Nižšie ceny energií neprinesie nijaká „garancia“ „primeranosti“ v zákone ani populistické výpady politikov.
Durdiť sa kvôli rastúcim cenám elektriny na burze je čosi podobné ako hromžiť na zlé počasie. Zdražovanie elektriny je však pre každého správneho populistu neodolateľná príležitosť zapáčiť sa.
Boris Kollár minulý týždeň zvolal tlačovku kvôli tomu, aby regulačnému úradu pripomenuli jeho zákonnú povinnosť určovať „primerané“ ceny energií pre domácnosti. O primeranosti sa síce v Zákone o regulácii skutočne hovorí (slovo „primeraný“ sa v ňom v rôznych obmenách a kontextoch objavuje takmer tridsaťkrát), len s veľkou dávkou fantázie si však možno predstaviť situáciu, kedy budú koncovú cenu považovať za „primeranú“ všetci aktéri – výrobcovia, dodávatelia, distribútori, ÚRSO či domácnosti – zároveň.
Oveľa produktívnejšie než špekulovať o primeranosti a neprimeranosti bude pozrieť sa na to, ako regulované ceny elektriny vznikajú. V skratke si preto pripomeňme, čo tvorí koncovú cenu elektriny pre domácnosti na Slovensku. Medzi burzovou cenou a koncovou cenou, ktorú vidíme na faktúrach za elektrinu, totiž vonkoncom nie je znamienko rovnosti.
Samotná komodita, silová elektrina, s ktorou sa obchoduje na burze, tvorí z koncovej ceny energie menej ako jednu tretinu (31 %). Inými slovami – z každej faktúry, ktorú ako odberatelia uhrádzame dodávateľom, tvorí komodita len menšiu časť výslednej sumy.
To je, mimochodom, dôvodom, prečo elektrina v budúcom roku zdražie pravdepodobne o zhruba 10 %, hoci na pražskej burze, z ktorej ÚRSO vychádza vo svojich výpočtoch, jej cena poskočila o 28 % (predovšetkým kvôli astronomickému rastu cien emisných povoleniek).
Poďme ďalej.
Druhou najväčšou položkou v koncovej cene elektriny je distribúcia (bez strát). Podľa oficiálnych čísel ÚRSO je to takmer 28 %. Inými slovami po druhé – za odber elektriny síce domácnosti platia dodávateľom, u tých však končí výrazne menšia časť uhradenej sumy než v distribučných spoločnostiach (a nielen u tých).
Treťou najväčšou položkou koncovej ceny je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá tvorí približne 22 % ceny elektriny. Z tejto tarify sa na Slovensku financuje podpora obnoviteľných zdrojov (najväčšiu časť si ukrojuje fotovoltika) a kombinovaná výroba elektriny a tepla (z uhlia, zemného plynu a ďalších zdrojov), ako aj spaľovanie slovenského uhlia v Novákoch. Kým na zelenú energiu a kombinovanú výrobu idú týmto spôsobom stovky miliónov eur ročne, do Hornonitrianskych baní takto pošleme ročne zhruba 100 miliónov eur.
Výšku tejto tarify určuje ÚRSO a na tento rok ju stanovil na 25,9880 eur za megawatthodinu. Hoci podľa počtu desatinných miest sa číslo môže javiť ako výsledok zložitého a dobre premysleného výpočtu – pripomeňme, že pri poslednej zmene ÚRSO znížil TPS o jedno rovné euro.
Dôvod poklesu bol zrejmý – cena komodity aj vlani rástla, zmenšoval sa teda rozdiel medzi garantovanou cenou, ktorú dostávajú výrobcovia zelenej energie a „reálnou“ cenou na burze – prečo ale TPS klesla práve o 1,0000 €, zostáva záhadou. Sám predseda ÚRSO Jahnátek síce priznal, že TPS mohla pokojne klesnúť aj o dve eurá, ÚRSO však chce cez vyššiu TPS znížiť „historický dlh“ voči distribučkám. Ako v mnohých iných prípadoch do kuchyne ÚRSO ani v tomto prípade nevidieť.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.