Sú to nové výdavky aj stratené príležitosti. Zastropovanie energií nie je zadarmo (KOMENTÁR) | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSDS
Belimo 2

Komentár. Sú to nové výdavky aj stratené príležitosti. Zastropovanie energií nie je zadarmo

Raz je to nová daň, inokedy dotácia. Cenové stropy sa realizujú rôznymi spôsobmi. Každý z nich ale má svoje náklady aj nezamýšľané dôsledky. Tu sú štyri príklady.

Radovan Potočár

Foto: Energie-portal.sk

„Zastropovanie cien“ sa počas uplynulého roka stalo jedným z najskloňovanejších výrazov v energetike. V slovenskom kontexte nejde o žiadne nóvum.

V prípade maloobchodného trhu dodávok energií sú ceny pre tzv. zraniteľných odberateľov, napríklad domácnosti, zastropované každoročne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje regulované ceny metódou „price cap,“ čo v praxi neznamená nič viac než určovanie cenových „stropov,“ teda maximálnych cien, ktoré dodávatelia nemôžu prekročiť.

Novou okolnosťou je však extrémny nárast cien energií na trhoch. Ten by sa mal - za inak nezmenených okolností - pretaviť do regulovaných cien od roku 2023. Regulácia cien v tomto zmysle nechá odberateľov pocítiť dianie na trhoch s oneskorením, sama o sebe však trhový vývoj neovplyvní, iba ho zreflektuje.

Do tohto kontextu v ostatných mesiacoch vstúpili aj nové „cenové stropy“ diskutované, ohlásené alebo už zrealizované politikmi. Každý z týchto stropov sa realizuje inak, pričom pojem „zastropovania“ je v mnohých prípadoch iba kognitívnou skratkou. Obed zadarmo neexistuje. A platí to aj pri cenách energií.

Nasledujúce štyri formy „zastropovania“ predstavujú úplne rozdielne mechanizmy a líšia sa aj ich náklady a dôsledky. Kým v prvom prípade ide o náklady stratených príležitostí, druhý prípad je de facto uvalením novej dane, v treťom prípade ide dotovanie energií a až štvrtý prípad predstavuje „echt“ cenový strop so všetkým, čo k tomu patrí.

1) Zastropovaná elektrina zo Slovenských elektrární

Prvým príkladom cenového stropu, ktorý sa na Slovensku pretriasa už od februára, je memorandum akcionárov Slovenských elektrární. Dohoda hovorí o tom, že elektrárne v rokoch 2023 a 2024 dodajú silovú elektrinu pre domácnosti v ročnom objeme viac ako šesť terawatthodín (TWh) s fixnou cenou 61,26 eur za meagawatthodinu (MWh).

Bližší pohľad na detailný mechanizmus tejto nejednoduchej logistickej operácie ukazuje, že finálna cena elektriny pre domácnosti bude o čosi vyššia. Slovenskému plynárenskému priemyslu vzniknú dodatočné náklady, ktoré bude (možno len dočasne) sanovať štát. Z pohľadu Slovenských elektrární sú však kľúčové dve čísla: 6 000 000 000 MWh a 61 eur / MWh. Takýto objem elektriny a s takouto cenou má podnik budúci i nasledujúci rok „poskytnúť“ pre domácnosti.

Slovenské elektrárne, resp. ich majoritní akcionári EPH a Enel, na túto dohodu so štátom pristali po hrozbe mimoriadneho zdanenia jadrovej energie, ktoré malo do štátneho rozpočtu priniesť stovky miliónov eur. Ani dohoda o elektrine so „zastropovanou cenou“ pre domácnosti však pre podnik nie je bezbolestná. Z ekonomického pohľadu nejde o nič menej než „náklady obetovaných príležitostí“ (opportunity costs).

Inými slovami: Slovenské elektrárne by - s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou - mohli elektrinu predať drahšie než za 61 eur / MWh. Tejto obchodnej príležitosti sa však zriekli. Práca s konkrétnymi číslami je v tomto prípade varením z vody. Ak by sa však elektrárňam podarilo vyrobenú elektrinu umiestniť na trh s cenou čo i len o jedno euro vyššou oproti záväzku z memoranda, „obetovaná príležitosť“ by už i tak predstavovala milióny eur.

A aký je dôsledok tejto obetovanej príležitosti? Po uši zadĺženému podniku by určite padlo každé euro vhod. Zároveň platí, že pokiaľ by štát predsa len chcel z firmy ako jej minoritný vlastník „vytiahnuť“ peniaze na cielenú podporu nízkopríjmových domácností zasiahnutých zdražením energií, ak by firmu nechal správať sa trhovo, zdroje by sa našli. Takpovediac „k dispozícii“ by totiž bol finančný balík tvorený rozdielom medzi sumou 61,26 eur / MWh a reálne zobchodovanou sumou. Ak by štát z firmy „vytiahol“ len časť týchto zdrojov, škody (náklady) z pohľadu Slovenských elektrární by boli menšie oproti súčasnému stavu.

Druhou alternatívou by bolo „pripustiť“ zdraženie silovej elektriny oproti roku 2021 a namiesto ceny 61,26 eur / MWh do memoranda napísať 70 či 80 eur / MWh. S rovnakým „nákladom obetovanej príležitosti“ by tak efekt celej operácie mohol pocítiť podstatne väčší okruh odberateľov.

2) Zastropovanie cien elektriny novým nariadením

Druhým príkladom, kedy sa hovorí o „cenovom strope“ a kedy, technicky vzaté, opäť nejde o cenový strop ako taký, je zastropovanie cien elektriny dohodnuté na úrovni EÚ. Dohoda sa ešte začiatkom októbra pretavila do Nariadenia o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie a včera (28. novembra) vláda schválila jeho transpozíciu do slovenskej legislatívy.

„Zastropovanie“ sa v tomto prípade týka „nadmerných trhových príjmov“ z predaja elektriny. V praxi má ísť o nový „odvod z nadmerných príjmov,“ ktorý sa bude na Slovensku spravovať ako daň podľa daňového poriadku. Zatiaľ čo európske nariadenie hovorí o strope na úrovni 180 eur / MWh, slovenská vláda sa rozhodla (rovnako ako tá česká) tento cenový strop „rozvrstviť“ a stanoviť ho v osobitnej výške pre jednotlivé zdroje – zvlášť pre jadrové elektrárne, zvlášť pre fotovolltické elektrárne a podobne. Konkrétne sadzby má určiť ďalší vládny predpis, zákon zatiaľ hovorí iba o možnom rozpätí od 50 do 250 eur / MWh.

Cenový strop v tomto prípade znamená, že ak sa vyrobená elektrina zobchoduje nad danou úrovňou, „nadmerný príjem“ bude zaťažený 90-percentným odvodom. Táto forma „cenového stropu“ sa teda rovná novej forme zdanenia, ktorá bude kreovať nový príjem štátneho rozpočtu. A ten bude dodatočné príjmy potrebovať na realizáciu ďalšieho „cenového stropu,“ ktorým nie je nič iné než dotovanie energií (viď. tretí bod).

Úskalím tohto riešenia je, že ak sa nenaplní deklarovaná dočasnosť a ak budú cenové stropy nastavené „príliš nízko,“ cenové stropy oslabia motivácie investorov budovať nové zdroje na výrobu elektriny. Nové zdanenie zároveň výrobcov pripraví o financie, ktoré by inak mohli pretaviť do rozširovania svojich výrobných zdrojov alebo ich modernizácie. A práve toto všetko sú pritom investície, ktoré EÚ v súčasnej kríze potrebuje ako soľ.

3) Zastropovanie energií pre firmy a samosprávy

V prípade firiem a neskôr aj v prípade samospráv vláda ohlásila „zastropovanie“ cien energií na vybrané mesiace aktuálnej vykurovacej sezóny. Cenový strop pre podniky, ako aj pre mestá a obce, určili rovnako - pri elektrine ide o 199 eur / MWh, pri plyne o 99 eur / MWh. Pripomeňme, že stropy sa týkajú len samotných komodít, teda silovej elektriny a plynu, pričom finálne ceny po započítaní nákladov na distribúciu a ďalších regulovaných poplatkov budú výrazne vyššie.

Aj v tomto prípade síce politici hovoria o „zastropovaní cien,“ mechanizmus je však od dvoch predošlých prípadov úplne iný. Reč je o dotovaní energií.

„Cenový strop“ pre firmy a samosprávy neznamená, že za energie zaplatia maximálne určené sumy. Podnikatelia aj obce zaplatia také sumy, o akých hovoria ich dohody s dodávateľmi. „Cenový strop“ sa má realizovať tým spôsobom, že štát beneficientom tohto opatrenia spätne vyplatí „vratku,“ ktorá bude predstavovať 80 % rozdielu medzi určeným cenovým stropom a reálne zaplatenou sumou za danú komoditu. Rovnako ako pri „vratkách“ za plyn, ktoré štát pred šiestimi rokmi vyplácal domácnostiam, pôjde o platbu zo štátneho rozpočtu.

Realizácia „cenového stropu“ tak v tomto prípade znamená de facto dotovanie elektriny a plynu pre všetky firmy a všetky samosprávy. Tvorcovia mestských a obecných rozpočtov bez pochýb ocenia väčšiu mieru predvídateľnosti vo svojom budúcoročnom hospodárení, netreba však zabúdať, že táto forma „zastropovania cien“ predstavuje dodatočné nároky na verejné financie. Aké veľké, to bude závisieť od vývoja cien v prvých mesiacoch budúceho roka, ktoré budú podnikatelia a starostovia platiť za energie.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Čo bráni, aby Slovensko viac využívalo geotermálnu energiu? (anketa)

Čo bráni, aby Slovensko viac využívalo geotermálnu energiu? (anketa)

Geotermálne projekty brzdí nevhodne nastavená legislatíva aj povoľovacie procesy vysvetľujú oslovení respondenti.

Uspelo 4 952 žiadateľov, niektorí dostali státisíce. Zisťovali sme, ako dopadli energodotácie za rok 2022

Uspelo 4 952 žiadateľov, niektorí dostali státisíce. Zisťovali sme, ako dopadli energodotácie za rok 2022

Kompenzácie mali vykryť zvýšené náklady na plyn a elektrinu. Rezort hospodárstva takto rozdelil necelých 80 miliónov eur.

Komentár. EÚ chce vyhrať nad USA v pretekoch o dotovanie zelenej energetiky. To je cesta do pekla

Komentár. EÚ chce vyhrať nad USA v pretekoch o dotovanie zelenej energetiky. To je cesta do pekla

Na pozadí najdôležitejšieho a veľmi správneho postupu západného sveta voči agresii Putinovho režimu sa dejú aj menej správne veci.