VSE
VSE
Belimo 2

Sú solárne panely skutočne zelené? Súčasťou ich celkovej stopy sú aj emisie z výroby

Solárne panely „vykompenzujú“ emisie spojené s ich výrobou spravidla za niekoľko rokov prevádzky. Ich celková uhlíková stopa však závisí od viacerých faktorov.

solárne panely

Foto: Fotolia

Solárna energetika je jedným z kľúčových segmentov obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a fotovoltické kapacity vo svete rýchlo rastú. Solárne panely vyrábajú elektrickú energiu zo slnka bez emisií, ich výroba, a nielen tá, ale zanecháva značnú uhlíkovú stopu.

Pri výrobe solárnych panelov sa využívajú žieraviny ako hydroxid sodný či kyselina fluorovodíková, spotrebúva sa voda a v neposlednom rade elektrina. Celková uhlíková stopa solárnych panelov preto do veľkej miery závisí od toho, z akých zdrojov pochádza elektrická energia využívaná pri ich výrobe. Ak je zdrojom elektriny, napríklad, uhlie, environmentálna stopa fotovoltiky rastie.

Posudzovanie životného cyklu (angl. Life Cycle Assessment, skrátene LCA) je metóda na posúdenie životného cyklu produktu alebo služby z hľadiska celkového pôsobenia na životné prostredie. Meradlo celkovej uhlíkovej stopy v prípade zariadení berie do úvahy súhrnné množstvo emisií, ktoré je spojené s výrobou zariadení, produkciou energetických nosičov a napokon i samotnou prevádzkou.

Hoci je solárna energia menším znečisťovateľom životného prostredia než fosílne palivá, nie je úplne bez škvrny. Tú predstavujú niektoré fázy výrobného procesu solárnych panelov, kedy sa uvoľňujú do ovzdušia skleníkové plyny. Zlúčeniny fluóru, dusíka a síry sú oveľa nebezpečnejšie z hľadiska ich vplyvu na ovzdušie ako oxid uhličitý. Nepriame znečisťovanie prostredia možu spôsobiť aj doprava a inštalácia solárnych fotovoltických systémov.

Aby solárne panely „zmazali“ uhlíkovú stopu spojenú s ich výrobou, musia byť v prevádzke niekoľko rokov. Odhadnúť presnú dobu je náročné kvôli množstvu faktorov, ktoré do výpočtu vstupujú. Štúdie zaberajúce sa LCA fotovoltiky však spravidla prichádzajú k záveru, že solárne panely vykompenzujú emisie spojené s ich výrobou pomerne rýchlo.

„Typický solárny panel ušetrí viac ako 900 kg oxidu uhličitého ročne, čo má za následok, že uhlíková návratnosť dosahuje 1,6 roku,“ uvádza The Renewable Energy Hub.

V prípade, že solárne panely vyrábajú elektrinu v oblasti s menším objemom slnečného žiarenia, ich uhlíková návratnosť sa predlžuje. Na severe Veľkej Británie sa táto návratnosť pri slnečnom žiarení do 550 kWh/m2 pohybuje okolo šiestich rokov.

Solárne panely z Číny s dvojnásobnou stopou

Štúdia Northwestern University a amerického ministerstva energetiky z roku 2014 odhalila, že celková uhlíková stopa solárnych panelov vyrábaných v Číne je v porovnaní s európskou produkciou približne dvojnásobná. Hlavným dôvodom je výrazne väčšia uhlíková náročnosť čínskej energetiky a priemyslu.

„Na vyťaženie a spracovanie kremíka pre solárne panely je potrebné veľké množstvo energie a v Číne táto energia pochádza skôr zo špinavších a energeticky menej efektívnych zdrojov než v Európe,“ uviedol Seth Darling, spoluautor štúdie z Argonne National Laboratory s tým, že kľúčovými faktormi sú voľnejšie environmentálne štandardy pre čínske výrobné závody a elektrárne, ako i vysoký podiel výroby elektriny z uhlia.

„Aj keď môže byť ekonomicky atraktívne presúvať výrobu solárnych panelov z Európy do Číny, z pohľadu životného cyklu a environmentálnych dopadov je to menej udržateľné riešenie – obzvlášť ak je motiváciou pre používanie solárnych panelov udržateľná budúcnosť,“ doplnil Fengqi You, ďalší z autorov výskumu.

Výrobcovia sú na údaje skúpi

Uhlíková stopa solárnych panelov sa značne líši nielen podľa krajiny ich pôvodu ale aj v závislosti od výrobcu.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.