Biometán prispeje k dekarbonizácii plynárenstva a takmer úplne sa vďaka nemu môže dekarbonizovať centrálne zásobovanie teplom, hovorí Jerguš Vopálenský z SPP - distribúcia.
Biometán môže prispieť k dekarbonizácii slovenského plynárenstva, ale jeho maximálny potenciál dokáže nahradiť len necelých 10 % jeho celkovej spotreby. Na druhej strane biometán môže byť vhodným nástrojom na dekarbonizáciu takmer celého centrálneho zásobovania teplom (CZT).
V podcaste Otvorene o plyne to povedal vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP-distribúcia Jerguš Vopálenský.
Potenciál biometánu je 300 mil. m3
„Najlepšia výroba biometánu je asi zapasovanie výroby biometánu do širšieho konceptu cirkulárnej ekonomiky, kde sa dôsledne triedi zmesový komunálny odpad. Vyseparujú sa plasty a biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO), ktorý následne zhodnocujeme tak, že z neho vyrobíme biometán,“ uviedol J. Vopálenský s tým, že potenciál je niekde na úrovni 70 – 80 mil. m3.
„Keď hovoríme o ďalších potenciáloch, keby sme napríklad lepšie manažovali kuchynský a reštauračný odpad, tam je ďalších 40 až 50 mil. m3. Plus, zavedenie lepšej využiteľnosti exkrementov hospodárskych zvierat poskytuje najväčší potenciál, až do úrovne 200 mil. m3 v závislosti od ekonomiky realizácie.“
„Suma sumárum, sme na úrovni približne 300 mil. m3, čo predstavuje hornú hranicu reálneho odhadu. Nemusí sa to zdať veľa, ale pri použiteľnosti napríklad v systémoch CZT sme na 80 % dekarbonizácie celého sektora systémov CZT, čo nie je málo,“ vysvetlil J. Vopálenský.
Dnes je biometán najmä z plodín
Za hlavný dôvod, prečo sa na výrobu biometánu v súčasnosti využívajú najmä poľnohospodárske plodiny, bioplynári považujú najmä nedostupnosť biologicky rozložiteľného odpadu ako vstupu pre bioplynové stanice.
„Súhlasím, že predchádzajúca podpora a fungovanie bioplynových staníc nebolo a nie je optimálne. Je pravda, že v súčasnosti sa využíva najmä kukurica. Ale aj kvôli tomu, že iné zdroje jednoducho nie sú k dispozícii. Budeme veľmi radi, ak bioodpad pôjde aj do bioplyniek,” povedala na nedávnom zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo Erika Fečke Gyöngyová, predsedníčka Slovenskej bioplynovej asociácie.
„Životné prostredie bolo obľúbenou zástierkou pre hocičo, len aby sa vytiahli od ľudí peniaze. Lebo predsa EÚ tak káže. Bioplynky fungujú, vyrobená elektrina sa im dotuje, ale bioodpad sa nezbiera,” podotkol minister životného prostredia Ján Budaj.
Podrobnosti z diskusie o bioplynových staniciach sme na Energie-portal.sk priniesli v tomto článku.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.