Karol Galek: Odpájanie od CZT zastavil premiér, OZE podporíme cez novú schému

V roku 2021 predložíme veľké novely štyroch energetických zákonov, do platnosti by mohli vstúpiť už k 1. januáru 2022. Tvrdí to štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek (SaS), podľa ktorého slovenskú energetiku v najbližšom období čakajú rozsiahle legislatívne zmeny, ale aj rôzne formy podpory z verejných zdrojov.

V rozhovore Karol Galek priblížil:

• čo je za prudkým nárastom podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku v roku 2019,
• akou sumou chce ministerstvo podporiť nové OZE cez Modernizačný fond,
• ako bude vyzerať repowering existujúcich zelených elektrární,
• čo chce rezort hospodárstva financovať z Plánu obnovy,
• prečo Igor Matovič zastavil zmenu zákona o tepelnej energetike,
• kto by mal rozhodovať o odpájaní domácností od centrálneho zásobovania teplom (CZT),
• aké zmeny prinesie transpozícia Zimného energetického balíčka EK,
• aký potenciál má na Slovensku energetické zhodnocovanie odpadov,
• či ministerstvo počíta s dereguláciou cien za dodávku elektriny a plynu pre domácnosti,
• ako ministerstvo spolupracuje s NAKA v súvislosti s dostavbou Mochoviec,
• kedy bude tretí a štvrtý blok JE Mochovce vyrábať elektrinu.

Podiel OZE vzrástol vďaka lepším dátam

Podiel OZE na koncovej spotrebe energií na Slovensku roky stagnoval okolo 10 – 12 %. Podľa najnovších čísel Eurostatu však v roku 2019 vystrelil na takmer 17 %. Prekvapilo vás to? Čím si ten nárast vysvetľujete?

Potešilo ma, že podľa tohto údaju sme ako krajina už v roku 2019 splnili svoj národný záväzok voči EÚ dosiahnuť 14-percentný podiel OZE do roku 2020. Dnes už môžeme povedať, že teda tých 14 % určite splníme aj za rok 2020. Čísla za rok 2020 pritom môže ešte „zlepšiť“ pokles spotreby energií v tomto roku spôsobený krízou.

Tých 17 % predstavuje podiel na OZE na celkovej hrubej spotrebe energií, čo zahŕňa nielen elektroenergetiku, ale aj dopravu a výrobu tepla a chladu. Za nárast vďačíme najmä výraznému zvýšeniu podielu OZE v sektore vykurovania, ktorý vychádza z toho, že Eurostat nám doteraz nezapočítaval využívanie OZE pri vykurovaní v domácnostiach.

Ak sa pozrieme na konkrétne čísla, podiel OZE zostal v elektroenergetike prakticky rovnaký, ale vo výrobe tepla sa medziročne takmer zdvojnásobil.

Ako je možné, že Eurostat tieto zdroje odrazu začal započítavať? Ostatné krajiny takýto prudký nárast nevykázali. Čaruje Slovensko s číslami?

Na metodike Eurostatu sa nič nezmenilo, zmenili sa však údaje, ktoré sme vykázali. Umožnila to najmä spolupráca štatistického úradu so Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Pochváliť musím ale najmä sekciu energetiky nášho rezortu. Máme tu tím veľmi šikovných ľudí, ktorí urobili to, že porovnali detailné dáta jednotlivých štátov EÚ a vyhodnocovali aj zdroje týchto dát.

Na príklade Českej republiky, ktorá je nám v mnohých podmienkach veľmi podobná, odhalili diskrepanciu v dátach v sektore vykurovania domácností. Teplo vyrobené z OZE v domácnostiach sa u nás vykazovalo prakticky na úrovni nula, započítavali sa tam viac menej iba kogenerácie na báze drevnej štiepky, či bioplyn.

Naši experti v tejto súvislosti oslovili štatistický úrad a SHMÚ, aby vyhodnotili tieto údaje za domácnosti.

Okrem toho tiež mohlo, že v novembri 2020 sme zrealizovali štúdiu v oblasti využívania tepelných čerpadiel. Ani tepelné čerpadlá totiž neboli zahrnuté do údajov, ktoré Slovensko Eurostatu zasielalo.

Mám radosť, že konečne sme sa pozreli aj na tú oblasť teplárenstva, kde sme dlhodobo tvrdili, že máme resty. Zistili sme, že tie resty nespočívajú v tom, že by sa u nás vôbec neinvestovalo, ale v tom, že čísla sme ignorovali.

Dodáte Eurostatu upravené čísla aj za predošlé roky?

Je možné, že Eurostat bude upravovať štatistiku aj spätne podľa toho, aké dáta im poskytneme. Neviem, ako ďaleko vieme ísť do minulosti, ale ja som vďačný už aj za rok 2019. Inak by nám k dosiahnutiu 14 % cieľa mohol pomôcť len výrazný prepad spotreby v tomto roku.

Národný energetický a klimatický plán (NECP) počíta s tým, že podiel OZE bude na Slovensku ďalej rásť. Je možné, že cieľ v tomto pláne sa ešte zvýši? Čo by sa hypoteticky stalo, ak záväzok nebudeme plniť?

Samotný NECP má by adaptovaný vzhľadom k novým zmeneným cieľom, ktoré chcú EÚ dosiahnuť. Od roku 2021 sa majú národné plány vyhodnocovať každé dva roky, čo znamená, že nad plnením cieľov bude priebežná kontrola.

V súčasnosti prebiehajú diskusie, či a akým spôsobom budú ciele záväzné a ako sa ich plnenie bude vymáhať. Postoj Slovenskej republiky je, že pokiaľ sa ciele, napríklad v oblasti znižovania emisií, dramaticky menia, mal by byť presadzovaný princíp technologickej neutrality a malo by byť na jednotlivých štátoch, akou cestou dospejú k jednotlivým cieľom.

Nevyhnutnou podmienkou nie je, že podiel OZE musí ďalej rásť, mnohé štáty EÚ totiž narážajú aj na technické prekážky ich ďalšieho rozvoja. Bude na Únii, ako sa k tomu postaví, ale boli by sme radi, keby nebolo na stole nejaké tvrdé vymáhanie záväzkov či vynútené nákupy podielov v zahraničí. Na Slovensku máme dostatok príležitostí pre využívanie OZE. Trestami sa však domáce úlohy nevyriešia. Navyše čísla chcem vidieť v praxi, nie na papieri.

OZE dostanú novú podporu možno už v roku 2021

Váš rezort plánoval ešte v roku 2020 spustiť prvú veľkú aukciu na výkup elektriny z OZE. Z tohto plánu napokon zišlo, čo ste odôvodnili tzv. historickým dlhom za podporu OZE a VÚ KVET. Existencia tohto dlhu je však známa dlhodobo. Ako teda máme odklad aukcií chápať?

Bohužiaľ po minulých vládach Smeru a ich zásahoch do nezávislosti regulácie nám ostal historický dlh voči distribučným spoločnostiam. Tento mal byť podľa pôvodnej dohody z leta 2020 financovaný zo štátneho rozpočtu. Keďže však tento nie je nafukovací do nekonečna, nakoniec po dohode s ministrom financií nebude týmto spôsobom vysporiadaný v plnej miere, ale jeho časť sa bude musieť financovať aj cez TPS (tarifu za prevádzkovanie systému – pozn. red.). Zo štátneho rozpočtu sa napokon sanuje iba historický dlh za rok 2018.

Keď sme si spočítali, aký dopad na koncové ceny elektriny bude mať dlh za rok 2019 a 2020 a čo by prípadne urobilo ďalšie navýšenie TPS kvôli aukciám, povedali sme si, že ide o principiálnu záležitosť.

Aj keby mali aukcie zvýšiť TPS iba o 10 centov na megawatthodinu, čo ukazovali naše predbežné prepočty, rozhodli sme sa, že nepôjdeme touto cestou. Kým nedáme zo stola tieto historické ťarchy, ktoré sú výsledkom Ficových falošných sľubov o „stabilných“ cenách energií , do žiadnej prevádzkovej podpory pre OZE nemôžme ísť.

Po odklade aukcií ministerstvo začalo hovoriť o schéme investičnej podpory nových zdrojov. Schému má financovať Modernizačný fond. Budete aj tieto priame dotácie rozdeľovať cez aukcie?

Tá schéma má veľmi konkrétne kontúry, už sa dostala aj do indikatívneho zoznamu zámerov financovaných cez Modernizačný fond. Celý návrh vychádza z pôvodnej aukcie, ktorú sme plánovali pre nové OZE formou prevádzkovej podpory.

Modernizačný fond sa nám po rozhodnutí o odklade aukcií ponúkol ako vhodné riešenie, keďže fond môžu využívať rôzne projekty, ktoré prispejú k zníženiu emisií uhlíka. S Ministerstvom životného prostredia sme si možnosti rozobrali na drobné a prišli na to, že cez Modernizačný fond budeme vedieť efektívne podporiť nielen priemysel a teplárenstvo, ale aj OZE, a to tým, že im poskytneme investičnú, nie prevádzkovú podporu.

Túto investičnú podporu by sme chceli súťažiť tak, ako sme to zamýšľali aj pri prevádzkovej podpore. To znamená, že ten kto bude žiadať tú najnižšiu investičnú podporu v pomere k vyrobenej elektrine, bude uprednostnený.

Akým objemom financií chcete nové elektrárne takto podporiť?

Nateraz je otázne, aké prostriedky sa nám podarí z Modernizačného fondu získať, v prvom kole sme preto navrhli konzervatívnych 20 miliónov eur. Ak sa takáto schéma osvedčí, v ďalších kolách pridáme. Myslím si však, že to bude naozaj efektívny spôsob podpory OZE, ktorým nezaťažíme ani štátny rozpočet, ani ceny elektriny, a budeme tu mať nové podporené zdroje zelenej energie.

V rámci svojej prevádzky potom tieto nové elektrárne už budú normálne súťažiť s ostatnými zdrojmi energie. To, čo bolo OZE často vyčítané, a teda že narúšajú trhové prostredie, nakoľko s garantovanými výkupnými cenami by dokázal podnikať každý, vďaka tomu riešeniu eliminujeme.

V tomto prípade bude samozrejme platiť aj to, že investori budú musieť na začiatku medzi sebou o podporu súťažiť. Od toho si sľubujeme, že podporíme najefektívnejší spôsob výroby elektriny z OZE.

Foto: Karol Galek

Jednotlivé druhy OZE si však vyžadujú rozdielne investičné náklady. Budú tieto aukcie vyhlásené zvlášť, napríklad pre fotovoltiku, veterné parky, geotermálne elektrárne či bioplynové stanice?

Máme predbežné kalkulácie, pri ktorých sme dali do pomeru investičné náklady a objem vyrobenej elektriny. Keď sme takto porovnali slnko a vietor, vyšli nám rovnaké pomery. to znamená, že fotovoltické elektrárne stoja zhruba trikrát menej ako veterné elektrárne, ale aj vyrobia trikrát menej energie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.