VSE
VSE
Belimo 2

Komentár. Nie je vyhrané. Závislosť od Ruska klesla, ale stále je tu päť veľkých výziev

Pri jednej z výziev ide Slovensku v energetike príkladom Česko.

Radovan Potočár

Foto: Energie-portal.sk

Nech kremeľská propaganda dupe nohami, koľko chce, čísla hovoria jasne. Štáty EÚ počas uplynulého roka základné ciele vo svojej politike voči Rusku dosiahli. Príjmy Kremľa z predaja fosílnych palív sa prepadli a Európa skresala svoju energetickú závislosť na minimum.

Ruský export plynu podľa údajov Gazpromu vlani padol na polovicu oproti roku 2021. Aktuálne príjmy Kremľa z predaja plynu sú oproti minulosti polovičné a rovnako dramatický je aj prepad ruských príjmov z ropy.

Na druhej strane – hoci bolestivo – štáty EÚ výrazne obmedzili svoju odkázanosť na Rusku. Kým v minulých rokoch pochádzalo z Ruska aj viac než 40 % dovážaného plynu, dnes je to zlomok a viac plynu než z Ruska prúdi do EÚ plynovodmi z Alžírska. Závislosť rovnako klesá aj v prípade ropy vďaka novým zdrojom a prepravným trasám.

Energetická kríza, tobôž ruská agresia na Ukrajine, ale nie je na konci. Ani povzbudivé priebežné výsledky neznamenajú definitívny úspech. Pred štátmi EÚ - a obzvlášť pred Slovenskom - stojí prinajmenšom päť veľkých výziev v energetike.

Prvá výzva: Vytrvať

Kroky štátov EÚ sa naplno prejavujú až teraz. Kým vlani vyššie ceny energií Rusku ešte kompenzovali menší objem vývozov, v tomto roku to už neplatí.

S tým, ako poklesli ceny, znižujú sa aj príjmy Kremľa a menší objem vývozov sa prejavuje naplno. Výnosy Gazpromu z predaja plynu v zahraničí počas tohtoročného januára dosiahli 3,4 mld. USD. Oproti januáru 2022 (6,3 mld. USD) je to o takmer polovicu menej. Rovnako tak Rusko prichádza aj o zdroje z predaja ropy a ropných produktov.

Základnou výzvou je, aby štáty EÚ vytrvali v tom, čo už robia. Smerodajnými nesmú byť vyjadrenia Dmitrija Peskova, ale čísla. Putin už sankcie Západu cíti. Treba vytrvať.

Druhá výzva: Prežiť zimu

Výpadok ruských dodávok plynu počas uplynulého roka kompenzovali najmä dovozy skvapalneného zemného plynu (LNG). Štátom EÚ hrala do kariet mierna zima, ale aj nižší dopyt po LNG v Ázii.

Plynári na to upozorňujú už dlho. Ak sa úplne zastaví dovoz plynu z Ruska a obnoví sa ázijský dopyt po plyne, EÚ môže mať problém. Čína nemá ani veľké kapacity pre uskladnenie plynu, ani veľa plynovodnej infraštruktúry – napríklad s Ruskom ju spája jediný plynovod. Pokiaľ bude potrebovať viac plynu, Európu preplatí a ceny plynu môžu opäť stúpnuť.

Posilnenie infraštruktúry EÚ znamená, že úzkym hrdlom pre dovozy plynu už nebudú terminály LNG. Situáciu teraz môže zamotať ázijský dopyt.

Tretia výzva: Fungovať bez ruskej ropy

Tak ako plynárenstvo sa s novou situáciou musí vysporiadať tiež slovenská rafinéria dekády zásobovaná ropovodom Družba. Aj Slovnaft však ukazuje, že závislosti od Ruska sa zbaviť dá. Podnik už úspešne diverzifikuje zdroje i trasy svojich dovozov. Lenže.

Na to, aby Slovnaft dokázal efektívne fungovať aj po obmedzení dodávok ruskej ropy, potrebuje investovať do svojich technológií. Štát mu však v tomto úsilí zatiaľ iba podráža nohy.

Na jednej strane sa rafinéria pre ropné embargo musí prispôsobiť na spracovávanie ľahkej ropy, na druhej strane hrozí, že extrémne zdanenie z nej odsaje prostriedky, vďaka ktorým by to mohla urobiť. A veľké nasadenie vládni predstavitelia zatiaľ neukázali ani pri zabezpečovaní férových podmienok pre prepravu ropy cez Chorvátsko.

Štvrtá výzva: Využiť domáci potenciál

Odstrihnutie od Ruska je EÚ príležitosťou viac zúžitkovať vlastný potenciál. Na rozdiel od mnohých iných krajín Slovensko zaspalo. V prípade obnoviteľných zdrojov energie sa na úrovni EÚ presadilo ich rýchlejšie povoľovanie, u nás posun nevidno. Záujem ísť do nových solárnych aj veterných projektov je pritom na trhu veľký.

Príležitosťou je tiež domáca ťažba plynu, ktorá by mohla nahradiť aspoň časť dovozov. Podobne ako využívanie geotermálnej energie aj ju brzdia disfunkčné povoľovacie procesy na čele s posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Ministerstvo životného prostredia hovorí o komplexnej reforme EIA už roky. Skutek utek.

Administratívne a legislatívne bariéry tiež bránia efektívnejšiemu využívaniu biomasy. Založiť plantáž rýchlorastúcich drevín je na Slovensku behom na dlhé trate. Okolo energetického zhodnocovania odpadov sa chodí po špičkách a tuhé druhotné palivá dostali rovno stopku.

Odpoveďou na energetickú krízu sa mohlo stať spriechodnenie ciest pre nové zdroje, ale aj poctivá diskusia o energetike v horizonte desaťročia a desaťročí. Nič z toho na Slovensku zatiaľ nevidno. Súvisí s tým, napokon, aj piata z veľkých výziev.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.