INNOGY
INNOGY
Belimo

Stanislav Janiš: Emisné povolenky sa odtrhli od reality, teplárne musia ďalej investovať

Odberatelia tepla z CZT sú diskriminovaní a pod tlakom, odpájanie od CZT by spustilo dominový efekt, hovorí vo veľkom rozhovore šéf Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš.

Stanislav Janiš

Stanislav Janiš / Foto: Energie-portal.sk

Teplárne na Slovensku sa v najbližších rokoch úplne zbavia uhlia a budú investovať do obnoviteľných zdrojov energie (OZE), veľkých tepelných čerpadiel, geotermálnych zdrojov, biomasy či solárnej energie. Čoraz dôležitejšiu úlohu v ich portfóliu bude zohrávať aj výroba elektriny. Centrálne zásobovanie teplom (CZT) bude pri dekarbonizácii energetiky a budov kľúčové.

Tvrdí to Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla, ktorý v rozhovore okrem iného hovorí:

  • čo komplikuje porovnanie ceny tepla z CZT a bytových kotolní,
  • aké faktory znevýhodňujú diaľkové vykurovanie oproti individuálnemu,
  • ako sa emisné povolenky premietajú do ceny tepla z CZT,
  • koľko systémov CZT na Slovensku je v súčasnosti „účinných“ podľa smernice,
  • do ktorých OZE budú slovenskí teplári investovať,
  • akú perspektívu má energetické zhodnocovanie odpadov v teplárenstve,
  • prečo budú teplári vyrábať viac elektriny,
  • ako pri transformácii teplárenstva pomôže Modernizačný fond.

Bytové kotolne nevyrobia teplo lacnejšie

Niektoré bytové domy na Slovensku sa odpojili alebo usilujú odpojiť od CZT s cieľom dosiahnuť finančné úspory. Nedávno sme písali odpojení bytového domu v Spišskej Novej Vsi, vy ste v reakcii na tento článok na sociálnej sieti uviedli, že argumentácia predsedu SVB nesedí. Prečo?

Najväčší problém vidím v tom, že o zložitých problémoch sa nekomunikuje dostatočne do hĺbky. Verejnosti sa podsúvajú ľahké a pútavé články, ako napríklad ten, ktorý ste vo februári uverejnili na Energie-portal.sk.

Ja plne chápem, že to množstvo informácií valiacich sa na nás z každej strany je obrovské. V prípade energetiky a ovzdušia však nejde o ľahké témy.

Na jednej strane sa dá napísať, aké úžasné je odpojiť sa od CZT a koľko eur obyvatelia bytovky akože ušetria, lenže rozobrať treba skutočné celkové náklady a skutočné dopady na okolie. Musíme si položiť otázky, aby sme zistili skutočné odpovede: Aké sú náklady na vybudovanie bytovej kotolne? Koľko stojí údržba? Koľko potom v skutočnosti stojí kWh tepla? Aký vplyv na ovzdušie to bude mať?

Vy poznáte odpoveď?

Áno, poznám. Nedajú sa porovnávať hrušky s jablkami. Jedna cena je verejná, druhá tajná. To, že cena kWh tepla z individuálnych zdrojov je opradená rúškom tajomstva dáva tušiť, že to nie je až tak super ako je prezentované.

Čo sa týka transparentnosti, tak sa môžu od nás učiť. Dnes už nie len naše ceny, ale aj cenové návrhy sú verejné.

Čo sa týka ovzdušia, tu je odpoveď úplne jasná, dopad bude negatívny.

Vezmime si príklad slnečného kolektora. Jeho návratnosť je minimálne 15 rokov. Slnečný kolektor je teda v princípe nenávratná investícia. Navyše, aby sa aspoň ako-tak využíval, potrebujete k nemu akumuláciu, lebo špička spotreby teplej vody je ráno do ôsmej a opäť začína po sedemnástej. Práve vtedy, keď ako na potvoru to slnko nesvieti.

Aj náklady na slnečný kolektor sú však náklady na teplo, rovnako tak aj náklady na akumuláciu a rovnako aj náklady na prevádzku, údržbu. Ak je v bytovom dome plynový kotol, tepelné čerpadlo a ešte aj slnečné kolektory, je vylúčené, aby bola jednotková cena nižšia ako pri CZT.

A to nehovorím o efektívnosti využitia zdrojov. Ak nakombinujete plynový kotol, tepelné čerpadlo a slnečné kolektory, každý z nich bude vyrábať energiu len niektoré hodiny v roku. To nie je efektívne.

Výrobcovia zdrojov a zhotovitelia bytových kotolní by s Vami teraz určite nesúhlasili. Návratnosť investície napríklad v prípade slnečných kolektorov sa väčšinou uvádza podstatne kratšie.

Presne, ako hovoríte: „sa uvádza.“ Počítal a odsledoval to niekto? Investícia, prevádzkové náklady, množstvo vyrobeného tepla... Ja hovorím o bytových kotolniach ako celku.

Viedol som jeden rozhovor o projekte odpojenia od CZT a bol som naozaj zvedavý, ako to vyjde. Bola dohoda, že po realizácii bytovej kotol nedáme čísla dokopy a buď ten projekt potvrdí, že odpájanie od CZT je vhodná cesta, alebo projekt použijeme ako príklad toho, že tadiaľto cesta nevedie.

Výsledok? Ku žiadnym číslam som sa nedostal. Raz to vraj ešte nebolo celkom odsledované, potom som dostal odpoveď, že údaje má správca, neskôr prichádzali ďalšie výhovorky. Napokon som sa dozvedel, že návratnosť bytovej kotolne je päť až šesť rokov.

Lenže, keď som sa spýtal na cenu a financovanie, dozvedel som sa, že bytový dom má dva úvery na 30 rokov. Preto padla otázka, načo potrebujú úvery na 30 rokov pri šesťročnej návratnosti. Na toto som však už nedostal odpoveď a debata skončila.

Stanislav Janiš | Foto: Energie-portal.sk

Aký je teda rozdiel v cene tepla medzi CZT a individuálnym vykurovaním?

Uvedomujem si, že cena je niečo, čo je hmatateľné a citlivé. Ale nie len cena rozhoduje, aj to je realita života. Pri natáčaní jednej relácie, po poldňovej prehliadke konkrétneho zariadenia, odpovedí na množstvo otázok, o systéme CZT a o ovzduší novinárka skonštatovala, že pre spotrebiteľa je kľúčová aj tak cena. A tak som sa jej spýtal, či si kupuje potraviny po záruke, pretože tie sú lacnejšie.

Pri porovnávaní cien je potrebné si uvedomiť jednu základnú vec. Maximálna cena tepla pre dodávateľa tepla z CZT je verejne prístupná na webstránke regulátora. Reálna cena je navyše takmer vždy nižšia. Kto chce vedieť cenu ktoréhokoľvek dodávateľa tepla, môže sa pozrieť na web ÚRSO. Tam nájde variabilnú aj fixnú zložku ceny tepla, má tam webaplikáciu na prepočet ceny a za pár sekúnd zistí cenu tepla v eurách za kilowatthodinu.

Čo sa týka individuálnych výrobcov, ktorí detto zásobujú teplom 30, 40 či 50-bytové domy, akokoľvek by ste sa chceli dopátrať, aké majú ceny alebo aká je štruktúra ich cien, nedozviete sa to. O týchto cenách nevieme v skutočnosti nič viac, než len medializované, „sme lacnejší.“

Dokonca na predvolebnej tlačovke v NR SR za účasti poslancov NR SR zaznelo z úst presadzovateľa odpájania, istého dodávateľa kotlov pre bytové domy, že domácnosť ušetrí až 500 eur ročne, ak si vybuduje vlastný zdroj. Pritom náklady domácnosti na teplo sa pohybujú priemerne okolo 600 až 630 eur ročne vrátane DPH. To znamená, že ak sa bytový dom odpojí od CZT a inštaluje si vlastný plynový kotol, bude platiť 100 až 130 eur za rok?

Žiaľ aj takto sa bojuje proti CZT, a to na pôde NR SR. A nazývajú to „teplárenské nevoľníctvo.“

Uvedomujeme si, že je čo zlepšovať aj v systémoch CZT, preto sa investuje, modernizuje a nie len do toho, čo prikazuje legislatíva. A ak má štát plniť záväzky, ktoré prijal smerom k EÚ, budeme musieť investovať ešte viac, lebo na teplárenstvo bude zavesená veľká časť záväzkov v oblasti klímy, uhlíka a OZE.

Tým zachádzame už k ďalšej téme, zostaňme však ešte pri nákladoch. Prečo je podľa vás dôležité poznať štruktúru ceny tepla z bytových kotolní? Prečo by mala nejaká firma púšťať verejnosť a tým pádom aj konkurenciu do svojej ekonomiky?

Hlavne preto, aby si majiteľ bytu mohol porovnať cenu kWh tepla pred odpojením a po odpojení. A aby sme mohli reálne a verejne porovnávať ich cenu s cenou tepla z CZT.

Akékoľvek zapracovanie všetkých nákladov na zdroj tepla, od projektu, vlastnej investície a prevádzky kotolne sa v cene, ktorú prevádzkovatelia zdrojov rozpočítavajú jednotlivým bytom, neobjavuje.

Akoby nemali žiadne fixné náklady, akoby nemali žiadne prevádzkové náklady. To, čo sa vydáva za cenu tepla, je len cena plynu a táto sa podáva médiám. Všetci sú z toho ohromení, 40 - 50 % úspor. Podľa protagonistov odpájania fixné náklady vraj do ceny nie je možné zahrnúť, pričom sa odvolávajú na akýsi dokument ministerstva financií.

Inými slovami: nie je čo s čím porovnávať. Jedna strana rovnice je verejná, druhá strana rovnice je tajná.

Poznáme rôzne prípady, napríklad zo škôl, kedy sa teplo vyrába tiež „len v plynomeri,“ lebo cena výstavby zdroja tepla nie je zahrnutá v cene tepla. A tak keď dá tepláreň škole ponuku na dodávku tepla zo systému CZT, nemá šancu. Samotný projekt, kúpu kotla, jeho montáž a podobne totiž škole zaplatí jej zriaďovateľ a škola platí zo svojho rozpočtu len za plyn. Potom daná škola tvrdí, že teplo z CZT je drahé.

Súčasťou ceny tepla z CZT je však aj investícia, aj prevádzka zdroja tepla, nie iba palivo. To, že tieto položky účtovne presuniem do inej kolónky, neznamená, že to je zadarmo. A čerešničkou na torte je, ak sa spojí výstavba kotolne spolu so zateplením domu a úspory tepla zo zateplenia sa pripíšu ako úspory z vlastného zdroja.

Príklad škôl, ktorý spomínate, je však veľmi špecifický. V prípade bytových domov neexistuje žiaden „zriaďovateľ,“ ktorý by odberateľom tepla uhradil investíciu do kotolne. A niektoré bytové domy sa aj napriek tomu chcú od CZT odpájať.

 Tam prebieha situácia podobne. Projekt, vlastná investícia kotolne, jej prevádzka sa hradí z fondu opráv bytového domu. Pri škole je to zriaďovateľ, napr. VÚC a pri bytovom dome fond opráv. Samotné vyúčtovanie hospodárenia bytového domu obsahuje v jednej kolónke všetky náklady na správu a prevádzku bytového domu a teplo sa rozpočítava len z nákladov na plyn. Ja som iné vyúčtovanie nevidel.

Problémom je, že v súčasnosti máme systém nastavený tak, že podmienky sú voči spotrebiteľom tepla zo sústav CZT nerovné, zavádzajúce a diskriminačné. V konečnom dôsledku škodia samotným spotrebiteľom tepla z CZT.

Emisné povolenky sa odtrhli od reality

Výroba a dodávka tepla je však regulované sieťové odvetvie. Veľkí dodávatelia tepla majú na svojom území často de facto monopolné postavenie. V čom sú podmienky voči týmto podnikom nerovné a diskriminačné?

Podmienky sú diskriminačné voči spotrebiteľom tepla zo systémov CZT v tom, že ich cena tepla obsahuje množstvo zákonných povinností, platieb, poplatkov, ktoré individuálni spotrebitelia nemajú.

Toto je problém, ktorý sa v iných štátoch rieši tak, že túto diskrimináciu štát odstraňuje tým, že napríklad znížia DPH na teplo z CZT a tým objektivizujú náklady pre obyvateľstvo. Lebo obyvateľ nemôže za to, čo sa príjme v Bruseli, alebo u nás doma v NR SR pre zabezpečenie napríklad čistého ovzdušia.

U nás sa ide presne opačne. Tým, ktorých zaťažili množstvom zákonných povinností a platieb idú robiť konkurenciu tými, čo povinnosti nemajú. A marketingovo to nazvú „teplárenské nevoľníctvo“.

Regulovanému subjektu v regulovanom prostredí idú robiť konkurenciu neregulované spoločnosti bez povinností, teda dodávatelia individuálnych plynových kotlov pri bytových domoch.

Môžeme hovoriť o konkurenčnom prostredí v zásobovaní teplom, pokiaľ je jedna časť dodávateľov tepla regulovaná vecne aj finančne a druhá neregulovaná?

Robiť konkurenciu v regulovanom prostredí neregulovaným subjektom je, diplomaticky povedané, minimálne nepochopenie systému regulácie ako takého.

Podľa zákona o regulácii je tepelná energetika sieťovým odvetvím, rovnako ako elektroenergetika, plynárenstvo, vodné hospodárstvo. Systém CZT je lokálny prirodzený monopol (tak ako vodárenské spoločnosti) vo svojom vymedzenom území, podľa zákona o tepelnej energetike. Keďže sieťové odvetvia sú prirodzený monopol, spadajú pod zákon o regulácii, teda jednoducho povedané, regulátor je ich konkurencia.

Stanislav Janiš | Foto: Energie-portal.sk

Ktoré povinnosti dodávateľov tepla z CZT znevýhodňujú v tom zmysle, že predražujú ich výrobu a dodávky?

Je toho veľmi veľa, spomeniem aspoň niektoré najdôležitejšie aspekty.

Dodávatelia tepla z CZT musia plniť environmentálne povinnosti, ktoré sú stanovené len pre výrobcov tepla v stredných a veľkých zdrojoch znečistenia, teda pre zdroje CZT. Museli preto investovať stovky miliónov eur do ochrany životného prostredia, a to samozrejme navyšuje ceny tepla v systémoch CZT, ekologické teplo je drahšie ako neekologické teplo.

Výsledkom toho je, že dnes je ovzdušie v okolí teplární čistejšie ako ovzdušie na dedinách, kde ľudia vykurujú v zastaraných kúreniskách, na ktoré sa zatiaľ nevzťahujú prakticky žiadne environmentálne požiadavky. Zdroje do 300 kW nemusia plniť takmer nič, len pri kúpe kotla je potrebné spĺňať tzv. ekodizajn, teda parametre stanovené normami, ale po jeho spustení do užívania už prevádzkovateľ kotla nemá takmer žiadne povinnosti, resp. nikto ich nekontroluje, nemusí realizovať žiadne exaktné merania emisií, ktoré vypúšťa do ovzdušia.

V novom zákone o poplatkoch za znečistenie ovzdušia majú byť teraz individuálne zdroje do 300 kW úplne oslobodené od poplatkov za znečisťovanie ovzdušia. A vraj má byť zásadou heslo, že znečisťovateľ platí.

Individuálne zdroje navyše nemusia byť „účinné“ v zmysle smernice o energetickej efektívnosti. Teplárne majú v zmysle všetkých prijatých smerníc povinnosť, vyrábať 50 % tepla z OZE, alebo 50 % z odpadového tepla, alebo 75 % v kombinovanej výrobe, alebo 50 % v kombinácii aby boli považované za „účinné.“ Toto všetko súvisí s klímou, so znižovaním uhlíka, so zlepšovaním ovzdušia.

Pri individuálnych zdrojoch tiež nie je žiadna povinnosť zvyšovať ročne podiel OZE, systémom CZT to ale legislatíva prikáže. V prípade individuálneho vykurovania to štát nepredpíše, tam je to na dobrovoľnosti a tá je motivovaná dotáciami. Ak prevádzkovateľ malého zdroja povie, že OZE aj tak nechce, nič sa nestane.

Spotrebiteľ tepla zo systému CZT platí aj „uhlíkovú daň,“ lebo cena emisných povoleniek sa premieta do ceny tepla. Spotrebiteľ tepla z domovej kotolne „uhlíkovú daň“ neplatí, respektíve ju za neho zaplatí štát, teda všetci daňoví poplatníci. Odberatelia tepla z CZT tým pádom platia za uhlík dvakrát. 

Zobrazovať do 12.10.2021

Ceny emisných povolenie sú v poslednej dobe na historických maximách. Vedeli by ste kvantifikovať, čo to znamená pre koncovú cenu tepla?

Problém je, že kvôli emisným povolenkám sa ďalej roztvárajú nožnice medzi výrobou tepla v individuálnych zdrojoch vykurovania, ktoré nekupujú povolenky CO2, a v zdrojoch nad 20 MW, ktoré sú v systéme EU ETS.

Pri výrobe tepla v plynových zdrojoch to predstavuje vysoký nárast variabilnej zložky ceny tepla. Pri zdrojoch, kde ja ešte aj palivo uhlie, je to ešte viac.

Pri znižovaní v prideľovaní bezodplatných povoleniek CO2 v sektore teplárenstva a náraste ceny uhlíka sa tak celé teplárenstvo a jeho odberatelia dostávajú do ťažkej situácie. Cena uhlíka sa dnes pohybuje na úrovni okolo 37 eur za tonu CO2, čo v cene plynu znamená zvýšenie o deväť eur na megawatthodinu. To sú už úplne šialené sumy.

Štáty nedokázali zabrániť tomu, že pravidla EÚ sú nastavené tak, že obchod s uhlíkom sa stal aj výnosným finančným inštrumentom. Lenže nie pre energetiku a jej spotrebiteľov. Cena uhlíka nie je naviazaná na makroekonomické dianie v EÚ alebo vo svete, nie je naviazaná na nejaké trhy s komoditami ako plyn či ropa, teda na niečo objektívne.

Štáty EÚ umožnili, že cena uhlíka sa tvorí politicky a možno aj špekulatívne. Keďže štáty nezabránili vytvoreniu tohto diskriminačného prostredia pre spotrebiteľov tepla z diaľkového vykurovania, je povinnosťou štátu finančne spotrebiteľa tepla z diaľkového vykurovania kompenzovať.

Stanislav Janiš | Foto: Energie-portal.sk

Vy ste vlani novej vláde navrhli znížiť DPH na teplo zo systémov CZT. Považujete to za systémové riešenie? Je to tak nastavené v niektorej z krajín EÚ?

Mali sme snahu znížiť DPH na teplo z CZT, už v minulom volebnom období, len sme to nestihli. Cena uhlíka začala rapídne rásť v roku 2019, a to sa končilo volebné obdobie.

Zníženie DPH by pomohlo aspoň sčasti kompenzovať diskrimináciu spotrebiteľov tepla z CZT. Zatiaľ sa to však na Slovensku nepresadilo. Pravidelne vyzývame nielen ministra hospodárstva, ale aj ministra životného prostredia sadnúť si za okrúhly stôl. Máme medzinárodne uznávaných odborníkov a musíme byť súčasťou odborných rokovaní na celoštátnej úrovni.

Funguje to napríklad v Čechách. U západných susedov zobrali spomínaný návrh do rúk poslanci snemovne už pri prvom prudkom náraste cien emisných povoleniek v roku 2019, a tým ochránili obyvateľstvo. Jednoducho povedané, mali empatiu so spotrebiteľmi. U nás sa to, žiaľ nepodarilo.

Znížené sadzby DPH na teplo z CZT sú aj v Maďarsku, vo Francúzku, aj v hlavnom meste Slovinska, v Ljubljane je povinné pripájanie k CZT. Štáty, ktoré vidia v týchto systémoch environmentálnu budúcnosť či smart mestá budúcnosti tieto systémy chránia, podporujú a aj budujú nové.

Tvrdíte, že systémy CZT sú z rôznych dôvodov diskriminované. K tomu však treba dodať, že menšie zdroje v bytových kotolniach na druhej strane vykazujú vyššiu účinnosť ako teplárne.

Otázka je, ako sa počíta účinnosť v bytových kotolniach a ako a či vôbec sa sleduje a vyhodnocuje. Tie kotolne, ktoré som ja videl, nemerajú množstvo vyrobeného tepla. To, čo je rozdiel, je, že teplo vyrobené centrálne sa dopravuje rozvodmi do jednotlivých odberných miest a pri tomto vznikajú straty.

Tu je potrebné si uvedomiť, že výrobcovia tepla môžu do ceny tepla premietnuť straty v rozvodoch len do výšky stanovenej legislatívou. Straty sa však z roka na rok radikálne znižujú masívnym investovaním do nových moderných rozvodov, ktoré už kopírujú aj zníženú potrebu tepla.

CZT musí overovať hospodárnosť zariadení, malí kúrenári nemusia. Jediné čo vedia, je, aký objem plynu spotrebovali, ale bez toho, že by merali, koľko tepla z neho vyrobili. O nejakej účinnosti sa preto nedá hovoriť, resp. nie je čo s čím porovnávať, tak ako v cene za teplo.

K tomu znevýhodneniu diaľkového vykurovanie ešte musím dodať, že kým prevádzkovatelia systémov CZT musia mať energetické audity, pri individuálnom vykurovaní táto povinnosť nie je.

Prevádzkovateľ CZT musí tiež overovať meracie zariadenia, napríklad na teplo a teplú vodu, malé zdroje to robiť nemusia, respektíve takéto merače ani nemajú. Teplárne sú povinné dodržiavať štandardy kvality a ak ich nedodržia, platia pokuty. Aké štandardy kvality musia dodržiavať bytové kotolne? A kto ich kontroluje? 

Ak sa na tepelnú energetiku budeme pozerať z úrovne 150 kW plynového kotlíka, nebudeme pre stromy vidieť les.


Mohlo by vás zaujímať:


Čo si dnes, viac ako inokedy v súvislosti s ochranou ovzdušia, znižovaním uhlíka, zvyšovaním podielu OZE na svetovej a európskej úrovni musia jednotlivé rezorty zodpovedné za energetiku a ovzdušie stanoviť, je akým smerom sa vybrať.

Poviem to otvorene, ak sa vydá štát cestou likvidácie tepelnej infraštruktúry a skryje to pod marketingové „tepelné nevoľníctvo“, tak sa vydá cestou výstavy nových komínov na sídliskách, či už pri bytových domoch alebo aj iných budovách, školách, nemocniciach so všetkým čo s tým súvisí, znížením kvality ovzdušia počnúc, cez zvyšovanie uhlíka, potreby primárnych palív a rastom chudoby končiac.

Naši predchodcovia zlikvidovali vykurovanie či už priamo v bytoch, alebo v bytovkách, vytiahli komíny zo sídlisk a postavili jeden vysoký komín, väčšinou na periférii mesta a sídliská zostali čisté.

Ak sa nastúpi trend likvidácie CZT, tak s vykurovaním miest sa stane to, čo sa stalo zlikvidovaním hromadnej dopravy. Ľudia prešli do áut a dnes sa aj na európskej úrovni tlačia peniaze na to, aby sme ľudí vrátili do hromadnej dopravy, lebo ovzdušie, vzduch, ktorý dýchame si treba chrániť. A tento návrat stojí strašné peniaze a vôbec sa nevie, či návrat bude úspešný.

Teplárne budú vyrábať viac elektriny

Pomerne podrobne sme už rozobrali ekonomiku. Druhou stránkou mince je životné prostredie. Vezmime si príklad, kedy bytový dom nahradí teplo z teplárne, ktorá stále využíva aj uhlie, plynovým kotlom alebo OZE. Nie je potom takéto teplo ekologickejšie?

Kvalitné životné prostredie vo vykurovaní najkvalitnejšie zabezpečujú systémy CZT. O tom nie je pochýb. Netreba nám vyjsť ani za hranice, stačí si pozrieť tam, kde sú systémy CZT, alebo aj napríklad na Národný program ochrany ovzdušia SR z roku 2020, kde je jedno z opatrení pripájať sa na systémy CZT. Vaša otázka síce navádza k tomu, že kotolňa na plyn v bytovom dome je lepšia ako teplo z CZT, ale nie je tomu tak.

Po prvé, na Slovensku nie je tepláreň, ktorá využíva len uhlie a po druhé, zdroje, kde je v palivovom mixe aj uhlie, prešli veľkými ovzdušiarskymi investíciami, museli prejsť aj takzvanou denitrifikáciou, teda niečo podobné ako ad blue pri autách, len vo veľkom.

Teplárne teda spĺňajú najprísnejšie ekologické normy. A tieto zdroje sú verejne online monitorované a kontrolované. Žiaľ tieto investície do ekológie, nič nepridali na efektívnosti výroby tepla, pravý opak, zvýšili prevádzkové náklady.

Myslíte si, že ak na sídlisku dnes zásobovanom teplom z CZT postavíte ku každému objektu komín, že bude kvalitnejšie ovzdušie? Lebo o tomto je reč. O znehodnocovaní ovzdušia v husto obývaných územiach.

Ak si zoberieme plynový kotol so spotrebou 1 000 m3 plynu, takýto zdroj vypustí za rok do ovzdušia toľko emisií ako jedno osobné auto pri prejazdení 15 000 km. Jeden bytový dom s približne 48 bytmi spotrebuje na vykurovanie okolo 27 000 m3 plynu ročne.

Takýto malý zdroj pritom nie je nikým exaktne kontrolovaný. Auto musí ísť každé dva roky na emisnú kontrolu, kde sa exaktne skontroluje palivový proces, teda či množstvo emisií vypúšťaných výfukom je v norme. Ak nie, prídete o technické osvedčenie a kým auto neopravíte a neprejde STK, nejazdiť s ním nemôžete. Kotol ako stacionárny zdroj znečistenia takúto povinnosť splniť nemusí.

Pri povolení takýchto zdrojov tepla na sídlisku sa kumulatívne bavíme o výraznom zaťažení ovzdušia najmä NOx vypúšťanými rovno do dýchateľnej vrstvy. O zvyšovaní uhlíka ani nehovorím. Stačí si pozrieť predikciu uhlíka v envirostratégii SR do roku 2030.

Kvalita ovzdušia na sídliskách je priamo úmerná nie iba počtu áut, ale hlavne je úmerná počtu komínov na sídlisku.

Stanislav Janiš | Foto: Energie-portal.sk

Ja som ale použil príklad, kedy teplo z uhlia nahrádza teplo zo zemného plynu. Ľ. Lopatka nám v nedávnom rozhovore povedal, že štátne teplárne sa uhlia definitívne zbavia najneskôr do konca roka 2023. Kedy tak urobia všetky teplárne na Slovensku?

Áno, zástupca majiteľa štátnych teplární pán Lopatka povedal, že do roku 2023 uhlie ako palivo v ich zariadeniach končí. Tak by to malo platiť. Ostatné teplárne majú toto už dávno za sebou. Dnes je uhlie ako súčasť palivového mixu používané len štátnych teplárňach, a to v kombinácii s plynom, alebo biomasou.

Transformácia veľkého štátneho teplárenstva bude spočívať pravdepodobne v palivách zemný plyn a biomasa.

Nedávno ukončená výstavba plynových spaľovacích motorov s výkonom 40 MWe v Teplárni Košice upravila palivový mix uhlie/plyn z 85/15 na cca 50/50. V teplárni Martin po 60 rokoch končí uhlie a palivo tvorí plyn a biomasa. Podobnou transformáciou by mali prejsť aj teplárne vo Zvolene a v Žiline. Čas, kedy zostávajúce teplárne opustia uhlie definitívne, nebude dlhý.

Treba však dodať, že technológie idú dopredu a naše zdroje sú naviac pripravené na zavedenie a poskytovanie novej komodity "chladu" pre priemyselných ako aj komunálnych klientov v rámci existujúcich tepelných sústav.

Pri zachovaní zdravého rozumu a pohľadu na teplárenstvo ako celok, budú systémy CZT pevnou súčasťou smart miest. Týmto budeme schopní ešte navýšiť celkovú ročnú účinnosť systémov CZT a tým sa stať ešte ekologickejším a efektívnejším zdrojom.

Výrazne sa zníži potreba výroby chladu klasickým spôsobom pomocou kompresorových chladičov často využívajúcich neekologické typy chladív nebezpečných pre životné prostredie. Pri stúpajúcej elektromobilite a dopyte po elektrine budeme znižovať potrebu elektriny na výrobu chladu.

Podľa smernice o podpore využívania energie z OZE musia byť do konca roku 2025 všetky systémy CZT vyhodnotené ako účinné, teda musia využívať OZE, odpadové teplo alebo KVET. Aká časť systémov CZT na Slovensku je účinná už dnes?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Uhlie sa vracia do hry, pomáha mu rastúca cena plynu

Uhlie sa vracia do hry, pomáha mu rastúca cena plynu

Celosvetová produkcia elektriny z uhlia by mala v tomto roku vzrásť o 5 % a prekročiť pred-pandemickú úroveň.

Ľ. Lopatka: Investičné náklady na košický geoterm môžu dosiahnuť 45 mil. eur

Ľ. Lopatka: Investičné náklady na košický geoterm môžu dosiahnuť 45 mil. eur

Teplárenský holding chce financovať geoterm a ZEVO cez eurofondy, inak sú zámery ekonomicky nerealizovateľné.

Budúcnosť energetickej efektívnosti je v prepojení energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry

Budúcnosť energetickej efektívnosti je v prepojení energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry

Dodávatelia, distribútori a odberatelia elektriny sú pripravení na dereguláciu trhu. Jej podobu má v rukách ministerstvo hospodárstva a regulátor.