Oto Halás: Geotermálne elektrárne brzdí EIA aj náklady, projekty na výrobu tepla sú ďalej

K mestám, ktoré využívajú geotermálnu vodu na zásobovanie domácností teplom by sa v dohľadnej dobe mohli pridať Košice a Kežmarok. Vo viacerých lokalitách pripadajú do úvahy tiež geotermálne elektrárne, ich výstavbe však stojí v ceste viacero prekážok, hovorí Oto Halás, odborník na geotermálnu energiu a generálny riaditeľ Slovgeoterm a.s.

V rozhovore pre Energie-portal.sk okrem iného priblížil:

• kde môžu vyrásť prvé geotermálne elektrárne na Slovensku,
• ktoré mestá sú blízko k využitiu geotermu na dodávky tepla,
• koľko stoja geotermálne vrty a aké povolenia potrebujú,
• aká je koncová cena tepla z geotermálnych zdrojov,

ÚRSO znižoval ceny, podklady nemal

Geotermálna energia sa dnes na Slovensku vo viacerých mestách využíva na centrálne zásobovanie teplom (CZT), pre skleníkové hospodárstva a na rekreačné účely. Geotermálna elektráreň tu zatiaľ nie je. Prečo?

Využiť geotermálnu energiu v sústave CZT je určite jednoduchšie ako na výrobu elektriny. Dôvodom je samotná technológia, ktorá je v prípade tepelného využitia podstatne menej náročná. Zahŕňa výmenníky tepla, prípadne tepelné čerpadlá, v každom prípade je to pomerne jednoduchá a bežne dostupná technológia. S tým súvisia aj náklady, ktoré sú podstatne nižšie pri využívaní geotermu pre CZT.

Výroba elektriny je náročnejšia, treba na ňu podstatne vyššiu teplotu vody, rádovo aspoň 120 stupňov Celzia. Na vykurovanie postačuje geotermálna voda aj s teplotou 60 či 70 stupňov. Technológia na výrobu elektriny je zároveň komplikovanejšia, pri u nás dostupných teplotách vody je potrebné nasadiť binárny cyklus. Táto technológia je pomerne drahá a jej účinnosť nie je vysoká. Preto je využitie geotermu na výrobu elektriny investične oveľa náročnejšie ako výroba tepla.

Takže postaviť geotermálnu elektráreň sa bez nejakej formy dotácií neoplatí?

Na to, aby na Slovensku bola vybudovaná geotermálna elektráreň, je potrebná nejaká forma podpory. V minulosti bola nastavená formou výkupných cien. Na začiatku, kedy sa tento systém spustil, bola výkupná cena elektriny z geotermálnych zdrojov okolo 195 eur za megawatthodinu, čo bolo nastavené celkom realisticky. V tej dobe bola výkupná cena v Nemecku nastavená na približne 250 eur.

Časom však táto výkupná cena klesla až na súčasných 108 eur/MWh napriek tomu, že žiadna geotermálna elektráreň na Slovensku nevznikla. To znamená, že nemohli byť k dispozícii žiadne relevantné podklady, o ktoré by sa znižovanie tejto ceny opieralo.

V každom prípade najmä z tohto dôvodu u nás do dneška nie je žiadna geotermálna elektráreň zrealizovaná. Napríklad geotermálna elektráreň v lokalite Svinica – Ďurkov, ktorá je v súčasnosti jediným projektom s potrebnými povoleniami,sa prípravy začali v dobe, kedy bola výkupná cena nastavená na maximálnej hodnote.Elektráreň bola kompletne pripravená. Cena však priebežne klesala, až to dospelo do bodu, kedy bola cena taká nízka, že elektráreň by nedávala zmysel.

Spomínate výkupné ceny. Tým myslíte sadzby určené vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), od ktorých sa odvíja výška tzv. doplatkov pre podporovaných výrobcov?

Áno, myslím tým podporu cez tzv. feed-in tariff (priame určenie pevnej ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, vyhláška ÚRSO 225/2011 Z.z., 221/2013 Z.z., 260/2016 Z. z., 18/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov – pozn. red. ), cez ktorú bol podporovaný výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Historicky sa táto sadzba pre geotermálnu energiu znižovala, ale nechápem, na základe čoho, ÚRSO v minulosti rozhodoval.

V prípade fotovoltických či biomasových elektrární mal a má k dispozícii dáta o reálnych nákladoch, v prípade geotermu ÚRSO nemal odkiaľ údaje získať, pretože žiadna geotermálna elektráreň na Slovensku nebola postavená.

ÚRSO však znižoval výkupné ceny paušálne, pokles sa netýkal len geotermálnej energie.

Iste, tomu v zásade rozumiem, ale nebol na to žiaden relevantný dôvod. V dobe, kedy bola cena na začiatku nastavená na spomínaných 195 eur/MWh, sme sa snažili ÚRSO presvedčiť, aby bola sadzba ešte zvýšená. Argumentovali sme pritom Nemeckom, kde bola cena nastavená na 250 eur, keďže náklady na vrtné práce aj technológie tam a u nás sú identické. Efekt však bol presne opačný a cena išla dole.

Podpora obnoviteľných zdrojov cez TPS ale tlačí na koncové ceny elektriny.

Súhlasím, lenže argument, že podpora geotermálnych elektrární spôsobuje rast koncových cien, v tomto prípade neplatí. Žiadna geotermálna elektráreň na Slovensku zatiaľ nevznikla, odberatelia elektriny na geotermálnu elektrinu teda neprispeli ani eurom. Kroky ÚRSO považujem za čisto administratívne úkony, ktoré znemožnili realizácie geotermálnych elektrární.

V súčasnosti síce stále de facto platí „stop-stav“ pre OZE, ale ministerstvo od roku 2019 určuje limity pre pripájanie nových zdrojov. To znamená, že využívanie geotermálnej energie je v rukách ÚRSO a ak by úrad nastavil spomínané ceny vyššie, geotermálne elektrárne by mohli vzniknúť?

V princípe áno, ale treba povedať, že jediná už povolená geotermálna elektráreň na Slovensku je v lokalite Svinica – Ďurkov pri Košiciach. Pripravujú sa však aj projekty nových elektrární, najmä v lokalite Žiar nad Hronom a pri Prešove. V súčasnosti sa pripravuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Pre geotermálne vrty by stačila malá EIA

Brzdí geotermálne projekty aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA)?

EIA je tiež problematický aspekt, nakoľko posudzovanie vplyvov na životné prostredie je časovo veľmi náročná vec. Tento proces je verejný, takže doň môže vstupovať ktokoľvek a ministerstvo sa musí so všetkými pripomienkami vysporiadať. Tento proces tak trvá približne rok, v horšom prípade aj podstatne dlhšie.

Až v ďalších krokoch prichádzajú na rad ďalšie procesy ako územné rozhodnutie, stavebné povolenie a podobne. Celý povoľovací proces sa môže natiahnuť aj na viac ako dva roky.

Oto Halás | Foto: Archív OH

Geotermálne projekty však spravidla nenarážajú na veľký odpor verejnosti, nie sú spojené s dopravným zaťažením lokality ani emisiami. Prečo proces EIA trvá tak dlho?

V zmysle zákona každý nový geotermálny vrt hlbší ako 500 metrov spadá do kategórie, v ktorej sa musí robiť tzv. veľká EIA, teda nie iba zisťovacie konanie, ale povinné hodnotenie. Toto sa deje napriek tomu, že každý nový geotermálny vrt sa realizuje podľa geologického zákona, čo znamená, že to nie je vodná stavba, ale geologický prieskum.

Pred realizáciou vrtu nemôžete ani presne vedieť, aké parametre bude geotermálny vrt mať. Pri príprave EIA sa pracuje len s predpokladanými hodnotami a napriek tomu geotermálne vrty spadajú pod povinné hodnotenie. Stále pritom hovoríme iba o predpokladoch. Až následne po ukončení EIA sa môže vrt zrealizovať a uskutoční sa hydrodynamická skúška, po ktorej sa zistia skutočné parametre.

Veľká EIA v tomto prípade preto určite nemá zmysel a postačovalo by zisťovacie konanie, teda malá EIA. Týmto spôsobom by sa preverilo napríklad dopravné zaťaženie spojené s realizáciou vrtu . Podzemné vplyvy sa však nedajú vopred spoľahlivo vyhodnotiť.

Racionálne by teda bolo, pokiaľ by sa na nové geotermálne vrty vzťahovalo len zisťovacie konanie a až následne po vyhodnotení hydrogeologického prieskumu by povoľovací proces mohol pokračovať. Každopádne keď sa povoľuje odber vody, opätovne je potrebné vyhodnotiť všetky parametre, teda aká bude produkčná kapacita, kam sa bude geotermálna voda bude vypúšťať, či bude realizovaný reinjektážny vrt alebo bude vypúšťaná do povrchových tokov a podobne. Toto sa dá relevantne vyhodnotiť až po realizácii vrtu a jeho odskúšaní.

Takže nejde iba o EIA?

Celé je to zložitejšie a ja zjednodušujem. V princípe sa postupuje podľa troch zákonom. Prvým je geologický zákon, ktorý platí na geotermálne vrty, druhým je vodný zákon, ktorý sa týka stavieb v kontakte s geotermálnou vodou a do tretice je to stavebný zákon, ktorý je relevantný pre všetky ostatné stavebné objekty bez priameho kontaktu s geotermálnou vodou.

To znamená, že v priebehu povoľovacieho procesu sa postupuje podľa týchto troch zákonov a okrem toho všetkého je tu aj spomínaná EIA.

Prečítajte si ďalšie rozhovory:

• Karol Galek: Odpájanie od CZT zastavil premiér, OZE podporíme cez novú schému
• Andrej Juris: Ceny energií budeme deregulovať postupne, najprv pre malé firmy

Ako by to bolo s pripájaním geotermálnych elektrární na úrovní SEPS a distribučných spoločností?

Výhodou geotermálnych elektrární oproti fotovoltike alebo veterným elektrárňam je, že ide o stabilný, nie premenlivý zdroj. Vyznačujú sa konštantným výkonom počas celého roka, bez ohľadu na aktuálne poveternostné a klimatické podmienky. To je zásadný rozdiel.

Geotermálna elektráreň teda nemá negatívny dopad na prevádzku distribučných sietí alebo prenosovej sústavy.

Mohli by geotermálne elektrárne v menšom rozsahu slúžiť aj na stabilizáciu sústavy?

Nie je optimálne takýto zdroje nejako regulovať a často meniť výkon. Ideálne je prevádzkovanie v stabilnom režime. Regulácia je možná, dá sa použiť na stabilizáciu siete, ale nie je to úplne optimálne využitie, pretože aj z ekonomického hľadiska zdroj vyžaduje prevádzku na maximálnu kapacitu.

Slovensko má 30 perspektívnych lokalít

Spomínali ste rozpracované projekty pri Prešove a Žiari nad Hronom. Počíta sa pri týchto projektoch s využitím odpadového tepla v CZT, skleníkovom hospodárstve alebo na rekreačné účely?

Áno, tieto možnosti tam existujú a zvažujú sa. Hľadajú sa cesty, aby sa teplo optimálne využilo v sústave CZT, ktoré sú v oboch mestách k dispozícii.

Oba projekty by však mali byť nastavené tak, aby boli sebestačné iba s výrobou elektriny. Teda aby produkcia elektriny mala ekonomický zmysel a všetko navyše je už iba bonus. Samozrejme, zvyšné teplo má zmysel akýmkoľvek spôsobom využívať.

S akým inštalovaným výkonom sa v projektoch ráta?

Uvažuje sa s čistým elektrickým výkonom približne 5,4 MWe.

Existujú aj nejaké ďalšie zámery v štádiu príprav?

V týchto prípadoch sú prípravné práce najďalej, ale nevylučuje sa ani realizácia geotermálnej elektrárne v Košickej kotline. Povolených je tam viacero stredísk pre účely dodávky tepla. Plánované dodávky tepla z lokality Ďurkov – Svinica nebudú využívať celý energetický potenciál tejto oblasti, je možné uvažovať aj s tým, že by sa tu zrealizovali aj ďalšie vrty. Vzájomne sa to nevylučuje.

Existujú ajúplne nové lokality, kde by sa v budúcnosti mohli rozvíjať geotermálne projekty, či v oblasti dodávok tepla alebo výroby elektriny?

Výhodou Slovenska je, že je pomerne dobre geologicky preskúmané. Existuje geotermálny atlas Slovenska, kde je vyčlenených asi 30 perspektívnych lokalít z hľadiska využívania geotermálnej energie. Vďaka tomu približne vieme, čo a kde možno očakávať.

Práve z tohto poznania vychádzame aj pri novom projekte v Kežmarku, ktorý je v súčasnosti vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pripravuje sa projektová dokumentácia, prebiehajú rokovania zúčastnených strán. Ak by tento proces prebehol podľa očakávaní, je predpoklad, že tento rok sa zrealizuje nový geotermálny vrt.

Ďalší projekt priemyselného využitia geotermálnej energie sa pripravuje v Liptovskom Mikuláši, vo výrobnom areáli spracovateľa koží. Z dôvodu zložitej ekonomickej situácie však bol projekt zastavený. Ale som presvedčený, že skôr alebo neskôr dôjde k realizácii, pretože je zmysluplný.

Pripravujú sa aj ďalšie menšie projekty a hľadáme potenciálne lokality, kde by boli splnené všetky podmienky pre zmysluplný rozvoj geotermu.

Kežmarskému projektu sme sa vlani podrobne venovali aj na Energie-portal.sk. Vďaka čomu je tento projekt v prípravách už tak ďaleko?

V Kežmarku sa uvažuje s využitím geotermálneho tepla v sústave CZT, pričom je navrhnutý vrt hlboký 2 800 metrov. Výhodou pri tomto projekte je, že vrt môže byť situovaný pomerne blízko ku zdrojom tepla, kde sa energia bude využívať. Ide rádovo o desiatky až stovky metrov.

Na rozdiel od Košíc, kde sa uvažuje s teplovodom v dĺžke až 15 km, čo sa musí premietnuť do konečnej ceny tepla. V Kežmarku sú podmienky takmer ideálne, pokiaľ ide o priestorové usporiadanie. Všetky trasy sú relatívne krátke. Lokalita mesta Kežmarok je situovaná vo vysoko perspektívnej oblasti z hľadiska využívania geotermálnej energie. 

Ilustračné foto | Foto: Archív OH

Využitie vrtu pri Košiciach je na dosah

Prejdime k teplárenstvu. Spomenuli ste projekt Ďurkov – Svinica, pri ktorom už prebehli rokovania medzi spoločnosťami Tepláreň Košice a Geoterm Košice a zaujíma sa oň aj ministerstvo hospodárstva. Viete v akom štádiu sú aktuálne rokovania? Čo ďalšie stojí tomu projektu v ceste?

Tie rokovania sú na veľmi dobrej ceste, nechcem predbiehať, ale vyvíja sa to optimisticky. V súčasnosti sa dolaďuje cena geotermálneho tepla, ktorá by bola akceptovateľná pre obe strany. Akonáhle bude táto otázka vyriešená, bude sa môcť podpísať zmluva a na rad prídu aj technické otázky.

Kto sú vlastne zúčastnené strany v tomto projekte?Sú to Tepláreň Košice, ktoráprevádzkuje CZT v meste a Geoterm Košice, ktorý vlastní pozemky v lokalite?

Áno, sú to tieto dve spoločnosti. Geoterm Košice však vlastní nielen pozemky, ale aj geotermálne vrty. Pre túto firmu sú už vydané stavebné a všetky ďalšie potrebné povolenia na realizáciu geotermálneho strediska, vrátane teplovodného prepojenia, ktoré bude treba postaviť v dĺžke takmer 15 kilometrov.

Tepláreň Košice tu zas figuruje ako budúci odberateľ tepla, resp. geotermálnej energie. Aj to bude musieť ešte presne upraviť vzájomná dohoda.

Tepláreň Košice je vo vlastníctve štátu prostredníctvom MH Manažment, Geoterm Košice zas patrí pod EPH. Prebiehajú rokovania aj na tejto najvyššej úrovni?

Uskutočnilo sa aj takéto rokovanie, bolo to v samom úvode, kedy ešte nebolo zrejmé, kto bude v novom vedení Teplárne Košice. Na tomto stretnutí boli zástupcovia MH Manažmentu. Teraz už ale rokovania prebiehajú na úrovni zmluvných partnerov, teda medzi Teplárňou Košice a Geotermom Košice.

Teplárne sa v súčasnosti ďalej usilujú zbavovať uhlia vo svojej palivovej základni, vrátane Teplárne Košice. Ako vidíte realizáciu geotermálneho projektu pri Košiciach z časového hľadiska? O koľko rokov by za ideálnych okolností mohlo byť v košickej sústave CZT geotermálne teplo?

V súčasnom štádiu rokovaní sa uvažuje so začiatkom dodávky geotermálneho tepla v roku 2026.

Koncová cena nevzrastie

Kľúčovým parametrom pre odberateľov aj dodávateľov je cena tepla. Ako je to s nákladmi na geotermálne projekty a koncovými cenami? Je geotermálne teplo lacnejšie alebo drahšie oproti tradičným zdrojom?

Výhodou geotermálnej energie sú veľmi nízke prevádzkové náklady. Teda platí sa iba poplatok za odber geotermálnej vody, za elektrinu spotrebovanú čerpadlami. To sú v podstate všetky náklady súvisiace s prevádzkou geotermálneho zdroja. Odpadajú náklady na palivo či iné náklady.

Nevýhodou geotermálnych projektov je, že sú náročné na počiatočnú investíciu. Pri premietnutí do cien tepla pri geotermálnych projektoch je pomerne vysoká fixná zložka ceny, zodpovedajúca odpisom a možnému úroku v prípade úveru. Naopak, prevádzkové náklady premietnuté do variabilnej zložky sú nízke.

Mohlo by vás zaujímať:

• Mníchov chce CZT postavené výlučne na OZE. Kľúčom má byť geotermálna energia

Výhoda geotermálnej tepelnej energie je tiež v tom, že cena tepla je veľmi málo závislá od fluktuácií cien zemného plynu, ostatných fosílnych palív, elektriny alebo iných vstupov. S plynutím doby prevádzkovania projektu sa investícia priebežne odpisuje, čím výška fixnej zložky klesá a vzniká priestor, aby koncová cena tepla z geotermálneho zdroja výrazne klesala. Takže cena tepla neklesne ihneď, ale bude dlhodobo stabilná s postupnou možnosťou znižovania.

Môžete uviesť nejaký príklad z praxe? Geotermálne teplo už využívajú viaceré sústavy CZT.

Vo všeobecnosti pri príprave nových projektov postupujeme tak, že ak sa takýmto zdrojom nahradí napríklad zemný plyn, garantujeme, že cena tepla neprevýši predchádzajúcu cenu s tým, že zároveň garantujeme jej stabilitu. Teda cena tepla časom nebude rásť, ale skôr klesať.

Príkladom môže byť geotermálny projekt v Galante spustený do prevádzky v roku 1996. Ide o prvý systém CZT z geotermálneho zdroja. Súčasná cena tepla dosahuje zhruba 50 eur/MWh. Vyplýva to práve z toho, že investícia je splatená, odpísaná a cena tepla v porovnaní s fosílnymi zdrojmi je pomerne nízka. Zároveň cena umožňuje pomerne zaujímavý zisk pre prevádzkovateľa zdroja.

Eurofondy geotermálnu energiu nepodporili

Aké sú náklady na štandardný geotermálny vrt? Dá sa to zovšeobecniť?

Je to individuálne. Pri geotermálnom vrte hlbokom zhruba 2 000 metrov, čo je zhruba slovenský priemer, sa cena vrtných prác pohybuje okolo 1,5 milióna eur plus náklady na technológiu, inžiniersku činnosť, hydrogeologický prieskum, hydrodynamickú skúšku. Taký menší geotermálny projekt tak vychádza na úrovni hrubého odhadu približne 2,5 milióna eur.

Pri vŕtaní do väčšej hĺbky, ako napríklad pri plánovaných projektoch v Žiari nad Hronom a Prešove, táto cena nestúpa lineárne, ale exponenciálne. Je treba väčšiu vrtnú súpravu, čím skokovo rastú náklady na jej prenájom, potrebné náradie, atď. Cena teda môže významne narásť a celkovo dosiahnuť až päť miliónov eur. Samozrejme, závisí to nielen od hĺbky, ale aj geologických podmienok a ďalších faktorov ovplyvňujúcich cenu.

Asi je teda nevyhnutná istá forma podpory z verejných zdrojov.

Pri výrobe tepla sú geotermálne projekty konkurencieschopné aj bez štátnej podpory. Pri výrobe elektriny je to nutnosť. Či už v podobe vhodne nastavenej výkupnej ceny, alebo jednorazovej podpory realizácie projektu.

Projekt v Košiciach počíta s podporou z Modernizačného fondu.

Áno, žiadosť bola podaná. Cieľom zámeru žiadosti o grant je, aby sa znížila koncová cena pre zákazníkov. Už v súčasných podmienkach bez dotácie je to ekonomicky zmysluplný projekt a nebolo by treba zvyšovať cenu tepla. Ale ak by bola možnosť získania grantu, cena za geotermálne teplo by sa znížila.

Z „klasických“ eurofondov nešli doteraz na geotermálne projektyžiadne peniaze?

Na nové geotermálne vrty nie. Súvisí to s existenciou viacerých zákonov, ktorými sa povoľovanie týchto projektov riadi. Vrty nemožno stavebne povoliť ešte pred realizáciou. Čiže nemôžeme mať stavebné alebo územné povolenie ešte pred realizáciou vrtu, pretože ide o geologický prieskum podľa geologického zákona.

Kedysi bola v Operačnom programe Životné prostredie explicitne vylúčená možnosť čerpania príspevku na nové geotermálne vrty. V novom Operačnom programe Kvalita životného prostredia to dané nie je, čo nás potešilo. Ale v ďalších podkladoch k operačnému programu sa uvádza, že nie je možné čerpať finančný príspevok na geologický prieskum.

Každý nový geotermálny vrt je podľa geologického zákona geologickým prieskumom. Teda nepriamym spôsobom je stanovené, že peniaze na nový geotermálny vrt nemožno čerpať.

Pokiaľ sa vrt zrealizuje na vlastné náklady a dodatočne sa povolí, prostriedky sa nemôžu spätne čerpať na už zrealizovanú stavbu. Čiže prakticky to nie je možné. Je to škoda, pretože z rovnakých európskych zdrojov sú geotermálne projekty financované napríklad v Maďarsku. Ide o zbytočnú administratívnu komplikáciu, ktorá znemožňuje čerpať peniaze za týmto účelom.

Ak už ale existuje geotermálny vrt a je potrebná iba výmenníková stanica, teda výrazne menšia investičná časť projektu, na to je tieto financie možné alokovať.

Ministerstvo vlani plánovalo a potom opäť odložilo aukcie na výkup elektriny z OZE. Boli by tieto aukcie pre geotermálne elektrárne vôbec relevantné, ak by neboli technologicky zamerané?

Obávam sa, že nie. Pokiaľ nebudú technologicky špecificky zamerané, geotermálne zdroje môžu ťažko konkurovať iným lacnejším zdrojom, ale možno nie až tak čistým. Myslím si, že toto je jediná cesta. Ak chceme efektívne podporiť produkciu elektriny z geotermálnych zdrojov, je potrebné urobiť aukcie samostatne pre jednotlivé technológie a druhy OZE.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.