O energetickom zhodnocovaní odpadu sa diskutovalo na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.
Energetické zhodnocovanie odpadov predstavuje na Slovensku iba zlomok zo všetkých spôsobov nakladania s odpadmi. Výhľad celkovej produkcie odpadu na obyvateľa je rastúci, rastie podiel priemyselného odpadu. Tlak na energetické zhodnocovanie nerecyklovateľných zložiek bude vyvolávať aj potreba vyššej recyklácie, či obmedzovanie skládok.
Existujú na Slovensku dostatočné kapacity? Ako je nastavené prostredie pre investorov a ako sa na odpad ako palivo pozerá štát a regulátor?
Pohľad prevádzkovateľa jednej z dvoch spaľovní komunálneho odpadu na Slovensku a investora pripravujúceho projekty energetického zhodnocovania odpadu prezentuje Marián Christenko, ktorý je zároveň viceprezidentom európskeho združenia CEWEP, zastupujúceho prevádzkovateľov zariadení pre energetické zhodnocovanie odpadu.
“Ak sa zohľadnia skúsenosti západných krajín, možno očakávať, že celková potreba zariadení na energetické zhodnotenie na Slovensku bude predstavovať asi 1,2 mil. ton odpadu ročne, a to aj pri 65 % miere recyklácie odpadu do roku 2035.”
Finálna kapacita cementární na Slovensku dosahuje zhruba 500-tisíc ton odpadu, obe spaľovne zhruba 200-tisíc ton. “Teoreticky aj z tých zvyšných 500-tisíc ton sa dá niečo ukrojiť, ale stále je to niekoľko stotisíc ton, s ktorými sa treba vysporiadať,” uviedol M. Christenko v rámci diskusie o energetickom zhodnocovaní odpadu na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.
Odpad ako palivo
Postoj ministerstva hospodárstva k energetickému zhodnocovaniu odpadu vychádza z považovania tejto komodity za palivo. “Vnímame to ako zvyšovanie energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Ide o domáci energetický zdroj, ktorý je navyše odolný voči cenovým výkyvom aké možno pozorovať pri dovážaných palivách,” hovorí Juraj Novák z odboru energetickej politiky MH SR.
Ak sa nastaví dobrá politika v oblasti odpadového hospodárstva, aj ceny tepla možno garantovať po dlhšie časové obdobie. Preto podľa neho treba zohľadňovať aj tento ekonomický aspekt.
Energetické zámery vychádzajú z Národného klimaticko-energetického plánu. Strategický dokument hovorí o zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov, pričom sa zameriava na teplárenstvo.
“Ide o podporu účinných systémov diaľkového zásobovania teplom, kde sa očakáva využívanie lokálne dostupných zdrojov-biomasa, biometán, geotermálna energia a aj odpady. Tento plán teda počíta aj s energetickým zhodnocovaním," dodáva predstaviteľ ministerstva hospodárstva.
V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:
- čo bude hlavným kritériom pri nastavovaní podpory pre energetické zdroje
- na akú časť odpadu a energetických zariadení sa bude pomoc zameriavať
- aký prístup pri energetickom zhodnocovaní odpadu presadzuje regulátor
- prečo odpad zvýšil energetickú náročnosť cementární a aký je rozdiel medzi TAP a uhlím
- postaví štát vlastnú spaľovňu?
Zostáva vám 59% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.