Komentár. Politici rozohrali nebezpečnú hru. V krízovej dobe môže brzdiť kľúčové investície

Od začiatku roka sme si už mohli zvyknúť na to, že politici nás vedia prekvapiť naozaj kadečím. Blížia sa voľby, začínajú sa preteky populistických sľubov. Na rokovania Národnej rady SR poslanci predkladajú legislatívnu smršť dokumentov, ktorá však často zabúda na to, že dané opatrenia musí aj niekto zaplatiť. A v duchu princípu „z cudzieho krv netečie“ sa aj tentokrát zamerali na Slovnaft – áno, na ten podnik, ktorý sa už koncom minulého roka rozhodli zdaniť cez takzvaný „solidárny príspevok“.

Ide o pomerne nedávnu udalosť, na ktorú si zrejme ešte pamätáte – OĽaNO navrhovalo sadzbu pre Slovnaft na úrovni 70 %, avšak keďže hrozilo, že sa neschváli rozpočet na tento rok, spolu so stranou SaS sa dohodli na 55 % sadzbe za rok 2022. Liberáli na oplátku podporili rozpočet. Vyzeralo to, že otázka zdanenia nadmerných ziskov Slovnaftu je vyriešená. Slovenské politické prostredie je však dôkazom toho, že poslanci vedia vždy prekvapiť.

V januári prišla skupina poslancov z vládnej OĽaNO okolo poslanca Kremského a Matoviča s novým návrhom predĺžiť platnosť solidárnej dane a na rok 2023 navýšiť sadzbu na pôvodne zamýšľaných 70 %. Vrcholom bol pozmeňujúci návrh poslanca Kremského, ktorý dokonca navrhol navýšiť túto sadzbu až na 90 %. Takéto kroky zo strany politikov sú pritom obrovským hazardom nielen s ekonomickým osudom podnikov na Slovensku, ale aj s osudom celej krajiny. A to hneď z niekoľkých dôvodov.

V prípade zdanenia nadmerných ziskov sa nehrá s jablkami alebo cukríkmi, ale s obrovským balíkom peňazí. Poslanci však nedokázali zdôvodniť, prečo treba tak robustne navýšiť túto sadzbu a predĺžiť jej platnosť. V čom sa tak výrazne zmenila situácia v porovnaní s vlaňajškom? Netreba tiež zabúdať na to, že európske nariadenie, z ktorého poslanci vychádzajú, hovorí o sadzbe najmenej 33 % a o tom, že ide len o dočasný príspevok. Nariadenie neprikazuje uplatniť solidárny príspevok aj v tomto roku. Opatrenia by navyše podľa európskeho nariadenia mali byť primerané.

Asi nikto sa nesnaží tvrdiť, že Slovnaft vlani neprofitoval z lacnej ruskej ropy. Na druhej strane aj Slováci vďaka tomu platili podpriemerné ceny na čerpačkách v porovnaní s mnohými európskymi krajinami. Rafinéria však momentálne potrebuje realizovať kľúčové investície, od ktorých závisí energetická bezpečnosť celej krajiny. Potrebuje investovať obrovské prostriedky do zmeny technológie tak, aby sa mohla odkloniť od ruskej ropy.

Okrem toho sa vo februári v médiách objavila informácia, že chorvátska štátna firma Janaf, ktorá prevádzkuje kľúčový diverzifikačný ropovod Adria, zdvihla Slovnaftu za prepravu ropy poplatky o desiatky miliónov eur ročne. A keďže Slovnaft diverzifikuje, je zjavné, že v tomto roku už nebude tak výrazne ťažiť z lacnej ruskej ropy. Tak prečo ešte viac zvyšovať sadzbu? Často pritom zabúdame na to, že podnik okrem týchto investícií potrebuje realizovať aj iné dôležité „zelené“ investície, ktoré majú znížiť jeho celkovú environmentálnu stopu. A ohrozovať takéto esenciálne investície v tejto dobe je prinajmenšom hazard.

Predkladatelia návrhu zákona argumentovali v pléne tým, že obyčajným ľuďom treba pomáhať v takejto náročnej krízovej dobe. Akosi však zabudli na to, že aj tento podnik zamestnáva kvantá zamestnancov, na ktorých sú naviazané ich rodiny. Ak vláda berie podniku prostriedky v takýchto množstvách, rafinérii zrejme nezostane veľa na zvyšovanie platov. A netreba tiež zabúdať na to, že ak chceme chrániť bežných ľudí, teda zamestnancov, musíme sa v prvom rade postarať, aby fungovalo podnikateľské prostredie.

Druhou stranou mince je fakt, že rozhodnutie vlády sa môže premietnuť do nárastu cien pohonných hmôt. „Odskáču“ si to teda všetci ľudia na čerpacích staniciach. Tí obyčajní ľudia, ktorým chcú politici tak vehementne pomáhať.

Problém sa týka aj toho, že odobraté zisky podnikov využívajú politici na ich vlastné populistické hry. Igor Matovič sa po schválení zákona pochválil na sociálnej sieti tým, že „daň z vojny je schválená“, vďaka čomu má štát vo svojej „kešeni prvú časť potrebnú na odmenu 500 eur za účasť na historických voľbách“. Takže bývalý premiér a bývalý „ochranca štátnej kasy“ sa populisticky chváli tým, ako prostriedky, ktoré sa majú podľa európskeho nariadenia využiť na tlmenie dôsledkov energetickej krízy, využije na volebnú korupciu. V Slovnafte musia byť šťastím bez seba z toho, ako „efektívne“ plánuje štát využiť ich vlastné zisky.

Aké dôsledky môžu mať takéto dane z „nadmerných ziskov“? Poslanci svojimi krokmi vysielajú firmám pôsobiacim na Slovensku signál, že podnikať sa tu skrátka neoplatí. Výsledkom môže byť ich menšia motivácia vytvárať zisk. Ide pritom len o povestný vrchol ľadovca v dlhodobejšom prístupe štátu k podnikateľom, ktorý sa zintenzívnil počas energetickej krízy. Ak sa štát navyše nepohybuje v mantineloch predvídateľnosti v podnikateľskom prostredí, podniky sa jednoducho môžu zbaliť a presťahovať svoje prevádzky mimo Slovenska.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.