dôležitá je aj digitalizácia. My sa snažíme nastaviť systém tak, aby bolo možné určiť pôvod odpadu, sledovať kvalitu triedenia a následne tieto dáta prepojiť s logistikou, zberom či poplatkami.
Vzniká tak celý ekosystém, kde obyvateľ vidí svoje výsledky, samospráva má dáta a vie efektívnejšie nastavovať systém.
Často spomínate Taliansko. Čím je zaujímavé?
Taliansko patrí medzi európskych lídrov. Veľmi zaujímavý je napríklad región Benátska, kde systém funguje pri miliónoch obyvateľov.
Zber funguje systémom „od dverí“. Nádoby nie sú anonymné, sú priradené ku konkrétnym domácnostiam alebo bytovým domom. Obyvatelia používajú digitálne prístupové systémy, takže je možné presne identifikovať pôvodcu odpadu. To výrazne zvyšuje mieru triedenia.
Veľmi dobrým príkladom je aj verejná spoločnosť Contarina, ktorá zabezpečuje celý systém – od triedenia a digitalizácie cez výrobu kompostu až po výrobu biometánu. Ich zberové vozidlá jazdia práve na biometán vyrobený z kuchynského odpadu od obyvateľov.
Teda odpad sa vracia späť do systému ako energia aj hnojivo.
Presne tak. Dnes už nejde o model „buď energia, alebo hnojivo“. Trendom je prepájanie oboch prístupov.
Najskôr sa z bioodpadu získa energia, napríklad fermentáciou a výrobou biometánu. Následne zvyšný materiál pokračuje do kompostovania a vzniká kvalitné hnojivo. Tým sa ešte viac zvyšuje pridaná hodnota celého procesu.
Rozhovor s Mariánom Kobolkom na IFAT 2026 | Foto: Denník ENERGIE-PORTAL
Ako dlho trvalo, kým sa takýto systém v Taliansku vybudoval?
Približne 15 rokov. Najskôr zaviedli triedený zber, potom digitalizáciu, následne motivačné poplatky a množstvový zber. Súčasne budovali kapacity na vlastné zhodnocovania vytriedených zložiek odpadu. Celé to malo svoju logickú postupnosť.
Môže niečo podobné fungovať aj na Slovensku?
Myslím si, že záujem aj ambícia tu sú. Vidíme to pri viacerých mestách aj regiónoch. Často však narážajú na objektívne prekážky, najmä financovanie triedeného zberu.
V krajinách, kde systém funguje dobre, nie je problém s financovaním vyššej miery triedenia. Na Slovensku síce existujú podpory, ale treba ich správne kombinovať a načasovať.
Ktoré mestá alebo regióny sú podľa vás najbližšie k takémuto modelu?
Pracujeme s mikroregiónmi, ktoré veľmi aktívne sledujú zahraničné príklady a uvažujú o vlastných spoločných riešeniach. Dôležité je spájanie regiónov, pretože pri určitom objeme odpadu začína celý model dávať ekonomický zmysel.
Základom je však vždy komfort pre obyvateľov, jednoduchý systém, ktorý viete kontrolovať a následne efektívna logistika a zhodnocovanie.
Čo je hlavnou motiváciou, aby sa samosprávy do takýchto projektov pustili?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Prvou je environmentálna motivácia – odpad by sme mali vnímať ako zdroj a využívať ho čo najefektívnejšie.
Druhou je ekonomika. Dobre nastavený systém môže byť pre samosprávy aj prevádzkovateľov ekonomicky veľmi zaujímavý. Samosprávam sa ľahšie presadzujú rozhodnutia, ak obyvatelia vidia prínos a výsledky ich osobného zapojenia sa.
A významnú úlohu zohráva aj legislatíva, ktorá vytvára tlak na vyššiu mieru triedenia a zhodnocovania odpadov.
Spoločnosť JRK je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.