Energetický sektor potrebuje veľké investície, nové zdaňovanie ich spomalí. Politici, ktorí vytvorili podhubie súčasných problémov, nás chcú reguláciou cien z týchto problémov dostať.
Vo všeobecnosti považujem samotné nariadenie EÚ ako aj jej transpozíciu do slovenskej legislatívy za krok nesprávnym smerom.
Celá myšlienka je postavená na dvoch neistých predpokladoch, že 1) zvýšenie cien je dočasné a za dva roky sa ceny vrátia na nízke úrovne, ktoré platili v období pred nástupom covidu, 2) politici vedia určiť "primeranú cenu" energií.
Ad1) Toto je však veľmi nesprávny benchmark, nízke ceny boli nízke z viacerých dôvodov, ktoré pominuli: nízka trhová cena zemného plynu, extrémne nízke úrokové sadzby, nízky podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a dostatočná dostupnosť záložných zdrojov.
Nízke ceny v tomto období utlmili kapitálové investície (mimo OZE), dnes sú toho vyžarujúcim príkladom odstavené francúzske reaktory.
Je veľmi pravdepodobné, že k nízkym priemerným cenám elektriny 50 eur / MWh a menej sa tak skoro nevrátime.
Vláda v extrémne rýchlom konaní schválila zákon, ktorý bude za nadmerné príjmy v prípade niektorých zdrojov, považovať už aj sumu 50 eur / MWh. Vôbec, tento prístup, ktorý sa nepýta na minulé straty / zisky, na budúce úverové splátky, na skutočné náklady výroby (nielen variabilné), považujeme za nešťastný. Minimálne rast ceny povolenky CO2 by mal automaticky zvyšovať hranicu stropu.
Ad2) EÚ dlhodobo budovala liberalizovaný trh s energiami, ktorý 10 rokov generoval výhodné ceny a dostupnosť energií. Politické rozhodovanie však spôsobilo útlm a spomalenie investícií a zároveň politické rozhodnutie viedlo k obrovskej závislosti na dominantnom dodávateľovi - Rusku.
Politici, ktorí vytvorili podhubie súčasných problémov, nás chcú prostredníctvom regulácií cien z týchto problémov dostať. Regulácia ceny ale znamená nižšie úspory, existenciu neefektívnej priemyselnej výroby či nadmernej spotreby.
Energetický sektor potrebuje „reagovať“ na zásadnú zmenu podmienok, budú potrebné veľké nové investície. Ceny sú kľúčovým nástrojom, ktorý tieto investície dokáže pritiahnuť. Zdaňovanie nadmerných príjmov tieto investície spomalí.
Skutočnosť, že zákon jasne nedefinuje výsledné parametre zdanenia, považujeme za najškodlivejšiu. Upravovať vyhlášky môže vláda pomerne často a ľahko, a to neznamená nič iné, ako permanentnú neistou investorov. Čo sa stane, keď politici regulujú ceny, vidíme veľmi dobre na čerpacích staniciach v Maďarsku.
Druhým faktorom je, že z „dočasného“ zdanenia na dva roky sa stane veľmi pravdepodobne strednodobý zdroj príjmov, hoci nariadenie EÚ predpokladá limitovanú platnosť.
Najväčšie riziko tejto legislatívy spočíva v tom, že utlmí a skomplikuje budúce investície a to aj do obnoviteľných zdrojov. Toto riziko neeliminuje ani skutočnosť, že odvod predstavuje 90 % daň nadmerných príjmov.
V predloženom zákone chýba analýza dopadov - čistý výnos dane po započítaní výpadku daní z príjmov právnických osôb a hlavne celkový dopad na firmy, ktoré zároveň podliehajú Osobitnému odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach.
Radovan Ďurana
INESS
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom zaslaným redakcii. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.