Názor. Domové kotolne vyrábajú teplo lacnejšie a efektívnejšie

Ako autori tohto článku reagujeme na obsahovo rozsiahly marcový rozhovor predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislava Janiša, ktorý poskytol pre Energie-portal.sk, podobne aj v iných médiách, v ktorom vyslovoval svoje názory na tepelné hospodárstvo v Slovenskej republike a tendenčne obhajoval postavenie a záujmy systémov centrálneho zásobovania teplom (SCZT).

Jeho argumenty boli zamerané najmä proti budovaniu domových kotolní v bytových domoch.

Podľa nášho poznania v rozhovore tendenčne a klamlivo zavádza verejnosť o nevyhnutnosti podpory SCZT ako jedinej možnej alternatívy pri zásobovaní obyvateľstva teplom a dehonestuje úsilie veľkého množstva občanov, ktorí na základe reálne dosahovaných výsledkov pri prevádzke domových kotolní aj napriek lobisticky a diskriminačne prijatej legislatíve v tepelnej energetike prezentujú hodnoty, ktoré čoraz viac oslovujú a presvedčujú vlastníkov bytov ako konečných spotrebiteľov o ekologickej, energetickej a hlavne ekonomickej výhodnosti prevádzkovania domových kotolní.

Publikované výsledky prevádzky vlastného zdroja tepla v bytovom dome v Spišskej Novej Vsi, ktoré pre Energie-portal.sk prezentoval Ondrej Pavlanský, výsledky, ktoré rovnako na Energie-portal.sk popísal Ivan Satvár s projektom blokových kotolní v Prešove a taktiež aj výsledky z prevádzky domových kotolní v Petržalke, ktoré sme publikovali v odborných časopisoch, na konferenciách a sympóziách s problematikou vykurovania a rozpočítavania nákladov na výrobu tepla v domových kotolniach, jasne a jednoznačne poukazujú na výhodnosť stavby a prevádzky domových kotolní.

Tieto výsledky ukazujú, že bytové kotolne do značnej mieri prispievajú k znižovaniu tvorby emisií, k zvyšovaniu energetickej hospodárnosti budov a v neposlednom rade prispievajú k znižovaniu nákladov na výrobu a spotrebu tepla.

V konečnom dôsledku sa tak výrazne podieľajú aj na riešení energetickej a ekonomickej chudoby obyvateľov bytových domov.

Lobistická legislatíva chráni SCZT lotrovstvo

Ako zástupcovia vlastníkov bytov združených v Združení spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku (ZSVB), v Asociácií vlastníkov bytov, ktorí prevádzkujú domové kotolne a taktiež ako zástupcovia Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP), ktorí zabezpečujú výstavbu domových kotolni, sa pokúsime reagovať a vecne argumentovať na jednostranné a pochybné „odborné“ argumenty pána predsedu Janiša.

Od roku 2014 lobisticky prijatou novelou zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (novela č. 100/2014 Z.z.), ktorou sa upravujú podmienky podnikania v tepelnej energetike, došlo jej účinkom k diskriminácii a nerovnakému zákonnému postaveniu prevádzkovateľov, dodávateľov tepla zo SCZT a súčasných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú ako koneční spotrebitelia vyrobeného tepla a vlastníci rozvodov a zariadení na spotrebu tepla - prípojok, radiátorov a príslušenstva regulácie - v bytovom dome, záhadným a brutálnym spôsobom prinútení odoberať predražené teplo od dodávateľa tepla na dotknutom území.

Oprávnenosť výšky nákladov do ceny tepla zo SCZT bolo do minulého roku predmetom obchodného tajomstva a tak spotrebitelia kupovali vlastne mačku vo vreci. Odpojenie sa zo SCZT a prípadne ukončenia odberu tepla je uplatňovaním inštitútu záväzného stanoviska v stavebnom konaní zo strany prevádzkovateľov SCZT zákonom znemožnené.

Svedčia o tom nespočetné množstvá negatívne ukončených stavebných konaní, ktoré za uplynulé šesťročné obdobie sa na stavebných úradoch udiali a skončili po nekonečnom množstve odvolaní a posudzovaní na vyšších orgánoch. Dal by sa o tom napísať aj román.

Účinkom lobisticky prijatej legislatívy sa vlastníci bytov ako spotrebitelia dostali do postavenia nevoľníkov, do postavenia, keď ako vlastníci bytov, zariadení a rozvodov spotreby tepla v bytovom dome, ktoré majú v súkromnom vlastníctve, je im zákonom znemožnené využívať a spravovať svoj súkromný majetok s prihliadnutím na svoje ekonomické podmienky.

Pojem teplárenské nevoľníctvo výstižne charakterizuje ich postavenie voči pánom prevádzkovateľom SCZT, ktorí svojim chráneným postavením na trhu s teplom rozhodujú o tom od koho a za koľko si môže vlastník bytu teplo kúpiť.

Zdôvodňovanie tohto diskriminačného postavenia je obraňované pojmom – verejný záujem, ktorý však v tepelnej energetike nie je definovaný a každý si ho môže vysvetľovať po svojom a s akcentom svojho osobného záujmu, bez rešpektovania práv tých vlastníkov bytov, ktorí nechcú znášať vyššie náklady na službu, ktorú si vedia zabezpečiť lacnejšie, bez ekonomických nákladov poskytovaných zo štátnych a európskych fondov a grantov.

Teplo z bytových kotolní je lacnejšie a ekologickejšie

V rozhovore pre Energie-portal.sk pán predseda podsúva názor, že výsledky, ktoré prevádzkovatelia domových kotolní prezentujú, sú skresľované, „cena“ tepla z individuálnych zdrojov je údajne opradená rúškom tajomstva, pochybuje o dobe návratnosti inštalovaných zariadení a že sa nedostal k žiadnym číslam z domovej kotolne.

Vo svojich vystúpeniach často tvrdí, že do „ceny“ tepla prevádzkovatelia domových kotolní zaratávajú len náklady za plyn. Je to z jeho strany často prezentovaná lož.

Na otázku, kde to mal možnosť zaregistrovať, v ktorej domovej kotolni sa takto deklaruje „cena“ tepla, o tom informáciu neposkytol. Vzbudzuje to podozrenie, že si tento príklad vymyslel. Ak sa v niektorej prevádzkovanej domovej kotolni vykazujú takto deklarované náklady, je to nesprávne, avšak to nie chyba domových kotolní, ale chyba prevádzkovateľa. 

Možno takúto deklaráciu nákladov do „ceny“ tepla realizujú pod vplyvom ustanovení Vyhlášky č. 240/2016 o rozpočítavaní nákladov na teplo v domových kotolniach, ktoré do vyhlášky presadili práve zástupcovia SZVT s jediným cieľom, a to aby prinútili prevádzkovateľov domových kotolní a rozpočítavateľov tepla, aby postupovali podľa vyhlášky o cenotvorbe, tak ako sú povinní postupovať SCZT. 

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Pán predseda však nevie pochopiť, že prevádzkovatelia domových kotolní a prevádzkovatelia SCZT sú zriadení podľa odlišných zákonných noriem a podmienok. Domové kotolne sú prevádzkované ako technické zariadenia bytových domov v zmysle ustanovení bytového zákona (182/1993).

Vlastníci bytov, alebo spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) zabezpečujú prevádzku domových kotolní bez zisku a len za náklady , ktoré sa celkovo sumarizujú a vypočítavajú na výrobu jednej kWh tepla alebo jedného MWh. 

Netvoria sa žiadne ceny, nakoľko si vlastníci bytov a zároveň aj vlastníci domovej kotolne teplo nepredávajú, nemajú uzatvorené dodávateľsko-odberateľské zmluvy a náklady na teplo sa rozpočítajú ako priame (plyn, elektrina, technické hmoty a voda, emisie), tie sa zúčtujú oproti nameraným hodnotám na meračoch.

Všetky ostatné náklady na prevádzku, opravy a údržbu domovej kotolne sa zúčtujú podľa vlastníckeho podielu vlastníkov bytov v dome. Výsledná hodnota (súčet) charakterizuje výšku nákladov potrebných na výrobu jednej kWh tepla.

Bytové kotolne náklady na teplo netaja

Na druhej strane sústavy CZT sú prevádzkované subjektmi, ktoré vznikli v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pri výrobe tepla podnikajú, tvoria zisk a teplo predávajú za regulované ceny a to v zmysle vyhlášky o cenotvorbe.

To sú zásadné rozdiely v postavení subjektov pri výrobe tepla v domových kotolniach a v sústavách CZT. Objektívne vznikajú rozdiely pri nákladoch na výrobu jednej kWh tepla a v konečnom dôsledku sú podľa sledovaných výsledkov enviromentálne aj ekonomicky výrazne naklonené v prospech domových kotolní.

Náklady na výrobu jednej kWh tepla v domových kotolniach sú deklarované o 40 – 60 % nižšie ako v SCZT. V dôsledku odstránenia tepelných strát z vonkajších rozvodov SCZT o 21 % menej je deklarovaná spotreba palív a zároveň o uvedené množstvo sa vytvorí menej aj množstvo emisií.

Pán predseda Janiš sa v spomínanom rozhovore vyjadril, že ceny tepla zo SCZT sú zverejňované na webe regulátora a dokonca sú zverejňované aj náklady uplatňované pri cenových návrhoch. Táto povinnosť zverejňovať výšku nákladov uplatňovaných v cene bola zavedená na základe pripomienok odbornej verejnosti až v roku 2020, dovtedy boli pred verejnosťou utajované. Zaujímavé by bolo počuť pravdivú odpoveď na otázku prečo boli utajované.

Náklady pri výrobe tepla v domových kotolniach majú k dispozícií všetci vlastníci v bytovom dome kedykoľvek k nahliadnutiu a sú sumarizované aj pri ročnom vyúčtovaní. To, že tieto náklady nemá pán predseda Janiš na stole nie je chyba domových kotolní.

Za uplynulé obdobie boli niekoľkokrát verejnosti prezentované výsledky o všetkých nákladoch pri prevádzke domových kotolní. Pán predseda sa k nim záhadne nedostal, čo je nám veľmi ľúto a tak vedome, alebo nevedome šíri nezmysly o zúčtovaní do „ceny“ tepla v domovej kotolni len náklady na plyn.

Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou a túto metódu využíva pán predseda bežne skoro v každom svojom vystúpenía ataku na domové kotolne. V kruhoch prevádzkovateľov domových kotolní si týmto postojom získal prezývku „ctihodný luhár.“

Paradoxom k tejto opísanej téme je to, že sme sa za uplynulé obdobie niekoľkokrát aj prostredníctvom vysokých funkcionárov na ministerstve hospodárstva snažili o stretnutie so zástupcami prevádzkovateľov CZT a SZVT, títo však stretnutia odmietli. 

Vyplakávanie nad tým, že nemajú informácie o nákladoch v domových kotolniach je len témou, ktorú demagogicky používajú pri neobhájiteľnej obhajobe svojich predimenzovaných, zastaraných a v súčasnosti málo účinných zariadení a rozvodov SCZT a obhajovaní svojich predražených „primeraných“ cien z týchto SCZT.

Systémy CZT a ich „pôrodné bolesti“

Pán predseda Janiš v rozhovore tvrdí, že cena tepla z CZT obsahuje množstvo zákonných povinností, platieb, poplatkov, ktoré domové kotolne nemajú. Ale to práve poukazuje na odlišnosť zdrojov tepla, na výhodnosť zriadenia a prevádzky domových kotolní. Dlhodobo nechápe, alebo zámerne nechápe, že domové kotolne nemôžu mať identické náklady v porovnaní s nákladmi do cien za teplo vyrobené a dodané zo SCZT.

Stavbou domovej kotolne sa odbúrajú všetky tepelné straty z primárnych a sekundárnych zariadení a rozvodov, čo v niektorých sústavách CZT dosahuje až 20 – 30 % . V dôsledku regulácie cien si časť nákladov na tepelné straty prevádzkovatelia SCZT nemôžu uplatniť.

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Tieto stratené položky si častokrát vynahradia v iných položkách priamo uplatňovaných v nákladoch do cien, napríklad vytvorením sesterských firiem na nákup paliva a následne zvýšením ceny paliva sa im stratené financie vykompenzujú.

Dôkladnou analýzou novým manažmentom v holdingu štátnych teplárni bolo aj s inými uplatňovanými nákladmi identifikovaných a zachránených zhruba sedem miliónov eur, a to aj za situácie, že skoro všetky vytvorili za minulý rok aj primeraný zisk. To boli len štátne teplárne.

Obdobná, ak nie horšia situácia je aj pri ostatných subjektoch, ktoré prevádzkujú SCZT. Dúfajme, že nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zodpovedne posúdi návrhy uplatňovaných nákladov do cien za teplo zo SCZT. Tieto uplatnené výdavky na straty pri dodávke tepla zo SCZT musia zaplatiť odberatelia tepla.

Účinkom lobisticky prijatej novely zákona o tepelnej energetike (z. č. 100/2014 Z.z.) na návrh zástupcov SZVT boli do trhu s teplom zaradení aj prevádzkovatelia vlastných zdrojov tepla v budove (domové kotolne).

V prípade, že vlastníci bytov a zároveň vlastníci zariadenia domovej kotolne, ak neprenajali kotolňu inej právnickej, alebo fyzickej osobe, sú účinkom niektorých novelizovaných ustanovení predmetného zákona definovaní ako výrobcovia, zároveň ako dodávatelia, odberatelia a koneční spotrebitelia toho istého tepla, ktoré si vyrobia vo vlastnom zdroji v budove. Schyzofrénia par excelanc!

Postavenie hodné hlbokého zamyslenia nad odbornosťou lobistických predkladateľov predmetných ustanovení v novele zákona, hlavne že sa podarilo domové kotolne dostať do postavenia, keď im bude možné zo zákona určovať povinnosti, ktoré im budú zvyšovať náklady a iné obmedzenia a v konečnom dôsledku zamedziť aj ich samotnej výstavbe. 

Správcovia a spoločenstvá vlastníkov bytov nie sú majiteľmi domovej kotolne, oni zabezpečujú len správu majetku vlastníkov bytov v dome a samotnú prevádzku domovej kotolne v zmysle prevádzkového poriadku.

Predstavme si , že vlastník bytu v bytovom dome, ktorý je automaticky zároveň spoluvlastníkom technického zariadenia budovy - domovej kotolne, sa chce s nepomenovaných dôvodov obrátiť na súd. Musí teda podať prípadnú žalobu zároveň aj na seba samého a zároveň na všetkých ostatných vlastníkov v bytovom dome. Dôsledok: nemožnosť konania pred súdom.

Aj domové kotolne platia za emisie

Ako je to s účinnosťou zariadení domovej kotolne? V bytovom dome s vlastným zdrojom tepla s inštaláciou moderných zariadení s vysokou až 98 % priemernou účinnosťou sa výrazne eliminujú tepelné straty . Straty z rozvodov v samotnej budove sú príspevkom do tepelnej bilancie domu a sú kumulované v priestoroch bytového domu a v jednotlivých bytoch a nebytových priestoroch.

Veľké teplárenské zdroje tepla v sústavách CZT (elektrárne) boli budované ešte v bývalom režime zo štátnych investícii a v prevažnej miere sú riadené inštitúciou zriadenou MH SR. Ďalšou veľkou skupinou sú menšie teplárenské zdroje budované obcami i mestami z prostriedkov občianskej vybavenosti ako výhrevne a v súčasnosti ich prevádzkujú vo veľkej miere súkromné firmy na základe zmluvy o prenájme.

V jednom i druhom prípade ide o gazdovanie na štátnom alebo obecnom majetku. Pán predseda Janiš zastáva názor, že SCZT vyrábajú tzv. ekologické teplo, ktoré je drahšie ako neekologické teplo z domových kotolní. Predstaviteľ SZVTsa javí ako diletant, ktorý nepozná, že aj menšie zdroje tepla sa musia riadiť ekologicky, čo upravuje aj príslušný zákon.

V žiadnom prípade sa tu nedá hovoriť o ekologickom a neekologickom teple. Pripomíname, že domové kotolne sú zdroje tepla, ktorých výkon sa pohybuje od cca 150kW – 500kW (0,5 MW). Pri ich prevádzke sa zo zákona zabezpečuje ochrana ovzdušia.

Na odboroch životného prostredia magistrátov miest a okresných úradov sú nahlasované požadované údaje a parametre týchto zdrojov, ktoré následne sú predmetom finančného vyrovnania a poplatkov za tvorbu emisií.

Mantra predsedu o tom, že domové kotolne neplatia za emisie je jedna obrovská lož. Za emisie platia aj menšie zdroje SCZT do 300 kW. Najviac však platia väčšie zdroje SCZT a tie vzhľadom na množstvo vyprodukovaných emisií zákonite podliehajú legislatíve pre obchodovanie s emisnými povolenkami, čo má následne aj vplyv na cenu tepla zo SCZT.

Ak to má negatívny vplyv na cenu tepla, nie je na vine prevádzka domovej kotolne, ktorá zákonite pre potreby tepla v bytovom dome spotrebuje menšie primerané množstvo paliva a vytvorí menšie množstvo emisií.

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Enviromentálne povinnosti si musia plniť v stanovenom rozsahu aj prevádzkovatelia zariadení domových kotolní, ktorí musia pravidelne zabezpečovať odborné prehliadky a skúšky zariadení domovej kotolní a príslušných revízií. S ich zabezpečovaním sú spojené aj náklady a tie vstupujú v plnej výške do nákladov na výrobu tepla.

Úvahy predsedu Janiša o akýchsi zastaraných kúreniskách v domových kotolniach nám pripomínajú dobu kamennú a nie 21. storočie. Všetky zariadenia v kotolni musia byť certifikované, čo respondent rozhovoru zrejme nevie.

Jeho úvaha o tom, že zdroje tepla do 300 kW nemusia spĺňať „takmer nič“ je scestná a charakterizuje to človeka, ktorý len hrubo zavádza, alebo nemá pravdepodobne potrebné vzdelanie. Hovorí o tom, že tieto zdroje tepla v domových kotolniach nikto nekontroluje a nemusia vyžadovať žiadne merania.

Znova by sme chceli poukázať na zákon č. 314/2012 Z.z. z ktorého vyplývajú povinnosti pre všetkých prevádzkovateľov zdrojov tepla, ktorí musia na základe tohto zákona postúpiť Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre požadované údaje o prevádzke domovej kotolne a to formou hlásenia.

Výstavbu kotolní financujú vlastníci

Pre SCZT sa sprísnila legislatíva týkajúca sa ich prevádzky. Ak chcú SCZT naďalej vyrábať a dodávať teplo, do roku 2025 musia spĺňať stanovené podmienky „účinných SCZT“. S touto povinnosťou sú spojené značné investičné náklady.

Zástupcovia prevádzkovateľov SCZT sa spoliehajú na finančné prostriedky z európskych a štátnych fondov a grantov. Časť týchto investícií ovplyvní negatívne aj cenu tepla. Je to ďalšia „bolesť“ CZT.

Stavba domových kotolní je zabezpečovaná výlučne z prostriedkov vlastníkov bytov v bytovom dome. V prípade, že majú vlastníci bytov nasporené prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv, tak sa stavba zaplatí a následne sa už v nákladoch neúčtuje o odpisoch.

V prípade, že stavba domovej kotolne je realizovaná z úverových prostriedkov, tieto sa v ročnom cykle zahrňujú do nákladov na prevádzku domovej kotolne. Odpisy v obidvoch prípadoch podľa zákonného usmernenia z MF SR nemožno uplatňovať v nákladoch, nakoľko by boli v danom zúčtovacom roku uplatnené duplicitne.

Porovnanie účinnosti zdrojov tepla

V ďalšej časti rozhovoru sa pán predseda Janiš pokúša poukázať na pojem účinných energetických zdrojov tepla. Spochybňuje deklarovanú účinnosť zariadení domovej kotolne s odôvodnením, že sa nesleduje a nevyhodnocuje a že často nemerajú množstvo vyrobeného tepla.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.