Eversheds Sutherland
VSE
Belimo 2

Bez výfuku neznamená bez emisií. Aká je uhlíková stopa elektromobilov?

Samotná prevádzka elektromobilov je bezemisná, pri výrobe elektriny ale emisie vznikajú. Celková uhlíková stopa elektromobilov závisí od viacerých faktorov.

elektromobily

Foto: Fotolia

Elektromobil môže za svoj celý životný cyklus vyprodukovať menej i viac emisií ako klasické auto na benzín či naftu. Pri výrobe elektromobilov vzniká výrazne viac emisií ako pri produkcii áut so spaľovacími motormi, koľko emisií vznikne pri prevádzke elektromobilu, závisí najmä od spôsoby výroby elektrickej energie.

Vyplýva to zo štúdie Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA), ktorej cieľom bolo spočítať celkové environmentálne dopady elektrombilov od ich výroby až po zhodnotenie po konci životnosti. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) sa zas pokúsila odhadnúť, koľko emisií vzniká pri prevádzke elektromobilu v slovenských podmienkach.

V tomto článku sa dozviete:

  • od akých faktorov závisí celková uhlíková stopa elektromobilov,
  • ako vychádzajú elektromobily z porovnania uhlíkovej stopy s klasickými autami,
  • koľko CO2 vyprodukuje elektromobil na kilometer na Slovensku.

Výroba elektromobilu znamená viac emisií

Posudzovanie životného cyklu (angl. Life Cycle Assessment, skrátene LCA) je metóda na posúdenie životného cyklu produktu alebo služby z hľadiska celkového pôsobenia na životné prostredie. Meradlo celkovej uhlíkovej stopy v prípade elektromobilov berie do úvahy súhrnné množstvo emisií, ktoré vznikajú pri ich výrobe, prevádzke i po tom, ako sa stanú odpadom.

Výrazný rozdiel medzi uhlíkovou stopou elektromobilov a klasických áut so spaľovacím motorom vzniká už pri ich výrobe. Dôvodom je predovšetkým vysoká spotreba energií pri získavaní a spracovávaní surovín, najmä hliníka, a pri energeticky náročnej produkcii batérií.

„Problémom batérií do elektromobilov je obsah niektorých prvkov a spôsob ťažby a spracovania týchto prvkov. Na trhu existujú batérie na báze lítia, s obsahom olova, niklu, kadmia a menej často aj na báze zinku alebo roztavenej soli. Okrem týchto základných činidiel batérie obsahujú aj iné problematické prímesi ako napr. kobalt. Viaceré tieto prvky sú karcinogénne (kadmium, olovo) alebo ako kovy silno znečisťujú pôdu a vodné zdroje,“ píše sa v analýze IEP.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. zdruzenie-liehu@nextra.sk22.10.2019 (13:40)
    Úvahy o elektromobilite sú prostriedkom na zastieranie iných možností riešenia ochrany životného prostredia. Problém vzniká nerovnováhou medzi produkciou - množstvom oxidu uhličitého vypúšťaného do atmosféry -ktorý vzniká spaľovaním uhlikatých substancii- a medzi tým koľko tohto oxidu uhličitého je schopná -už toľko zdevastovaná príroda- svojou prirodzenou fotosyntézou za pomoci zelených rastlín a slnečnej energie (chlorofyl) rekuperovať do formy bio- / fyto- masy (veď aj uhlie vzniklo vďaka fotosyntéze). Koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší preukázateľne rastie (hoci ešte nedosiahla nedýchateľnú hodnotu) a teda potvrdzuje sa tým, že vyvolaná - vzniknutá nerovnováha neustupuje, ale sa roztvára/narastá. Riešením je recyklácia uhlíka z odpadových zdrojov obsahujúcich uhlík a z oxidu uhličitého vypúšťaného zo stacionárnych zdrojov. Recyklácia je spojená s výrobou syntetických uhľovodíkov využiteľných nielen ako paliva ale aj ako základné chemické suroviny. Zastaviť "uhlíkovú energetiku" nie je možné, pretože v podmienkach Zeme je na ňu naviazaný všetok život ( ľudia, živočíchy, rastliny, mikroorganizmy ), ale recyklovať raz využitý uhlík veľkokapacitným spôsobom je možné, dokonca už aj priemyselne overené. Pozoruhodné je aj to, že "motorári", ktorým sa sprísňujú podmienky pre emisie sa (ešte)neozvali, že na ich splnenie potrebujú "definované" palivá s definovaným priebehom horenia, pretože aj oktánové, aj cetánové číslo udávajú iba vlastnosti (zmesi)konkrétneho paliva (preto sa produkty rôznych výrobcov deklarované identickým číslom chovajú pri spaľovaní v motoroch rôzne). Nakoniec všetky aditivácie palív sú iba o tom, že palivová zmes je komplikovanejšia. Takže existuje možnosť cez dekompozičné tepelné procesy recvyklovat uhlik z druhotnych zdrojov (odpadov) i z CO2 zachyteneho zo stacionarnych zdrojov (napr. kogeneracie a vsetky plynove kotolne). Zo získaného syntézneho plynu vykonat následnú syntézu na výrobu vhodných uhľovodíkov – definovane paliva nedymia. Nakoniec skládkované odpady (mimo odpadu stavebného) majú menej popolovín než má handlovské hnedé uhlie. Lenže kým sa ropa bude spracovávať klasickou frakčnou destiláciou (atmosférickou, vákuovou, aj pomocou hydrogenačného krakovania) tak vlastne sa iné technológie presadzujú obtiažnejšie a najmä v podmienkach postavenia nadnárodnych spoločností. Vývoj spracovania ropy to potvrdzuje. Samozrejme rozdiel je v ľahkých-benzínových ropách voči ťažkým -olejovo/mazutovým ropám, ale existuje aj produkt Orimulzion z veľmi ťažkých frakcii. Recykláciu kovov, skla, papiera poznáme, ale nedostatočne využívame; s plastovými materiálmi je to horšie ako s kovmi, lebo vyžadujú dôkladnejšie triedenie a niektoré typy kompozitného charakteru možno len spaľovať. Doba plastov, ktorá prišla po dobe železnej je významná, priniesla mnohé nové formy materiálov, veľmi užitočných, len ich vynálezci nedoriešili ich recykláciu tak ako to zariadila príroda pre prírodné materiály; Jedno je iste, samotne polyméry všeobecne nie sú škodlivé, lebo pre veľkosť molekuly sa do buniek nedostanú (veď si všimnite skvelé medicinálne hadičky Tygon z PVC). Škodlivé môžu byt prímesi do základných polymérov, no toto je "pole neorané". Tam je aj ťažisko problému recyklácie plastov, pretože parciálne kontaminácie sa zrejme nedajú odstrániť pre nemožnosť absolútneho triedenia takého širokého sortimentu plastov a ich kompozitov aký už dnes existuje (a ďalšie sa popritom stále vyvíjajú) umocneného "ľudským faktorom" obyvateľstva. To je problém nie zálohovania ale následnej využiteľnosti aj vrátených PET-fliaš. Sklo tento problém nemá – prečo teda spoločnosť "nemá záujem" zaviesť aj zálohovanie sklených obalov s priamym črepovaním? V tomto smere je problematika bio-kompatibilných plastov celkom osobitná vzhľadom na úzke a špecifické využitie. Problematika bio-degradabilných plastov je dokonca sekundárna, až okrajová, pretože pri toľkom sortimente sa prakticky nedá zaručiť dosiahnutie biodegradabilnosti za definovaný čas popri nutnosti dodržať pôvodné vlastnostné kriteriá. Julius Forsthoffer

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Priemysel naozaj utečie, ak sa kormidlo neotočí, varujú podniky

Priemysel naozaj utečie, ak sa kormidlo neotočí, varujú podniky

Energeticky náročné podniky narážajú pri dekarbonizácii už na technologické aj ekonomické limity. A vysoké ceny energií.

Potenciál malých vodných elektrární nevyužívame ani z tretiny, tvrdia niektorí experti

Potenciál malých vodných elektrární nevyužívame ani z tretiny, tvrdia niektorí experti

Mnohé vodné stupne na riekach už nefungujú kvôli prírodnému faktoru, ktorý znižuje kapacitu nádrží.

CO2 sa dá redukovať aj inak - Európsky parlament prijal nové nariadenie (PRÁVNY POHĽAD)

CO2 sa dá redukovať aj inak - Európsky parlament prijal nové nariadenie (PRÁVNY POHĽAD)

Európsky parlament schválil predbežné znenie nariadenia o odstraňovaní oxidu uhličitého. Čo to znamená?

X
X
X
X