INNOGY
VSDS
INNOGY

Ústavný súd sa (ne)vyjadril k tarifám zavedeným ÚRSO

Dňa 29. 9. 2020 bol v Zbierke zákonov SR publikovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. 19/2017 (ďalej len „Nález“). Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prílohe ENERGO v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/11.

Ústavný súd sa (ne)vyjadril k tarifám zavedeným ÚRSO

Foto: Fotolia

Ústavný súd Nálezom nevyhovel poslaneckému návrhu na preskúmanie súladu vybraných ustanovení vyhlášok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) (ďalej spolu len „Vyhlášky“)1 s Ústavou SR, Dodatkovým protokolom,2 zákonom o regulácii3 a zákonom o cenách.4 Ústavný súd s vydaním Nálezu otáľal takmer 4 roky, pričom táto nečinnosť ovplyvnila výsledok rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Protiústavnosť taríf zavedených ÚRSO

Poslanci namietali protiústavnosť a protizákonnosť taríf (platieb) zavedených Vyhláškami ÚRSO, z ktorých najznámejšia je tarifa za prevádzkovanie systému (ďalej len „TPS“). ÚRSO zaviedlo TPS ako súčasť ceny elektriny, ktorú v konečnom dôsledku platili všetci koncoví odberatelia elektriny vrátane výrobcov elektriny.

Neoprávnenosť TPS mala spočívať v tom, že ÚRSO nemalo žiadne zákonné oprávnenie takúto tarifu zaviesť. Zavedenie TPS nespadalo do predmetu cenovej regulácie, ktorú malo ÚRSO na starosti. TPS nemala žiadny zákonný základ, pričom sa neviazala na žiadne protiplnenie alebo protihodnotu, teda nemohlo ísť o cenu.

Išlo o kvázi poplatok, ktorý nemal žiadnu zákonnú oporu, a preto mal byť neústavný. Okrajovo poslanci namietali nezákonnosť procesu cenovej regulácie, nakoľko voči cenovému rozhodnutiu sa nemohli odvolávať dotknuté subjekty.

Zmena Vyhlášok a zákona o regulácii

Výsledok rozhodovania Ústavného súdu SR bol ovplyvnený zmenou právnej úpravy v priebehu konania.

Novelizáciami zákona o regulácii v roku 2018 a 2019 sa do predmetného zákona vložili nové zákonné definície taríf, a to TPS, tarify za výrobu elektriny a tarify za systémové služby. Parlament ďalej rozšíril právomoc ÚRSO určovať tieto tarify, a to priamym určením výšky tarify. Rovnako bolo zákonom upravené, kto TPS uhrádza (koncový odberateľ elektriny alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebováva vlastnú elektrinu).

V neposlednom rade bolo ÚRSO výslovne zákonom splnomocnené, aby všeobecne záväzným predpisom určilo podrobnosti k TPS. Novelou zákona o regulácii v roku 2019 bolo doplnené, že TPS sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.

Súčasne bola Vyhláška 2 v celom rozsahu nahradená novou vyhláškou ÚRSO č. 18/2017 Z. z., ktorá zrušila predmetnú Vyhlášku č. 2.

Možno teda konštatovať, že právny stav ohľadom zákonnosti TPS sa po podaní návrhu na Ústavný súd SR tak podstatne zmenil, že argumenty poslancov v podstate stratili svoje opodstatnenie.

Závery Ústavného súdu SR

Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu zákonnej úpravy Ústavný súd SR konštatoval, že návrh na vyslovenie protiústavnosti TPS nie je dôvodný.

V tomto smere Ústavný súd SR uviedol, že aj keď v čase začatia konania mohli existovať zákonné nedostatky, tieto boli dodatočnými zmenami zákona odstránené. Súčasne Ústavný súd SR konštatoval, že je preň rozhodujúci aktuálny právny stav, ktorý odstránil vytýkané nedostatky (aj keď až po podaní návrhu). Zmena právnej úpravy, teda dodatočná legalizácia TPS spôsobila, že Ústavný súd SR už v podstate ani nemal o čom rozhodovať.5

K čomu sa Ústavný súd SR nevyjadril

Ústavný súd sa odmietol vyjadriť ku skutočnosti, či zavedenie TPS pred novelizáciami zákona o regulácii bolo zákonné alebo nie.

Na jednej strane Ústavný súd SR uvádza, že nedostatky zákonnej úpravy možno považovať za porušenie ústavy, no na strane druhej odmieta konštatovať prípadnú protiústavnosť Vyhlášok a zavedenia TPS za predošlé obdobie.

Argumentom je, že účinky rozhodnutia Ústavného súdu SR sa vzťahujú vždy len do budúcna, teda Ústavný súd SR neposudzuje (ne)súlad historicky prekonanej úpravy. Súčasne zdôraznil, že základom je zachovanie dôvery a dobrej viery v správnosť postupu ÚRSO a zachovanie princípu právnej istoty.

Výhrady k rozhodnutiu Ústavného súdu SR

V prvom rade za zmienku stojí skutočnosť, že od podania návrhu (8. 11. 2016) po publikovanie Nálezu (29. 9. 2020) uplynuli takmer 4 roky. Na porovnanie, priemerná dĺžka konania na Ústavnom súde SR v roku 2016 bola 11,87 mesiacov,6 v roku 2017 bola 11,71 mesiacov,7 v prvom kvartáli roka 2018 bola 8,08 mesiaca.8

V predmetnej veci však konanie trvalo 4- až 5-krát dlhšie, ako je priemerná dĺžka konania, pričom jedným z atribútov spravodlivého rozhodovania je aj rýchlosť rozhodnutia. Ak by Ústavný súd SR rozhodoval včas, musel by zaujať meritórne stanovisko k položeným otázkam a tým by naplnil svoju úlohu tzv. „negatívneho zákonodarcu“.

Rovnako možno mať výhrady k odmietavému stanovisku Ústavného súdu SR pri posudzovaní zákonnosti TPS za predošlé obdobie. Ústavný súd SR už v minulosti, pri posudzovaní oprávnenosti G-komponentu, konštatoval, že nezákonná aplikácia poplatku (G-komponentu) predstavuje zásah do vlastníckeho práva výrobcov elektriny, ktorým „dochádza k odčerpaniu časti majetku“.9 Rovnaký záver by sa mal uplatňovať aj v prípade nezákonnej TPS, ktorá sa platila do času jej legalizácie.

Rovnako ani záver Ústavného súdu SR o tom, že účinky Nálezu pôsobia len do budúcna, neobstojí vo svetle jeho predchádzajúcej judikatúry. Ústavný súd SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku PLz. ÚS 1/06-4 vyslovene uviedol, že účinky derogačných (zrušujúcich) rozhodnutí pôsobia aj spätne, teda aj do času pred jeho vydaním.

Záujem nad zachovávaním ústavnosti totiž prevyšuje záujem právnej istoty. V predmetnej veci však Ústavný súd SR zaujal opačné stanovisko a neskúmal, či do novelizácie zákona o regulácii boli Vyhlášky a TPS v súlade s ústavou a zákonmi.

Ústavný súd sa z dôvodu svojej nečinnosti ocitol v paradoxnej situácii, keď zákonodarca sám odstránil vytýkané nedostatky ohľadom TPS, pričom Ústavný súd SR už v čase rozhodovania ani nemal o čom rozhodnúť.


1 Išlo o vyhlášku ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Vyhláška 1“) a vyhlášku ÚRSO č. 260/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike (ďalej len „Vyhláška 2“).
2 Predmetom bolo aj posúdenie súladu Vyhlášok s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3 Zákon č. 250/2012 Z. z.
4 Zákon č. 18/1996 Z. z.
5 Na margo nemožnosti koncových odberateľov, resp. výrobcov namietať cenové rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol, že táto výhrada je bezdôvodná, nakoľko tam súd nevidel žiadne prepojenie s porušením ústavy či iných predpisov
6 https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/991983/ochrana2016.pdf/6f8a3c0a-029b-4545-9d19-f00c47456633.
7 https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/991983/2_ochrana_FINAL.pdf/b1be9ab2-ac3a-4543-9caf-b3a2ccff3091.
8 https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/60920379/Tl_41_18/70225283-f834-4491-9a09-549c60a19d56.
9 Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014.

Mgr. Ján Macej, PhD.
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Koľko stojí Európu znečistenie ovzdušia?

Koľko stojí Európu znečistenie ovzdušia?

Bratislava zaplatí za zdravotné náklady spojené so znečistením ovzdušia ročne takmer 900 miliónov eur. Nová štúdia sa zmerala na finančný vplyv automobilových emisií na úmrtia, zdravie a zameškané pracovné dni vo viac ako štyristo európskych mestách.

Štátom garantovaný monopol v teplárenstve stále pokračuje

Štátom garantovaný monopol v teplárenstve stále pokračuje

Spoločenstvá vlastníkov bytov vyzývajú vládu, aby splnila predvolebný sľub a zrušila teplárenské nevoľníctvo.

Komentár. Smer zabezpečil stabilné ceny energií. Pre solárnych barónov

Komentár. Smer zabezpečil stabilné ceny energií. Pre solárnych barónov

Ich ľudia si zaslúžili istoty. Aj v energetike.