Komentár. Čerpačku zvanú Rusko čakajú horúce chvíle. Embargo však zabolí aj nás

Európa chce Rusku priškrtiť príjmy z jeho kľúčovej exportnej komodity. Aj vďaka nim totiž Putin financuje svoju krvavú vojnu na Ukrajine. Zatiaľ čo od decembra minulého roka začalo platiť embargo na dovoz ruskej ropy po mori, od nedele vstúpila do platnosti druhá fáza, teda zákaz importu ruských ropných produktov.

Keďže ťažba a vývoz ropy tvoria zhruba 20 až 30 percent HDP Ruska, dá sa predpokladať, že Kremeľ čakajú horúce chvíle. Na druhej strane by sme však boli naivní, keby sme si mysleli, že „ekonomická bolesť“ bude len na jednej strane. Embargo zasiahne aj Európu. Tá si v ťažkej dileme medzi tým, čo je ľahké a čo je potrebné, vybrala druhú možnosť.

Ako to však v realite často býva, celá táto embargová šachová partia nepozostáva len z dvoch „kráľov“ v podobe Ruska a Únie. Na šachovnici sa nachádza niekoľko významných figúrok, ktoré môžu vo výraznej miere zmeniť kurz „hry“.

Čína. A aj India. Keďže Rusko v dôsledku embarga potrebovalo preorientovať svoj export, ázijské ekonomiky sa ukázali ako vhodná možnosť. Tieto dve krajiny aktuálne vďaka cenovým stropom, ktoré zaviedla EÚ, získavajú obrovské ústupky od Ruska v podobe výrazných zliav na ropu. Dostávajú sa tak do veľmi výhodnej pozície, z ktorej môžu tlačiť na Moskvu, aby získavali ďalšie a ďalšie koncesie. Rusko tak držia v šachu. Z pozície Európy môže ísť z pohľadu cien o dobrú správu. Z globálneho a dlhodobého hľadiska môže ísť o ďalší nárast vplyvu Číny.

Ruská či neruská nafta? A tu prichádza na rad opäť India či Čína. Tieto krajiny sú totiž „lačnými“ importérmi ropy. V prípade ropných produktov je však situácia komplexnejšia. Čína aj India totiž vlastnia obrovské rafinérske kapacity – napríklad len samotná Čína predstavuje 17 % podiel na globálnom trhu.

V praxi to teda znamená, že tieto krajiny nepotrebujú, aby im Rusko exportovalo rafinovanú ruskú ropu. V konečnom dôsledku tak zrejme budeme svedkami toho, že tieto krajiny budú dovážať ruskú ropu, rafinovať ju a posielať späť do Európy. Pravdepodobný scenár teda je, že namiesto nafty z Ruska budeme dovážať naftu napríklad z Indie či Číny, ktorá však bude vyrobená aj z ruskej ropy. Kremeľ tak príde o zisk z predaja produktov, pričom ázijské krajiny na tom, naopak, zarobia. Veľa však bude závisieť od hospodárskeho vývoja v Číne, ako aj od samotného dopytu po ropných produktoch.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.