Šetriť sa musí – nech to stojí, čo to stojí. Heslo, ktoré vyznieva smiešne pri kalkulácii nákladov, nemôže byť východiskom ani pri znižovaní emisií.
Znižovanie emisií skleníkových plynov možno bez preháňania označiť za hlavný cieľ environmentálnej politiky v mnohých sektoroch, teda nielen v energetike.
Redukciou emisií sa argumentuje pri podpore obnoviteľných zdrojov energie či energetickej efektívnosti, ale aj pri podpore elektromobility, alternatívnych palív v doprave či recyklácie odpadov a tzv. cirkulárnej ekonomiky.
V mnohých prípadoch sa však tieto snahy vyznačujú skôr oduševnenosťou (eufemizmus) než dôslednosťou.
Príkladom je čoraz robustnejšia podpora elektrických áut. Kým „oduševnenosť“ sa v tomto prípade opiera o nespochybniteľný fakt, že elektromobil je auto bez výfuku, dôsledne a poctivo by sme mali brať do úvahy i tú okolnosť, že auto bez výfuku nevyhnutne neznamená auto bez emisií.
Rozhoduje cena batérie
Nová analýza Inštitútu environmentálnej politiky porovnala elektromobily s autami na benzín či naftu z pohľadu nákladov aj ich celkovej uhlíkovej stopy.
Čísla hovoria jasne: s klesajúcou cenou technológií, predovšetkým batérií, sa elektromobily postupne stávajú konkurencieschopnou alternatívou klasických áut.
Porovnanie pritom neberie do úvahy len obstarávaciu cenu áut (ktorá je pri elektromobiloch stále výrazne vyššia), ale náklady počas celého životného cyklu – to znamená aj náklady na pohon – elektrinu, prevádzku a údržbu (ktoré sú zas pri elektromobiloch výrazne nižšie).
Pri takomto komplexnom porovnaní elektromobily vychádzajú už dnes ako alternatíva hodná zváženia. Rovnako komplexný prístup však treba uplatniť aj pri hodnotení elektrických áut z environmentálneho hľadiska.
Tak ako pri ekonomickom porovnaní nemožno vyniesť súd len na základe porovnania nákupnej ceny, nemožno elektromobily a priori označiť za ekologickejšie kvôli tomu, že priamo pri svojej prevádzke nevytvárajú žiadne emisie (BEV) alebo ich produkujú menej (PHEV).
S emisiami je to horšie
Komplexný prístup musí brať do úvahy celkovú uhlíkovú stopu týchto áut. Porovnanie s klasickými autami ukazuje, že pri výrobe elektromobilov vzniká podstatne viac emisií ako pri výrobe áut so spaľovacími motormi a elektrické autá potrebujú určitú dobu len na to, aby svoju uhlíkovú stopu voči klasickým automobilom iba „dorovnali.“
Ak necháme bokom batérie a ich osud po konci životnosti, ďalším kľúčovým parametrom je pôvod elektriny. Označovať elektromobily za ekologickejšiu alternatívu v prípade, že ich poháňa elektrina vyrábaná z uhlia, je číry nonsens. Kým na Slovensku elektromobily vďaka nízkouhlíkovému energetickému mixu elektromobily produkujú na kilometer výrazne menej emisií ako klasické autá, v susednom Poľsku alebo v Číne – v krajine s najväčším počtom elektromobilov na cestách – je rozhodne ekologickejšou voľbou auto na naftu alebo benzín.
Poctivé hodnotenie súhrnnej uhlíkovej náročnosti z hľadiska celého životného cyklu – nielen prevádzky – si vyžadujú aj všetky ďalšie riešenia, ktorých cieľom má byť zníženie celkového množstva emisií.
Na Energie-portal.sk sme nedávno písali o solárnych paneloch a plynových kotloch. Fotovoltika skutočne vyrába elektrinu bez emisií a moderné kondenzačné kotly skutočne znečisťujú menej ako zastarané kotly na tuhé palivo. Koľko emisií skleníkových plynov ale vznikne pri ich výrobe? Akou záťažou budú pre životné prostredie po tom, čo sa stanú odpadom?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.