Solidárny príspevok poškodí Slovensko aj firmy, tvrdia analytici

Hnutie OĽaNO chce opäť presadiť vyšší solidárny príspevok do štátneho rozpočtu. V prípade Slovenska sa tento príspevok dotkne najmä rafinérie Slovnaft.

Poslanci okolo Petra Kremského navrhli zvýšenie sadzby príspevku z 55 % na 70 %. Návrh prešiel začiatkom februára do druhého čítania.

Na otázky o solidárnom príspevku, teda zdanení tzv. nadmerných ziskov (windfall tax) odpovedajú ekonóm Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (autor článku je spolupracovníkom inštitútu - pozn. red.) a energetický analytik Radovan Ďurana z think-tanku INESS - Inštitút ekonomických a sociálnych analýz.

V článku sa dozviete:

• ako vnímajú koncept windfall tax,
• prečo by vlády nemali osobitne zdaňovať bohatých,
• ako sa návrh na zvýšenie dane dotkne Slovnaftu,
• čo by mali vlády robiť pre zvýšenie prosperity.
  

Ako vnímate koncept windfall tax, teda zdaňovania tzv. nadmerných ziskov? Mali by k nemu vlády pristupovať?

Radovan Ďurana: Považujem to za nešťastný krok, ktorý je prejavom krátkozrakosti politikov.

Každá selektívna daň podporuje ilúziu, že politici vedia, čo je primeraný zisk. Vláde pritom porastú daňové príjmy už len vďaka najvyššej sadzbe firemnej dane v regióne.

Radovan Ďurana, INESS | Foto: Energie-portal.sk

Žiaľ, výdavkový apetít slovenských politikov významne prevyšuje možnosti ekonomiky, výsledkom je tlak na zvyšovanie daní.

Peter Gonda: Vlády a EÚ by podľa mňa nemali ešte viac zdaňovať zisky či regulovať ceny, a to ani dnes pri snahe riešiť vysoké ceny energií. Vlády tým neriešia príčiny, ktoré sú primárne spôsobené centrálnymi bankami a vládami, deformujú tieto základné inštitúty fungujúcej trhovej ekonomiky a podkopávajú prosperitu a prinášajú ďalšie negatívne dôsledky.

Treba si uvedomiť, že aj nedeformované zisky sú podobne ako straty, ceny, konkurencia, či vlastníctvo podmienkou pre to, aby firmy robili racionálne ekonomické rozhodnutia. 

To je základ pre prospešnú ekonomickú spoluprácu ľudí, aj pre efektívne fungovanie ekonomiky a ich prosperity. 

Zdaňovanie tzv. nadmerného zisku je osobitne ekonomicky nezdôvodniteľné a škodlivé, pretože ho vlády uskutočňujú podľa politických a vágnych kritérií. To je celkom v rozpore s ekonomickou podstatou zisku a straty podnikateľov v reálnej situácii. Práve reálny zisk alebo strata sú pre nich nevyhnutnou spätnou väzbou pre to, aby sa ďalej správne ekonomicky rozhodovali.

Peter Gonda | Foto: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Obhajcovia windfall tax argumentujú tým, že nadmerný zisk koncentruje “príliš veľa” bohatstva v rukách jednotlivcov.

Peter Gonda: Je to práve naopak. Zdaňovanie kapitálu a jeho výnosov vo všeobecnosti je najväčšou daňovou bariérou tvorby bohatstva. Deformuje produkčnú štruktúru a obmedzuje tvorbu zdrojov, investície, inovácie a produktivitu a nakoniec poškodzuje aj nepodnikateľov, keď obmedzuje pracovné miesta, mzdy a zvyšuje ceny.

Ak vláda selektívne zdaňuje tzv. nadmerné zisky, tak tým spôsobuje hlbšie problémy zdanenia ziskov dotknutých subjektov a prinesie ďalšie riziká.

Nezamýšľanými dôsledkami takého „solidárneho príspevku“ sú horšie ekonomické výsledky a pokles trhovej hodnoty týchto spoločností, ich menšia motivácia k tvorbe zisku, nižšie investície a negatívne dosahy na zamestnanosť, zákazníkov a daňovníkov.

Aj táto podnikateľská daň nakoniec v podobe vyšších cien zvýši celkové bremeno ľudí povinnými platbami. Podstatným rizikom je to, že spolu s inými intervenciami otvára dvere do budúcnosti na ďalšie obdobné intervenčné zásahy, teda pre väčší rozsah a vplyv štátu.

Ako sa to môže dotknúť konkrétneho podniku?

Radovan Ďurana, INESS: Slovnaft je v špecifickej situácii. Je pravda, že odoberá ropu za nižšie ceny, ako rafinérie v západnej Európe, avšak to je spôsobené špecializáciou na výrobu nafty, ktorá je v Európe nedostatková a musí sa dovážať.

Na druhej strane, ak politická reprezentácia požaduje ukončenie odberu ruskej ropy, tak Slovnaft potrebuje zdroje na investície. Rovnako zníženie emisnej stopy rafinérie znamená investície v stovkách miliónov eur.

Windfall tax tieto zdroje odčerpáva a brzdí investície. V konečnom dôsledku to môže skončiť tak, že požadované investície bude nakoniec dotovať štát.

Osobitným problémom slovenskej verzie windfaltax je, že sa vzťahuje na celý daňový základ. To znamená, že aj príjmy, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich investícií, ktoré nesúvisia priamo s cenou ropy, napr. zvýšenie efektivity vo výrobe plastov, štát zdaňuje daňou z nadmerných ziskov. To nedáva zmysel.

Ak už chcel štát silou mocou extra zdaňovať, mal zdaňovať len rozdiel v cene ruskej a "západnej" ropy.

Peter Gonda: Zdanenie „nadmerných ziskov“ môže znamenať aj pre Slovnaft horšie ekonomické výsledky, zníženie investícií a inovácií, ktoré sú v energetike potrebné, či presun mimo Slovenska.

Ako hodnotíte predmetný návrh poslancov okolo Petra Kremského na zvýšenie príspevku z 55 % na 70 %?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.