VSDS
VSDS
INNOGY

Pavol Štuller: V jadrovej energetike má Slovensko dobrú reputáciu, vieme to využiť (VIDEO)

Projekt novej atómky v Jaslovských Bohuniciach aj projekt hlbinného úložiska pre vyhorené jadrové palivo treba rozvíjať, hoci nie sú na programe dňa, hovorí vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk generálny riaditeľ Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS).

Pavol Štuller

Pavol Štuller / Foto: Energie-portal.sk

Nakladanie s rádioaktívnym odpadom ja zabehnutý a veľmi lukratívny biznis, všetky vyspelé štáty s jadrovou energetikou to dobre vedia. Ak nebudeme spracovávať rádioaktívny odpad zo zahraničia.

Tvrdí to Pavol Štuller, generálny riaditeľ štátnej spoločnosti JAVYS, ktorá na Slovensku zabezpečuje rôzne činnosti v záverečnej časti jadrovej energetiky.  

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • ako napreduje vyraďovanie jadrovej elektrárne V1,
  • v akom štádiu je projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach,
  • čo sa s rádioaktívnym odpadom deje v zariadeniach JAVYS,
  • prečo JAVYS postavila novú spaľovňu a stále ju nespustila,
  • ako JAVYS financuje Národný jadrový fond,
  • prečo sa s výstavbou hlbinného úložiska pre vyhoreté jadrové palivo netreba ponáhľať.

Časť nášho rozhovoru so šéfom JAVYS si môžete pozrieť vo videu.

Vyraďovanie V1 dokončíme neskôr

Viac ako polovica všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku pochádza z jadrových elektrární. V segmente jadrovej energetiky pôsobí aj JAVYS, pre širšiu verejnosť je to však pomerne neznáma firma. Akými činnosťami sa zaoberá?

Máte pravdu, asi každý na Slovensku vie, že máme jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, ktoré majú v energetickom mixe Slovenska nezastupiteľné postavenie. Ako ste povedali, činnosť JAVYS je verejnosti menej známa, ale dovolím si povedať, že je absolútne kľúčová pre zaistenie prevádzky slovenských jadrových elektrární.

Okruh činností JAVYS je rozsiahly a zároveň veľmi špecifický. Naše aktivity súvisia so záverečnou časťou jadrovej energetiky. JAVYS ako spoločnosť založená štátom má za úlohu predovšetkým bezpečné vyraďovanie odstavených jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach, bezpečné nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom, ktorý sa vyprodukuje pri prevádzke jadrových elektrární a počas vyraďovacích procesov.

Činnosti, ktoré JAVYS vykonáva, zahŕňajú prepravu a skladovanie spomínaného vyhoreného jadrového paliva, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a ich spracovávanie, ako aj ďalšie činnosti súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. Momentálne bežia projekty spojené s vyraďovaním dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach a rovnako s vyraďovaním staršej jadrovej elektrárne A1.

Okrem toho JAVYS zabezpečuje aktivity spojené s likvidovaním takzvaných inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, teda odpadov, ktoré neboli vyprodukované v jadrových elektrárňach, ale pochádzajú napríklad z výskumných ústavov, zdravotníckych zariadení, laboratórií alebo vedeckých pracovísk. JAVYS zabezpečuje tiež zber, likvidáciu a skladovanie rádioaktívneho odpadu neznámeho pôvodu na území celého Slovenska. A nesmieme zabudnúť na zabezpečovanie prepráv čerstvého jadrového paliva pre prevádzkované elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. 

Zastavme sa najprv pri vyraďovaní jadrových elektrární. Čo sa týka vyraďovania V1, viditeľnou zmenou je, že z panorámy Jaslovských Bohuníc zmizli štyri chladiace veže. Čo sa v rámci vyraďovania elektrárne deje v súčasnosti?

Ako ste povedali, z panorámy Jaslovských Bohuníc zmizli štyri veže vyraďovanej elektrárne V1, zostali tam však štyri funkčné chladiace veže, ktoré slúžia pre jadrovú elektráreň V2. Okrem tejto viditeľnej zmeny však napreduje aj vyraďovanie elektrárne V1. V súčasnosti sme v pokročilej fáze rozoberania primárneho okruhu, čo znamená, že sa rozoberajú všetky najkomplikovanejšie časti elektrárne a aktuálne vo vyradenej elektrárni pokračuje fragmentácia parogenerátorov a rezanie tlakovej nádoby reaktora.

Tieto práce realizuje samotná JAVYS?

Uvedené činnosti sú mimoriadne náročné a komplexné. Som preto skutočne rád, že sme na ich zabezpečenie našli spoľahlivého dodávateľa, ktorým je konzorcium spoločnosti Westinghouse a trnavskej spoločnosti VUJE.

Kedy bude celý proces vyraďovania dokončený?

Je pred nami najťažšia etapa vyraďovania elektrárne V1, v rámci ktorej dochádza k rozobratiu celého primárneho okruhu a následne budeme môcť pristúpiť k demolácii všetkých objektov, ktoré sa na tomto území nachádzajú.

Pôvodným termínom je rok 2025, ale z pohľadu bezpečnosti, ako aj z pohľadu čerpania prostriedkov, ktoré máme k dispozícii z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, zrejme bude vhodné projekt predĺžiť. V súčasnosti o tom rokujeme. Malo by ísť o horizont zhruba dvoch až troch rokov. Umožnilo by nám to efektívne vyčerpať všetky zdroje, ktoré sú k dispozícii.

Definitívny termín budeme poznať po uzavretí rokovaní s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, Európskou komisiu a Ministerstvom hospodárstva. Môj predpoklad je, že to bude rok 2027 alebo 2028.

Pavol Štuller | Foto: Energie-portal.sk

Kedy očakávate vyraďovanie ďalších jadrových elektrární?

Stále máme pred sebou úlohu vyraďovania jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá bola odstavená z prevádzky v roku 1979 po dvoch mimoriadnych udalostiach. Časový horizont vyraďovania v súčasnosti prevádzkovaných elektrární však ešte pevne stanovený nie je.

Vyraďovanie elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach sa pravdepodobne posunie, termín vyradenia Mochoviec zatiaľ nevie stanoviť nikto, ale budú to ešte desiatky rokov. To schvaľovanie určite nebude jednoduché, hovoríme o troch až šiestich miliardách eur.

Nová atómka? Rozmýšľajme aj o vodíku

Dcérskou spoločnosťou JAVYS je Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), ktorej základným poslaním je pripraviť projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. JESS na tom pracuje už od svojho vzniku v roku 2009. V akej fáze je v súčasnosti tento projekt?

JAVYS je 51-percentným akcionárom JESS, zvyšný 49-percentý podiel vlastní spoločnosť ČEZ. Čo sa týka projektu výstavby nového jadrového zdroja, máme k nemu vydané platné stanovisko EIA. V súčasnosti je však pre Slovensko absolútnou prioritou dokončenie 3. a 4. bloku Mochoviec.

Výstavba nového jadrového zdroja bude určite ovplyvnená ekonomickými faktormi. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité zohľadniť ekonomiku celého projektu, keďže v súčasnej dobe sa pod vplyvom nízkych cien elektriny takýto projekt javí ako neefektívny. To sa samozrejme môže v budúcnosti zmeniť a po náraste cien elektrickej energie možno bude efektívne investovať aj do takéhoto projektu.

Projekt novej jadrovej elektrárne máme pripravený, je živý, momentálne súvisiace činnosti síce výrazne nenapredujú, ale z hľadiska energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky je dôležité, aby sme takýto veľký projekt mali pripravený. Ak by v budúcnosti výrazne vzrástol dopyt po elektrine, napríklad v súvislosti s rýchlym rozvojom elektromobility, budeme schopní veľmi rýchlo zareagovať.

Veľmi problematické pri výstavbe nových jadrových elektrární v Európe aj vo svete je financovanie. Nie som si istý, či banky alebo štáty v súčasnosti majú apetít financovať takéto veľké investičné projekty.

JESS sa nedávno zaradila medzi 15 firiem, ktoré uspeli v národnej výzve IPCEI zameranej na vodíkové projekty. Znamená to, že JESS a JAVYS plánujú v budúcnosti rozvíjať aj takéto „bokovky“ mimo svojich hlavných činností?

S JESS v takýchto činnostiach rozhodne podporujeme. Je veľmi dôležité, aby sme po vyradení elektrárne V1 a následnom vyradení A1 dokázali diverzifikovať zdroje výroby elektriny a pritiahnuť nové investície do Jaslovských Bohuníc. Preto podporujeme činnosti JESS-u, ktorý uspel napríklad v spomínanej výzve.

Čoho sa projekt JESS-u týka?

Ide o zámer vyrábať vodík v lokalite Jaslovských Bohuníc v rámci pilotného projektu. Na umiestnení takejto technológie by sa podieľali slovenské vedecké kapacity a následne by sme know-how vedeli odovzdať ďalej v rámci Slovenska alebo aj do zahraničia. Považujem to za veľmi perspektívnu oblasť a som rád, že JESS aj vďaka veľmi úzkej spolupráci s ČEZ-om dokázala prísť s takýmto projektom. Má to moju plnú podporu.

V spracovaní rádioaktívneho odpadu sme špička

Ďalším okruhom aktivít JAVYS je nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Spomenuli ste, že pochádza z rôznych zdrojov. O aký odpad ide?

Definícia rádioaktívneho odpadu je veľmi široká. Zvyčajne ide o odpady, ktoré pochádzajú z prevádzky jadrových elektrární a v princípe ide najmä o pevné a kvapalné rádioaktívne odpady. Tieto odpady sa ďalej delia podľa aktivity na veľmi nízko aktívne, nízko aktívne, stredne aktívne a vysoko aktívne.

Čo si môžem predstaviť pod spracovávaním rádioaktívneho odpadu? Ako konkrétne JAVYS takýto odpad spracováva?

JAVYS má technológie na nakladanie so všetkými druhmi rádioaktívnych odpadov, ktoré som spomenul. Absolútne gro všetkých odpadov, ktoré vznikajú pri prevádzke jadrových elektrární, sú však nízko a stredne aktívne odpady.

V priebehu posledných desaťročí sa v lokalite Jaslovských Bohuníc podarilo vybudovať unikátne centrum nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Dokázali sme vybudovať technológie, ktoré sú naozaj na svetovej úrovni a poskytujú nám veľmi širokú škálu technických možností na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

K technológiám, ktoré v súčasnosti využívame, patrí cementácia, čo znamená zalievanie rádioaktívnych odpadov do cementovej matrice, teda do betónu. Ďalšou činnosťou je bitúmenácia. V tomto prípade ide o zalievanie odpadov do asfaltu.

Medzi naše technológie ďalej patrí tiež spaľovanie, ktoré je najvhodnejšie pre určité typy odpadov a zároveň je to aj najvýhodnejší postup z hľadiska redukcie objemu. Na objemovú redukciu sú zároveň zamerané aj ďalšie z našich technológií, konkrétne vysokotlakové lisovanie a vitrifikácia.

Z hľadiska toho, čo máme k dispozícii sme naozaj svetová špička. Hoci pracujeme v relatívne malých objemoch, dovolím si povedať, že technologicky sa v tejto oblasti vyrovnáme ktorejkoľvek západnej krajine.

V ktorých krajinách okrem Slovenska sa spracováva rádioaktívny odpad?

V princípe všetky krajiny, ktoré využívajú jadrovú energetiku, majú aj technológie na spracovávanie rádioaktívnych odpadov. Sú to najmä krajiny na západ od nás, Francúzsko, Švédsko, Belgicko, Veľká Británia, Španielsko a ďalšie. Všetky tieto krajiny majú technológie na spracovanie rádioaktívneho odpadu, ako aj na skladovanie vyhoretého jadrového paliva.

Mám za to, že záverečná časť jadrovej energetiky je jednou z mála oblastí, v ktorých sa Slovensko môže porovnávať so svetovými lídrami.

Niektorí ľudia, ktorí sa v segmente vašich činností neorientujú, si rádioaktívny odpad a vyhorené jadrové palivo zamieňajú. Aký je medzi nimi rozdiel?

Vyhorené jadrové palivo pochádza priamo z reaktorov jadrových elektrární. Nie je to odpad, ale strategické energetická surovina, ktorá v budúcnosti ešte môže nájsť využitie. Na Slovensku sa neprepracováva, iba skladuje.

Téma rádioaktívneho odpadu na Slovensku v uplynulých mesiacoch rezonovala a rezonuje v súvislosti s návrhom na zákaz spaľovania rádioaktívneho odpadu zo zahraničia, s ktorým prišiel minister životného prostredia Ján Budaj. Spracovávajú zahraničný rádioaktívny odpad aj v iných krajinách ako na Slovensku?

Áno. Všetky krajiny, ktoré majú vybudované technológie na nakladanie s rádioaktívnym odpadom sa v rámci optimalizácie kapacít snažia získavať aj projekty v zahraničí. Napríklad Švédsko je krajinou, kde sa pretavujú kontaminované materiály takmer z celej Európy. Je tam veľmi veľké centrum spracovania, kam sa námornou cestou vozia celé technologické celky, napríklad parogenerátory, ktoré Švédi segmentujú, pretavujú a určitú dobu aj skladujú.

Je to zabehnutý a veľmi lukratívny biznis. Všetky vyspelé štáty s jadrovou energetikou to dobre vedia a chcú sa na ňom podieľať.

Pavol Štuller | Foto: Energie-portal.sk

Čo sa deje s rádioaktívnym odpadom, ktorý JAVYS spracuje? Kde končí?

Rádioaktivita z odpadu po jeho spracovaní nezmizne, ale zostáva v ňom v rovnakom množstve. Redukuje sa iba objem odpadu. Ak by som to pre ľahšie pochopenie zjednodušil, tak rádioaktivita v jednom sude odpadu, ktorý dovezieme je identická ako vo vrecku popola, ktorý z neho zostane. To isté platí o zlisovanom odpade alebo akejkoľvek inej forme. Cieľom všetkých procesov, ktoré som spomínal, je zmenšiť objem, aby mohol byť odpad jednoduchšie skladovaný.

Všetky odpady, ktoré majú charakteristiku ako veľmi nízko aktívne rádioaktívne odpady, sú ukladané na republikovom úložisku v Mochovciach. Takisto sa to deje aj s nízko aktívnymi odpadmi. Po spracovaní sú tieto odpady vkladané do vláknobetónových kontajnerov, ktoré sú certifikované na dlhodobé skladovanie rádioaktívnych odpadov, sú zaliate cementovou zálievkou a takto ich ukladáme v úložisku.

To, o čo sa primárne snažíme, je maximálne očistiť tento odpad od rádioaktivity a čisté materiály vrátiť do životného prostredia. Z hľadiska dekontaminácie pritom dosahujeme veľmi dobré výsledky pri materiáloch z vyraďovanej elektrárne V1 a zhruba 90 % materiálov sme schopní vrátiť späť do recyklačného procesu na bežné použitie. Aj z tohto pohľadu sme vyraďovanie V1 upgradli a snažíme sa, aby mal celý proces čo najmenšiu ekologickú stopu a aby sme dokázali maximum druhotnej suroviny vrátili do životného prostredia.

Nová spaľovňa čaká na EIA

JAVYS na spaľovanie rádioaktívneho odpadu vybudovala nové zariadenie, ktoré však stále nevyužívate a odpad spaľujete v pôvodnej spaľovni. Prečo?

Nová spaľovňa je aktuálne vo fáze prípravy na aktívne testovanie, čo znamená, že ju chceme otestovať v rámci reálnej prevádzky, kedy bude spracovávať rádioaktívny odpad. Máme za sebou už tzv. neaktívne skúšky, spaľovňa teda už bola otestovaná na konvenčnom nerádioaktívnom odpade.

Momentálne nás však brzdí vstup jednotlivcov do celého procesu, ktorí ho účelovo zdržujú. Zároveň stále čakáme na rozhodnutie ministerstva životného prostredia vo vzťahu k EIA, ktorá mala byť dávno vydaná, ale z nám neznámeho dôvodu záverečné stanovisko stále vydané nebolo. Akonáhle bude doriešená EIA a budeme mať povolenia na aktívne skúšky, budeme vedieť veľmi rýchlo nabehnúť na komerčnú prevádzku.

Nahradí nová spaľovňu tú pôvodnú? Alebo budú fungovať súbežne?

Nové zariadenie v istej etape nahradí pôvodnú spaľovňu, istý čas by sme však radi využívali obe. Treba však zdôrazniť, že počas prvého roka prevádzky nesmú byť obe spaľovne prevádzkované paralelne.

Hoci to neznamená, že sa zmení celková povolená kapacita spaľovania rádioaktívneho odpadu, neskoršie paralelné prevádzkovanie spaľovní nám umožní vyčleniť staršiu spaľovňu na odpady, kde je dominantná alfa kontaminácia a novú spaľovňu by sme využívali pre odpady s kontamináciou beta a gama. Oddelenie týchto druhov odpadov by zefektívnilo našu prevádzku.

Akú kapacitu majú tieto spaľovne?

Každá z nich má maximálnu kapacitu 240 ton ročne. V porovnaní s veľkými zariadeniami na energetické využitie odpadu, ktoré sú na Slovensku v Bratislave a Košiciach, je to iba zlomok. Ich denná kapacita je vyššia ako naša ročná kapacita.

K spusteniu novej spaľovne však ešte musím dodať, že ani v prípade paralelnej prevádzky oboch našich spaľovní nebudeme žiadať o zvýšenie limitov na výpuste, či už konvenčné alebo rádioaktívne. Všetky naše povolenia zostávajú nezmenené. Dopady novej spaľovne budú v rámci už existujúcich limitov.

Neuvážené kroky poškodia našu reputáciu

Okrem toho, že JAVYS spracováva rádioaktívne odpady zo zahraničia, pracuje aj na projektoch priamo v zahraničí. Na Energie-portal.sk sme napríklad písali o projekte úložiska rádioaktívnych odpadov v Iraku. Aké projekty v zahraničí realizujete? Ako si k nim hľadáte cestu?

JAVYS sa v rámci rozvoja svojho portfólia snaží diverzifikovať svoje činnosti aj o zahraničné projekty. Máme niekoľko projektov, či už ukončených alebo práve realizovaných, v oblasti consultingu, čo znamená, že v spolupráci s ďalšími firmami poskytujeme konzultačné služby v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom. Okrem spomínaného Iraku máme aktivity napríklad v Moldavsku a Bulharsku. O zákazky v zahraničí sa uchádzame v medzinárodných tendroch.

Sú to relatívne malé projekty, ale vytvárajú pre JAVYS komerčnú pozíciu, aby sme v budúcnosti mohli, ak to bude legislatíva dovoľovať, tieto zahraničné projekty ďalej rozvíjať a zúročovať všetky svoje skúsenosti.

Pripadá do úvahy aj taká možnosť, že by JAVYS zahraničný rádioaktívny odpad, ktorý v súčasnosti spracováva na Slovensku, spracovával v zahraničí, resp. že by sa podieľala na exporte know-how do zahraničia a bola pri výstavbe zariadení?

Áno, boli by sme určite veľmi radi, ak by sme svoje know-how dokázali predať aj takouto formou. Treba si uvedomiť, že tento segment trhu je veľmi dobre saturovaný a je v ňom veľká konkurencia, najmä spoločností z Veľkej Británie, USA a Francúzska, ktoré sú komerčne veľmi aktívne a majú úplne iné komerčné zázemie ako JAVYS.

Verím však, že práve prostredníctvom spolupráce s takýmito veľkými spoločnosťami sa dokážeme na trhu presadiť a súťažiť aj o veľké zákazky. Mám za to, že takýmto spôsobom môžeme pomáhať pri budovaní veľmi dobrého mena Slovenska v zahraničí ako krajiny s veľmi veľkým technickým a technologickým zázemím.

Musím však zdôrazniť, že hovoríme o komerčnom prostredí, ktoré je citlivé na to, čo sa deje u nás doma na Slovensku, a to aj z hľadiska stálosti zákonov a stability podnikateľského prostredia. Zahraniční partneri musia mať istotu, že sme zodpovednou krajinou, ktorá dodržiava dohody.

Tým asi narážate na aktuálnu diskusiu o zákaze spaľovania rádioaktívneho odpadu zo zahraničia. Čo by takéto rozhodnutie do dôsledkov znamenalo pre JAVYS?

Dôsledky by boli veľmi závažné, záviseli by však od toho, akou formou by bol takýto zákaz realizovaný a čo konkrétne by priniesla prípadná úprava zákona. Dopady by však v každom prípade neboli lineárne, ale prejavili by sa postupne.

Prvým dopadom by bolo, že JAVYS by musela vyriešiť ako dokončiť existujúce zmluvné záväzky s partnermi v Taliansku a Českej republike. Druhý dopad by bol investičný. Zrealizovali sme investície, ktoré majú od určitého bodu prinášať príjmy a zisky spoločnosti. Vďaka tomu, že tento proces sa oneskoril, naše investície sa nezhodnocujú tak, ako sme očakávali.

V ďalšom slede by nám hrozili zmluvné sankcie. Ak JAVYS nedostane povolenia, ktoré sme očakávali, budeme musieť vyjednávať so zmluvnými partnermi, ktorí môžu aplikovať pokuty.

Úplne najzásadnejším dopadom by však bola strata reputácie našej spoločnosti aj krajiny. Ak dôjde k takejto zmene legislatívy a Slovenská republika prijme rozhodnutie, že nebude účastníkom trhu v tomto segmente aj spoločného trhu EÚ, naša reputácia bude nenapraviteľne poškodená a aj ak budeme mať v budúcnosti snahu uchádzať sa o účasť na iných projektoch v oblasti jadrovej energetiky, budeme mať zložitú pozíciu. Zahraniční partneri sa totiž budú oprávnene pýtať, či u nás opäť nedôjde k zmene postoja a Slovensko z projektov po pár rokoch nevycúva.

Treba si uvedomiť, že medzinárodná reputácia v jadrovej energetike sa buduje veľmi dlho. Slovensko ju dnes má. Stačí však jeden politický záchvev a naše dobré meno bude poškodené.

Nakladanie s rádioaktívnym odpadom a ďalšie komerčné činnosti v rámci EÚ je v posledných rokoch dôležitou položkou v príjmoch JAVYS. Z akých iných zdrojov JAVYS svoje aktivity financuje?

Na úvod musím povedať, že komerčné činnosti sú jedinou oblasťou, kde vieme efektívne vytvárať zisk. Všetky ostatné činnosti, ktoré vykonávame v rámci nášho poslania ako štátnej spoločnosti fungujú na princípe nulovej marže. Príjmy na zabezpečenie týchto aktivít do JAVYS-u prúdia z Národného jadrového fondu a v súčasnosti tiež z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá financuje vyraďovanie jadrovej elektrárne V1.

V prípade, ak sa komerčná činnosť našich príjmov odstrihne, JAVYS bude schopná generovať len minimálny zisk. To znamená, že sa pravdepodobne zaradíme do širokej skupiny štátnych firiem, ktoré síce prežívajú, ale nijako nepodporujú štátny rozpočet. Z pohľadu manažéra by som očakával, že takémuto zásadnému rozhodnutiu bude predchádzať kvalitná odborná diskusia.

Pavol Štuller | Foto: Energie-portal.sk

Národný jadrový fond je financovaný všetkými odberateľmi elektriny prostredníctvom poplatku, ktorý je zahrnutý do koncovej ceny energie. Akým spôsobom sa rozhoduje o tom, koľko zdrojov z fondu JAVYS dostane?

Rozhoduje o tom Národný jadrový fond. JAVYS fondu každoročne predkladá projekty, ktoré chce financovať a následne o nich rozhoduje rada správcov fondu. Tieto projekty musia vychádzať zo stanovených plánov vyraďovania jadrových zariadení, ale zároveň musia korešpondovať s národnou politikou nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom.

Je JAVYS jedinou spoločnosťou, ktorú Národný jadrový fond financuje?

To je otázka na Národný jadrový fond, priznám sa, že si nie som istý. Projekty JAVYS ale z pohľadu výdavkov fondu určite tvoria absolútne gro.

Hlbinné úložisko možno nebude treba

Čo sa týka vyhoreného jadrového paliva, v tomto prípade JAVYS nakladá len s materiálom zo slovenských jadrových elektrární?

Áno, nakladáme len s vyhoreným jadrovým palivom zo slovenských jadrových elektrární. Skladovanie vyhoreného jadrového paliva je činnosť, ktorá je na úplne inej úrovni ako nakladanie s rádioaktívnym odpadom, nakoľko ide o strategickú surovinu, ktorá môže byť v budúcnosti opäť využitá.

Takže vyhorené jadrové palivo JAVYS len uskladňuje?

Áno, túto surovinu skladujeme v Medzisklade vyhoreného jadrového paliva. Pred tým, ako sa rozhodne o jeho prepracovaní alebo definitívnom uložení v budúcom geologickom hlbinnom úložisku, sú stále všetky možnosti otvorené. Z môjho pohľadu je dôležité, aby sme pred týmto rozhodnutím urobili hĺbkový feasibility study, ktorá ukáže, čo je pre Slovenskú republiku výhodné a ako naozaj efektívne naložiť s touto surovinou.

Vo februári ste na tlačovej besede s ministrom hospodárstva informovali, že spomínaný medzisklad je už takmer naplnený. Akú túto situáciu JAVYS rieši?

Zrealizovali sme investičný projekt výstavby nového medziskladu, ktorý sa nachádza hneď vedľa toho pôvodného. Ide o nový typ, takzvaný suchý medzisklad vyhoreného jadrového paliva. Celkovo ide o modernejšie a bezpečnejšie zariadenie ako medzisklad, ktorý prevádzkujeme v súčasnosti.

O akých objemoch v prípade skladovanie vyhoreného jadrového paliva hovoríme? Koľko ho ročne na Slovensku vyprodukujeme a aká je kapacita doteraz používaného a nového medziskladu?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako je to s prípravou predĺženia podpory pre výrobcov zelenej energie?

Ako je to s prípravou predĺženia podpory pre výrobcov zelenej energie?

Článok Jána Maceja z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prílohe ENERGO v aprílovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/04.

Názor. Blokové kotolne sú výhodnejšie ako CZT, čísla hovoria jasnou rečou

Názor. Blokové kotolne sú výhodnejšie ako CZT, čísla hovoria jasnou rečou

Odpájanie od CZT sa domácnostiam oplatí, decentralizované vykurovanie ale čelí diskriminácii, píše Ivan Satvár, konateľ spoločnosti Virtuálny správca budov.

Editoriál. Ambície treba zvýšiť

Editoriál. Ambície treba zvýšiť

Úvodník vyšiel v aprílovom vydaní mesačníka Odpadové hospodársvo 2021/04.