Prevádzkovatelia bioplynových staníc tvrdia, že používajú kukuricu aj preto, že iné vstupy proste nie sú k dispozícii.
Hoci na Slovensku existuje takmer stovka bioplynových staníc, biologicky rozložiteľný odpad dokáže v súčasnosti spracovať iba pár z nich. Vstupom sú väčšinou poľnohospodárske plodiny, najmä kukurica a repka. Tieto zariadenia patria medzi obnoviteľné zdroje energie a ich prevádzka je podporovaná výkupnými cenami elektriny, ktoré platí spotrebiteľ.
Éra 15-ročného dotovania cez výkupné ceny sa postupne končí. Čo bude s týmito zariadeniami ďalej? Bude podpora pokračovať v nejakej forme alebo ich prežitie určí trh? Ako vidia ich budúcnosť štát, regulátor a samotní bioplynári?
Vláda hovorí o prehodnocovaní zle nastaveného systému z minulosti. Týka sa to aj bioplynových staníc, kde sa veľké očakávania vkladajú do doteraz odkladaného zberu bioodpadu. Ten má slúžiť ako vstupný materiál v týchto zariadeniach. Minister životného prostredia považuje bioodpad za šancu, ako začať vracať živiny naspäť do pôdy.
“Najmenej polstoročie z nej iba ťaháme a dávame naspäť chemické živiny. Prírodný hnoj sa už na poliach nezaoráva. Ak budeme vedieť oddeľovať organické odpady a dobre ich spracovávať, do pôdy budeme vracať prirodzené živiny,” uviedol Ján Budaj v diskusii na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.
“Životné prostredie bolo obľúbenou zástierkou pre hocičo, len aby sa vytiahli od ľudí peniaze. Lebo predsa EÚ tak káže. Bioplynky fungujú, vyrobená elektrina sa im dotuje, ale bioodpad sa nezbiera.” O využívaní biologicky rozložiteľného odpadu v bioplynkách sa podľa neho uvažovalo prvýkrát už v roku 2005, avšak mestá a obce boli proti.
Minister Ján Budaj | Foto: Energie-portal.sk
Bioodpad ako cesta nevytvárania bio-brownfieldov
Nedostupnosť biologicky rozložiteľného odpadu ako vstupu pre bioplynky považujú aj bioplynári za hlavný dôvod, prečo sa využívaJú poľnohospodárske plodiny.
“Súhlasím, že predchádzajúca podpora a fungovanie bioplynových staníc nebolo a nie je optimálne. Je pravda, že v súčasnosti sa využíva najmä kukurica. Ale aj kvôli tomu, že iné zdroje jednoducho nie sú k dispozícii. Budeme veľmi radi, ak bioodpad pôjde aj do bioplyniek,” myslí si Erika Fečke Gyöngyová, predsedníčka Slovenskej bioplynovej asociácie.
Zostáva vám 34% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.