Odpájanie od centrálneho zásobovania tepla sa nekoná | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSE
Belimo

Odpájanie od centrálneho zásobovania teplom sa nekoná

Problematika odpájania odberateľov tepla od centrálneho teplárenského systému bola opätovne preskúmaná Ústavným súdom SR. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prílohe ENERGO v marcovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/03.

Odpájanie od centrálneho zásobovania tepla sa nekoná

Foto: Energie-portal.sk

Ústavný súd sa vo svojom nedávnom rozhodnutí1 zaoberal touto otázkou už po druhýkrát. Ešte v roku 2016 ústavný súd po prvýkrát skúmal, či je existujúca právna úprava v súlade s ústavou. Ako problematické sa už v minulosti javilo jednak (i) postavenie dodávateľov tepla a (ii) režim odpojenia sa od sústavy.

Dodávatelia tepla

Podľa zákona o tepelnej energetike (ďalej ako „Zákon“)2 majú dodávatelia tepla v stavebnom konaní o výstavbe sústavy tepelných zariadení postavenie dotknutého orgánu, ktorý vydáva záväzné stanovisko.

Záväzné stanovisko je súčasne potrebné na odpojenie od existujúceho centrálneho zásobovania tepla, ako aj na výstavbu vlastnej kotolne. Rovnako má teplárenská spoločnosť postavenie aj účastníka konania, ak sa povoľuje výstavba tepelných zariadení, alebo jej časť.

Ukončenie zmluvy s existujúcim dodávateľom tepla je rovnako pomerne komplikované, keďže bez dohody s dodávateľom tepla je výmena dodávateľa tepla možná len v prípade, ak nový dodávateľ zabezpečí väčší podiel zelenej energie pri dodávke tepla, alebo ak obec vydá záväzné stanovisko, prípadne ak je udelené stavebné povolenie na výstavbu novej kotolne.

Na výstavbu novej kotolne je však potrebné záväzné súhlasné stanovisko existujúceho dodávateľa, od ktorého sa odberatelia chcú odpojiť.

Pri dodávateľoch tepla je zjavné riziko konfliktu záujmov. Na jednej strane má dodávateľ tepla ako podnikateľ hlavný záujem ponechať si existujúcich odberateľov, teda svojich zákazníkov.

Na druhej strane mu Zákon priznáva právo vydať (ne)súhlasné stanovisko s výstavbou nových tepelných zariadení, teda môže zabrániť odpojeniu svojich vlastných zákazníkov. Toto stanovisko je pre stavebný úrad záväzné a bez súhlasu dodávateľa tepla nie je možné postaviť novú kotolňu a ani sa odpojiť.

Napríklad vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí centrálne odoberajú teplo, si bez súhlasu svojho dodávateľa tepla nemôžu postaviť vlastnú kotolňu. Je viac ako očividné, že dodávateľ tepla nemá ekonomický záujem o povolenie výstavby novej kotolne, keďže by tým prišiel o časť svojho zisku.

Paralelne má dodávateľ postavenie aj účastníka stavebného konania o výstavbe kotolne, teda je zrejmé, že stavebné konanie sa týka aj jeho súkromných záujmov.

Prvý návrh na Ústavný súd

Poslanci parlamentu už v roku 2015 napadli možnú nezákonnosť takejto úpravy s ústavou, a to konkrétne s vlastníckym právom. Argumentovali okrem iného tým, že právo vlastníkov bytov na samostatnú kotolňu je porušené, pretože si kotolňu nemôžu postaviť bez súhlasného záväzného stanoviska ich teplárenskej spoločnosti. U tej je vysoké riziko, že toto súhlasné stanovisko nevydá, a to zo súkromných dôvodov.

Ústavný súd svojím prvým rozhodnutím v roku 2016 (ďalej ako „Prvé rozhodnutie“)3 vyslovil, že dvojaké postavenie dodávateľa tepla nemôže porušiť vlastnícke právo iných osôb.

Hlavným dôvodom je, že ústava chráni existujúci majetok, a nie právo získať budúci majetok, pod ktorý nemožno priradiť aj právo na výstavbu kotolne. Fáza úsilia získať majetok (kotolňu) nespadá pod ústavnú ochranu.

So závermi Prvého rozhodnutia však nesúhlasila časť sudcov Ústavného súdu, ktorí konštatovali riziko, že dodávatelia tepla budú pri vydávaní záväzných stanovísk uprednostňovať súkromné podnikateľské záujmy a „vetovať“ výstavbu nových kotolní, čo znamená ústavný zásah do vlastníckeho práva.

Súčasne však Ústavný súd pripustil, že postavenie dodávateľov tepla môže byť problematické z pohľadu slobody podnikania a práva na spravodlivú ochranu. Keďže však tieto práva neboli predmetom poslaneckého návrhu, Ústavný súd sa nimi odmietol zaoberať.

Druhý návrh na Ústavný súd

Poslanci sa preto v roku 2018 opätovne obrátili na Ústavný súd, pričom namietali uvedenú právnu úpravu z dôvodu porušenia práva podnikať, práva na súdnu ochranu, ako aj porušenia pravidiel trhovej ekonomiky.

Postavenie dodávateľov tepla ako dotknutých orgánov a súčasne aj účastníkov stavebného konania vyvoláva otázniky ohľadom možnej diskriminácie iných dodávateľov tepla.

Existujúci dodávatelia tepla, ktorí majú uzatvorené zmluvy so zákazníkmi, majú podľa poslancov konkurenčnú výhodu oproti ostatným dodávateľom. Svojím stanoviskom totiž môžu zablokovať prístup iných dodávateľov na trh, keďže ich stanovisko je potrebné aj pre odpojenie odberateľov od centrálneho zásobovania tepla.

Súčasní dodávatelia tepla sú tak zvýhodnení oproti iným dodávateľom, čo vytláča iných dodávateľov z trhu. Právo vydávať záväzné stanoviská pri výstavbe tepelných zariadení podľa poslancov nerešpektuje ani základné pravidlá trhovej ekonomiky, keďže dochádza k ich k deformácii. Nehovoriac o tom, že záväzné stanoviská vydávajú súkromné podnikateľské subjekty, pričom ich nie je možné priamo napadnúť odvolaním.

Koncom roka 2020 sa Ústavný súd opätovne zaoberal tým, či táto úprava porušuje ústavu. Rovnako ako v prvom prípade dospel k záveru, že tomu tak nie je (ďalej ako „Druhé rozhodnutie“)4.

Ústavný súd zdôraznil, že keďže právo podnikať nie je neobmedzené, ale podlieha určitému režimu, či už registračnému alebo povoľovaciemu, sú zásahy do tohto práva žiaduce.

Ústavný súd pripustil, že súčasní dodávatelia tepla, s právom vydávať záväzné stanoviská, sú skutočne zvýhodnení oproti iným dodávateľom tepla. Majú oproti iným dodávateľom tepla výhodu. Toto zvýhodnenie však Ústavný súd posudzuje ako dovolené obmedzenie práva podnikať, keďže sleduje verejnoprospešný cieľ.

Verejnoprospešným cieľom je záujem o bezpečnosť prevádzky tepelnej infraštruktúry a primerané zabezpečenie dodávky tepla.Ústavný súd zdôrazňuje, že dodávatelia tepla sledujú pri vydávaní záväzných stanovísk výhradne len tento verejný záujem.

Záväzné stanovisko sleduje zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok tepla, za ktorú dodávatelia zodpovedajú. Svoje súkromné záujmy sledujú len ako účastníci konania.

Rovnako tým podľa Ústavného súdu nie je porušené ani právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Pokiaľ by dodávatelia tepla zneužili svoje postavenie pri vydávaní záväzných stanovísk, teda sledovali by svoje vlastné ekonomické záujmy, môžu odberatelia tepla proti záväznému stanovisku vzniesť námietky.

Ministerstvo hospodárstva SR ako nadriadený orgán preskúma, či záväzné stanovisko je vydané v zákonnom rozsahu alebo ho prekračuje.

Ústavný súd tak opätovne potvrdil privilegované postavenie dodávateľov tepla bez toho, aby skúmal, či verejný záujem na riadnej dodávke tepla možno uskutočniť aj iným, menej invazívnym spôsobom. Napríklad stanovením prísnejších technických alebo emisných noriem na nové kotolne, za ktoré by zodpovedali priamo odberatelia, bez potreby záväzných stanovísk existujúcich dodávateľov tepla.


1 Nález PL. ÚS 6/2019-78 zo dňa 18. 11. 2020 publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 23/2021 Z. z. dňa 23. 1. 2021.
2 Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.
3 Nález PL. ÚS 42/2015-105.
4 Nález PL. ÚS 6/2019-78 zo dňa 18. 11. 2020 publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 23/2021 Z. z. dňa 23. 1. 2021.

Mgr. Ján Macej, Ph.D.
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pre nárast cien energií budú musieť samosprávy robiť obrovské škrty. Štát ich necháva v neistote

Pre nárast cien energií budú musieť samosprávy robiť obrovské škrty. Štát ich necháva v neistote

Viac ako 40 % samospráv momentálne nevie zostaviť rozpočet. Dôvodom sú ceny energií. Štát nepomáha a objavuje sa otázka toho, ako zabezpečiť základné služby a fungovanie samospráv ako takých.

Sú vládne opatrenia správne? Diskutovali Kremský, Galek, Garbiar a Ondko (+ ZÁZNAM)

Sú vládne opatrenia správne? Diskutovali Kremský, Galek, Garbiar a Ondko (+ ZÁZNAM)

Vypočujte si záznam včerajšej diskusie o cenových stropoch, mimoriadnom zdanení výrobcov, dotáciách a ďalších krokoch štátu v energetickej kríze.

Názor. Ako je to s odvodom z nadmerných príjmov? (píše Radovan Ďurana)

Názor. Ako je to s odvodom z nadmerných príjmov? (píše Radovan Ďurana)

Energetický sektor potrebuje veľké investície, nové zdaňovanie ich spomalí. Politici, ktorí vytvorili podhubie súčasných problémov, nás chcú reguláciou cien z týchto problémov dostať.